Nie Galko? Tak odvolajte aj ďalších

Úvaha o tom, či Ľubomír Galko so svojou minulosťou má byť v komisii na kontrolu odposluchov, je, samozrejme, úplne legitímna. Kým ju nevedú ľudia zo Smeru. Odpočúvanie novinárov je citlivá vec. A keď sa potvrdilo špehovanie novinárky pre úniky z rezortu obrany, je to dobrý dôvod zvažovať politickú budúcnosť zodpovedného ministra, obzvlášť ak by mal prichádzať do kontaktu so špionážou a s citlivými informáciami.

Lenže Galko nie je jediný, komu sa niečo také stalo. Redaktorka Pravdy (dokonca konkrétne tá istá, čo bola v skupine sledovaných aj za Radičovej) bola monitorovaná už za Františka Kašického, ktorý sedel v prvej Ficovej vláde. Aká budúcnosť ho postretla? Po odchode z ministerstva išiel najprv robiť veľvyslanca do NATO, dnes je na ambasáde v Osle.

Druhou výhradou voči Galkovi je, že mohol stáť za zverejnením odposluchov medzi Robertom Kaliňákom a žurnalistami. A schopnosť udržať tajomstvo je v prípade člena kontrolného orgánu zrejme tá najdôležitejšia. Za čej éry však unikla zo SIS Gorila? Za riaditeľovania Jozefa Magalu, ktorý riadil inštitúciu od čias údajných pokusov o ututlanie a zobchodovanie spisu až do čias, keď sa ocitol v rukách novinárov a iných osôb zvonka. Výsledok? Magala už štyri roky riadi Národný bezpečnostný úrad, ústredný orgán na ochranu utajovaných skutočností.

Smer by teda mal byť extra opatrný pri hodnotení opozičných nominantov. No platí to aj pre „pravicovú“ časť koalície – kým mohli svojimi hlasmi umožniť pokračovanie vlády ľudí zodpovedných za Hedvigu, letecký vývoz výbušniny, zablokovanie riadne zvoleného generálneho prokurátora, nekalosti vo vojenskom spravodajstve či možné marenie vyšetrovania daňových podvodov (aby sme menovali len niektoré problémy z bezpečnostnej oblasti), tak len ťažko môžu niečo namietať proti Galkovi.