Soňa Weissová
Európsky pilier NATO, silná a dobre vybavená armáda zabezpečujúca dlhodobý mier a do piatich rokov investovanie troch percent hrubého domáceho produktu (HDP) do obrany. To sú hlavné body, na ktorých sa vo štvrtok dohodli české koaličné strany (ODS, KDU-ČSL, TOP 09 a STAN) a opoziční Piráti.
V spoločnom stanovisku k budúcemu smerovaniu českej bezpečnostnej a obrannej politiky píšu, že vzhľadom na pokračujúcu ruskú agresiu na Ukrajine aj rastúcu neistotu vo vzťahoch so Spojenými štátmi považujú „za nevyhnutné, aby Česká republika a celá Európa prevzali zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť“.
Zhodli sa tiež, že česká obrana sa nezaobíde bez stabilného financovania aj za cenu dočasného uvoľnenia rozpočtových pravidiel. Premiér Petr Fiala (ODS) povedal, že na zabezpečenie zbraní, na ktoré sa už musí dnes čakať pre veľký dopyt, treba „jasný finančný výhľad, to je štandardný postup a zodpovedná politika“.
Šéf českej vlády vo štvrtok vysvetľoval, že peniaze pôjdu na budovanie protivzdušnej obrany, nákup nových moderných tankov a „ďalších vecí, ktoré potrebuje armáda, a my postupujeme s armádou a názormi odborníkov“.
V rozhovore pre Rádio Impuls potvrdil, že Česká republika bude mať zastúpenie na víkendovom videostretnutí európskych lídrov k bezpečnosti, ktoré zvolal britský premiér Keir Starmer.
Malo by ísť o druhé stretnutie takzvanej „koalície ochotných“, teda krajín, ktoré sú pripravené pomôcť Ukrajine. Česko sa zúčastnilo už na prvom stretnutí. Slovensko na samit nebolo pozvané.
Diametrálny rozdiel oproti Slovensku
Premiér Robert Fico označil podobné rokovanie vybraných lídrov Európy ako „bojové porady vojnychtivých krajín“.
Jeho spolustraníci zo Smeru v posledných dňoch hovoria o tom, že Rusko nepovažujú za hrozbu (podpredseda parlamentu Tibor Gašpar), že by sme sa mu nebránili (minister obrany Robert Kaliňák), prípadne že Rusi by boli spoľahlivejším susedom ako Ukrajina (šéf poradcov predsedu vlády Erik Kaliňák).
„Sú to úplne odlišné situácie, Slovensko je, bohužiaľ, užitočným
