Francúzsky premiér Édouard Balladur pred tridsiatimi rokmi urobil menší zázrak v oblasti slovensko-maďarských vzťahov. Podarilo sa mu dosiahnuť, aby si v Paríži sadli za jeden stôl slovenský premiér Vladimír Mečiar a predseda maďarskej vlády Gyula Horn a podpísali základnú zmluvu s dôležitými ústupkami.
Slovensko-maďarská zmluva o dobrom susedstve bola súčasťou Balladurovho paktu stability. Francúzsky premiér sa prostredníctvom novej spolupráce snažil zabezpečiť mier a stabilitu v Európe a veľký význam pripisoval urovnaniu záležitosti národnostných menšín.
Krátko po podpísaní zmluvy sa však slovensko-maďarské vzťahy rýchlo pokazili, najmä pre spory okolo jazykového zákona a iných opatrení Mečiarovej vlády namierených proti maďarskej menšine.
Francúzska kampaň
Na znení slovensko-maďarskej zmluvy o dobrom susedstve sa Horn a Mečiar dohodli 16. marca 1995 po šesťhodinovom rokovaní v Bratislave. Slovenský premiér povedal, že vzhľadom na obsah zmluvy majú za sebou veľmi zložité rokovanie, pretože slovenská a maďarská vláda „si prvýkrát v dejinách sadli za stôl ako dvaja rovnocenní partneri s úmyslom urovnať svoje vzťahy“.
V nedeľu 19. marca podpísali delegácie v Paríži dokument v spoločnosti premiéra Balladura, ktorý mal v pondelok slávnostný prejav na počesť premiérov Slovenska, Maďarska a Rumunska.
Hoci text slovensko-maďarskej zmluvy o dobrom susedstve je pomerne všeobecný, predsa bol pokrokový – hlavne vzhľadom na to, že
Napunk
Zoltán Szalay

































