Radujme sa aj zo škaredého hokeja, ináč to nepôjde

Riešiť hokejové očakávania pred majstrovstvami sveta patrí k slovenskému folklóru rovnako ako spätné zrkadlá zabalené do národných farieb. Ankety sú v tomto čase plné moderátoriek, ktoré si želajú akúkoľvek medailu a nebudú vôbec sklamané, keď sa jej nedočkajú. Ako keby to niekoho zaujímalo.

Triezvy slovenský fanúšik si medzičasom zvykol. Reprezentovať ho môže 35-ročný muž, ktorého pracovne nazvime Jozef, nájdeme ho v každom meste a obci. Ešte nedávno dokázal byť sklamaný – dlho a veľmi, keď nám ušiel postup do štvrťfinále. Lamentoval potom v práci, že to ide z kopca a už to bude iba horšie.

Klesajúce očakávania

Mal, samozrejme, pravdu. Tendenciu našich výkonov už poznajú aj moderátorky v anketách. Možnosti našej reprezentácie sú stále užšie, čo perfektne podčiarkol tréner Zdeno Cíger, ktorý v jednej chvíli priznal, že sa mu minuli a už to inak poskladať nevie. Náš Jozef to od určitého momentu pochopil a prispôsobil sa. Oslobodil sa od pocitu budúceho sklamania, nelamentuje a môže si turnaj konečne užiť.

Ideme na turnaj prvýkrát od bojkotu, ktorý sa oficiálne skončil. Každému však musí byť jasné, že odvtedy doteraz zbierame črepiny a lepíme ich dohromady. Nik presne nevie, ako by vyzerala nominácia, keby sa v slovenskom hokeji mali všetci navzájom a bezvýhradne radi. Zároveň však nikto neverí, že by bola presne taká istá, s akou ideme do Ruska.

Ale nevadí. Turnaj bude patriť vo všeobecnosti k tým slabším, čo sa týka papierovej sily jednotlivých reprezentačných výberov. Stačí sa pozrieť na zámorské tímy alebo počet hráčov, ktorí prišli z NHL pomôcť Švédom, Čechom či „strednej vrstve“. Ak by sme tých šesť absentujúcich hviezd spoza oceánu tento rok nejakým spôsobom pritiahli do Ruska, odrazu by nás pasovali do okruhu favoritov.

Hráči, ktorí nás pôjdu do Ruska reprezentovať, sú kvalitní. Je to jednoduchá, no možno najdôležitejšia myšlienka celého článku.

Réway a tí ostatní

Pôjde tam omladina, ktorá pomohla Slovanu v silnej konkurencii do play-off. Sú tam aj neunavení a v zostavách svojich klubov opomínaní a pre reprezentačné potreby motivovaní útočníci z NHL. Máme tam hráčov z ťažkej švédskej ligy, majstra aj vicemajstra Česka. Máme vyváženú a spoľahlivú obranu, za nimi trojicu solídnych brankárov. A Réwaya.

Dokonca sa ani nedá povedať, že by našim hráčom chýbali skúsenosti. Vekový priemer bude síce nízky, no počet ťažkých zápasov v náročných súťažiach, ktoré majú v nohách, je dostatočný. Jediné skúsenosti, ktoré našim hráčom chýbajú, sú tie reprezentačné. A aj to platí iba o útočníkoch, mená ako Sekera, Meszároš, Graňák či Sersen majú aj tie.

V schopnosti presadzovať sa v útoku je ukrytý náš najväčší problém. A je najmä mentálny. Nemáme žiadneho hráča, ktorý by poznal ťarchu, akú na seba musia vziať hokejisti prvého národného útoku. Máme výborných hráčov do druhej, tretej a štvrtej formácie, pretože tam sú zvyknutí hrávať. No hľadáme lídrov, niekoho, kto si bude veriť na kanadský bod v každom zápase.

Veľa bude tento rok závisieť od trénera. Viac ako po minulé roky a omnoho viac ako v najlepších rokoch, keď sa náš výber hviezd trénoval prakticky sám. Zdeno Cíger musí veľmi presne odhadnúť, kto z jeho hráčov je pripravený na akú mieru zodpovednosti. Čas na to, aby sa to vykryštalizovalo aj za cenu menších zaváhaní samo, nemá – naplno bodovať musíme hneď v prvých zápasoch.

Ťažký žreb

Žreb máme nepríjemný. Platiť bude stará známa formulka, že začať musíme naplno a postupne pridávať. Turnaj sa začne v piatok, pre nás v sobotu, a už v nedeľu neskoro večer budeme vedieť, či hráme viac o štvrťfinále alebo o záchranu. Pripraviť sa treba na obe možnosti, pretože taký je šport a také je naše momentálne mužstvo. S väčším otáznikom sme už dlho necestovali.

Už sme načrtli, že najostrieľanejších hráčov máme na modrej čiare. Máme štyri dvojičky, v ktorých sa konečne – aspoň na pohľad – nenachádza žiadna nemotorná časovaná bomba.

História už niekoľkokrát dokázala, že dôsledná defenzíva aj priemerného tímu dokáže viesť k nadpriemerným výsledkom. Aj keď na jej úkor trpí atraktívnosť hry smerom dopredu. Tento káder je možno najlepší v histórii na experiment vyrobiť z nás také malé slovenské Švajčiarsko. Precízna obrana a vyčkávanie na rýchle protiútoky – to nám vždy vyhovovalo, keď sme hrali s favoritom a nemuseli sme byť tí konštruktívni. Prečo niečo podobné neskúsiť aj proti mužstvám, pri ktorých sa čaká, že budeme udávať tempo hry?

Pokojne s tým začnime už proti Maďarsku. Vyhrajme 2:0 po ťažko pozerateľnom hokeji, pri ktorom nedovolíme súperovi viac ako 20 striel na bránu. Presne tak by to urobili Helvéti a vôbec by sa za to nehanbili. Účel svätí prostriedky a my už dávno nie sme tým Slovenskom, ktorého zápasy hľadajú v programe aj fanúšikovia iných reprezentácií, aby sa pokochali tvorivosťou našich čepelí.

Nepekný nový svet

Máme mladých útočníkov, ktorí berú možnosť reprezentácie ako veľkú poctu a šancu; hotujú sa hrať so srdcom a trénera Cígera rešpektujú. Ak ich nastaví na tento štýl, stotožnia sa s ním, budú ho hrať, budú mu veriť. S Hossom, Gáboríkom a Tatarom by sme si to dovoliť určite nemohli – zväzovala by nás nepísaná povinnosť hrať útočne. Minimálne proti Francúzom alebo Bielorusom.

S chlapcami, ktorých tam teraz máme, môžeme hrať – napíšme to naplno – sympaticky pôsobiacu hokejovú deštrukciu. Nemáme v zostave vyhlásených strelcov, ale máme nasadenie. Ťažme z toho. Do forčekingu a backčekingu nech idú borci naplno. Kombinácie si nechajme na presilovky, prípadne Réwayovi, zvyšok času sa zrážajme, vyhadzujme a prenasledujme mantinelové puky. Na krásu nech umrú iní. Náš fanúšik Jozef ju tento rok tak či tak neočakáva.