Denník NVojna sa začala aj našou vinou. Ako sa žije Bielorusom v tieni Putinovho Ruska (reportáž)

Washington PostWashington Post
Komentáre
Alexandr Lukašenko a Vladimir Putin v Kremli. Foto - TASR/AP
Alexandr Lukašenko a Vladimir Putin v Kremli. Foto – TASR/AP

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Píše Francesca Ebel, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Tri roky po tom, čo Rusko využilo Bielorusko na začatie svojej brutálnej invázie na Ukrajinu, je na hranici medzi Bieloruskom a Ukrajinou až desivo ticho.

Preč sú časy, keď bola diaľnica na tomto hraničnom priechode rušným spojením medzi Petrohradom na pobreží Baltského mora a Odesou na pobreží Čierneho mora. Teraz sa priechod používa len na výmenu vojnových zajatcov a tiel mŕtvych vojakov. Okolité polia a cesty pokrývajú rady takzvaných dračích zubov a cesta na Ukrajinu je zabarikádovaná a pustá.

Bielorusko prerušením vzťahov s Ukrajinou prišlo o veľa – Západ proti nemu zdvojnásobil sankcie po tom, čo Minsk umožnil ruským jednotkám využívať svoje územie na vojnové operácie. Krajina je dnes viac ako kedykoľvek predtým vnímaná ako zástupná sila Moskvy, pričom bieloruský prezident Alexandr Lukašenko dokonca súhlasil s umiestnením ruských taktických jadrových zbraní vrátane najnovšej hypersonickej rakety Orešnik.

Hoci Lukašenko tvrdí, že neľutuje úlohu Bieloruska v konflikte, jeho verejné vyhlásenia svedčia o zložitejšom obraze krajiny, ktorá balansuje na krehkom lane medzi svojou sovietskou minulosťou – i agresívnym východným susedom – a snahami o obnovenie spolupráce s Európskou úniou.

Po tom, čo Rusko pomohlo Lukašenkovi potlačiť protesty proti jeho vláde, sa ešte viac priklonil k sovietskej identite svojej krajiny pred získaním nezávislosti v roku 1991. A to vo všetkých oblastiach – od jazyka až po vzdelávanie. Zároveň však nadviazal kontakty so Západom, aby mohol vystupovať ako mediátor.

Lukašenko je kľúčový spojenec Moskvy a podporovateľ invázie, no v zložitej situácii si zachoval určitú strategickú suverenitu. Putin totiž presadzoval úplnú integráciu oboch krajín a spoločnú menu, k čomu zatiaľ nedošlo.

Zriedkavá cesta reportérov denníka Washington Post do Bieloruska ukázala, ako sa nad touto krajinou naďalej rozširuje tieň Ruska a ako sa ocitla medzi dvoma susedmi v konflikte, ktorý môže narušiť globálny bezpečnostný poriadok.

Bielorusko je vďaka svojej strategickej polohe medzi štátmi NATO a Ruskom kľúčové pre akúkoľvek diskusiu o budúcnosti európskej bezpečnosti. Otázkou pre západné vlády je, akú úlohu by mohlo zohrávať – bude len zástupcom Ruska alebo by sa Lukašenko mohol stať prostredníkom medzi oboma stranami?

Vojna im rozbila rodiny

Obyvatelia pohraničného mestečka Novaja Guta na rozdiel od Lukašenka hlboko ľutujú vojnu.

So zachmúrenými tvárami spomínajú na šok, ktorý prežívali, keď sa pred troma rokmi cez ich mesto preháňali kolóny ruských obrnených vozidiel a nad hlavami im hučali rakety. Niektorí sa dokonca obávajú, že „špeciálna vojenská operácia“, Putinov eufemizmus pre vojnu, by mohla

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.