Ingrid Kosová
Autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Predstavme si imaginárnu školu na Slovensku, kde učiteľky a učitelia s nadšením sledujú každé nové nariadenie ministerstva. Veria totiž, že sa veci konečne pohnú k lepšiemu. Vtedy sa objaví nový plán: zvýšenie platov bude závisieť od toho, ako si naši 15-roční žiaci a žiačky poradia s testami OECD PISA.
O tomto návrhu sa dozvie aj Anna, učiteľka matematiky v regióne s vysokou nezamestnanosťou, robí, čo môže. Jej žiaci však často prichádzajú do školy hladní, unavení, bez záujmu o to, či je priemer kruhu rovnako dlhý ako dva polomery.
Anna už dnes zarába menej než jej kolegovia v zahraničí. No teraz ju ministerstvo „motivuje“: Ak vaše deti lepšie zvládnu test, dostanete viac. Ak nie, smola. Asi ste sa dosť nesnažili.
Anna teda začne tráviť víkendy doučovaním, niekedy dokonca nakupuje učebné pomôcky z vlastného vrecka a vymýšľa úlohy na rozvoj vyšších kognitívnych schopností. Slovenské učebnice sa totiž stále zameriavajú predovšetkým na mechanické úlohy a memorovanie faktov.
V deň testu však jeden žiak nepríde, pretože sa musí starať o súrodencov, iný zabudne a ďalší v strede testu odíde, pretože „aj tak je to jedno“. Napriek námahe to pre Annu znamená jediné: ďalšie tri roky bez nádeje na zvýšenie platu.
Výsledky nezávisia len od učiteľov
Ministerstvu zrejme totiž neprekáža, že výsledky žiakov nezávisia výhradne od učiteľov. Ako keby nechápalo, že niekedy sú dôležitejšie socioekonomické podmienky rodín, vybavenie škôl či podpora od štátu. Očakávať, že zlepšenie výsledkov v testovaní PISA bude priamym dôsledkom práce učiteľov, je nereálne a ignoruje širší kontext.
Je to ako motivovať vodiča autobusu tým, že ak prejde cez zapchaté mesto podľa cestovného poriadku, dostane prémie. Je pritom jasné, že za zápchy,
