Denník N

Šéf Európskej vesmírnej agentúry: Navigačného systému Galileo sa dočkáme okolo roku 2020

Johann-Dietrich Wörner je generálnym riaditeľom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer mu vo štvrtok odovzdal čestnú Plaketu STU. Na pôde univerzity Wörner predniesol prednášku o cieľoch ESA a koncepcii vybudovania stálej medzinárodnej výskumnej základne na Mesiaci (Moon Village). Foto N – Tomáš Benedikovič
Johann-Dietrich Wörner je generálnym riaditeľom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer mu vo štvrtok odovzdal čestnú Plaketu STU. Na pôde univerzity Wörner predniesol prednášku o cieľoch ESA a koncepcii vybudovania stálej medzinárodnej výskumnej základne na Mesiaci (Moon Village). Foto N – Tomáš Benedikovič

Komisia by mala viac zapracovať na tom, aby boli produkty, ktoré vyrábame, dostupnejšie pre ľudí, povedal pre Denník N riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Johann-Dietrich Wörner.

Na pôde Slovenskej technickej univerzity dnes pohovoríte o koncepcii „mesačnej dediny“ (Moon Village). O čo ide?

Momentálne máme Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) spolu s Američanmi, Rusmi, Japoncami, Kanaďanmi a Európanmi. To je pekné. Ale koniec ISS sa nezadržateľne blíži, príde asi o desať rokov. Z geopolitického hľadiska hrá ISS veľmi dôležitú rolu, sú v nej zaangažované mnohé krajiny, ktoré navzájom spolupracujú.

ISS sa obmedzuje len na štáty, ktoré som vymenoval. Preto je dôležité mať v budúcnosti projekt, do ktorého sa zapojí oveľa viac krajín a ktorý poskytne viac príležitostí na vesmírny výskum. Čo sa týka mesačnej dediny, cieľom je mať trvalú základňu na Mesiaci. Realizácia koncepcie by nám poskytla príležitosť na vývoj nových technológií a rozvoj vied, ktoré sú spojené s prieskumom Mesiaca. Sú súkromné spoločnosti, ktoré by na Mesiaci chceli ťažiť.

Ako by mesačná dedina vyzerala?

Nebudú tam súkromné byty, kostol ani radnica. Cieľom je spojiť aktérov z celého sveta, nielen z Európy, a vytvoriť globálnu mesačnú dedinu určenú na výskum a vývoj technológií.

V akom štádiu je koncepcia?

Správne – zatiaľ ide stále len o koncepciu. Hľadám pre ňu medzinárodných partnerov. Veľa krajín ju podporuje. Mojím cieľom je vytvoriť otvorené prostredie, v ktorom sa združia viaceré krajiny a inštitúcie; každá z nich prispeje v oblasti, ktorej najviac rozumie.

Aj iné vesmírne agentúry mesačnú dedinu podporujú?

Áno, je niekoľko agentúr, ktorým sa koncepcia páči.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V druhom polroku 2016 bude Slovensko predsedať Rade EÚ. Ako môžeme pomôcť rozvoju vesmírneho programu?

Z pohľadu vesmírneho výskumu pôjde o dôležité obdobie. Sme v čase, keď vyvíjame spoločnú európsku vesmírnu stratégiu. Nepotrebujeme niekoľko takých stratégií, treba nám jednu, na ktorej sa všetci zhodneme. Preto bude úloha Slovenska v nasledujúcom období mimoriadne dôležitá. Dúfam, že vďaka Slovákom pokročíme pri vývoji a vypracovaní konečnej podoby jednotnej európskej stratégie.

Aký je vzťah medzi EÚ a ESA?

Je jasne definovaný. Čo sa týka napríklad navigačného systému Galileo, my v ESA máme na starosti technické záležitosti, Komisia stanovuje požiadavky, ktoré máme splniť. Podľa môjho názoru by Komisia mala viacej zapracovať na tom, aby boli produkty, ktoré vyrábame, dostupnejšie ľuďom. Komisia má právne nástroje na to, aby občanom EÚ poskytla všetky služby, na ktorých pracujeme.

Spomenuli ste Galilea. Ako sa mu darí?

Galileo Galilei zomrel. (smiech) Bavíme sa, samozrejme, o navigačnom systéme Galileo. Tento rok vyšleme na orbitu ďalších šesť satelitov. Galileo je blízko k tomu, aby bol plne funkčný; očakávame, že sa tak stane okolo roku 2020. Nechceme súťažiť s americkým systémom GPS – používatelia budú môcť používať oba.

V čom spočíva misia ExoMars?

Budeme hľadať život na Marse. Chceme skúmať, či tam bola alebo je nejaká forma života. V rámci ExoMars máme dve misie. Prvú sme spustili tento rok, zameriava sa na stopovanie plynov v atmosfére Marsu. Druhú spustíme v roku 2020. Na palube bude mať rover, ten bude kopať dva metre do pôdy a bude v nej hľadať život.

S Európskou vesmírnou agentúrou Slovensko podpísalo dohodu o spolupráci, momentálne sme takzvaným „európskym spolupracujúcim štátom“. Čo taký štatút znamená a ako sa tento druh členstva líši od úplného?

Inštitút spolupracujúceho štátu je nástroj, ktorý má krajine pomôcť stať sa plnoprávnym členom. Z plného členstva vyplýva viacero povinností, napríklad z hľadiska financií. V ESA máme takú politiku, že ak niečo platíte, máte nárok dostať určitú sumu späť – či už pre priemysel, alebo pre akademické inštitúcie.

Aby ste to dokázali, vyžaduje to určitú prípravu. Takže obdobie, keď máte štatút spolupracujúceho štátu, je určené na prípravu priemyslu a univerzít byť plnoprávnym členom. Už teraz je niekoľko projektov, na ktorých sa Slovensko zúčastňuje.

Je tu stále priestor, aby sa slovenské firmy a univerzity zapojili do projektov ESA, alebo ich už plne obsadili štáty ako Nemecko, Francúzsko a iné?

Vedy spojené s prieskumom vesmíru sa rozvíjajú takým rýchlym tempom, že tu priestor existuje vždy. Teraz ste napríklad vyvinuli prvú slovenskú družicu skCUBE. V ESA vnímame, že najmä v tejto oblasti malých družíc ste veľmi aktívni. To je veľmi sľubné odvetvie. Navyše sa stále vyvíjajú nové materiály – aj tam by ste sa mohli uplatniť. Pre Slovensko musíme nájsť vo výskume špecifické miesto, ktoré zaplní svojimi ľuďmi a technológiami, aby sme nerobili tú istú prácu dvakrát.

Keď sa povie vesmír, neznamená to len fakt, že pošlete robota z jedného miesta na iné. Vesmírny výskum znamená aj budovanie infraštruktúry pre navigáciu a komunikáciu, mapovanie povrchu Zeme, prieskum vesmíru a mnoho iného. Je tu veľa miesta, ktoré môžete zaplniť.

Teraz najčítanejšie