Hybridný útok si vyžaduje hybridnú odpoveď, hovorí novinár. Je správne, že v Rumunsku vylúčili z volieb proruského kandidáta?

Asi nikdy v nedávnej minulosti sa politici v Európe a dokonca v Spojených štátoch tak nezaujímali o to, čo sa deje v Rumunsku, ako posledné týždne.

Po tom, čo ústavný súd v krajine anuloval prvé kolo prezidentských volieb a minulý týždeň zakázal kandidovať v opakovaných voľbách jeho víťazovi, krajne pravicovému politikovi Calinovi Georgescovi, mnohí rozhodnutie kritizovali ako nedemokratické.

Slovenský premiér Robert Fico povedal, že Európska komisia musí zaujať postoj k udalostiam v Rumunsku. Poradca Donalda Trumpa Elon Musk to nazval „bláznivým“ rozhodnutím.

V každom prípade, tieto kroky boli aj v Rumunsku vnímané veľmi citlivo a kontroverzne. Bolo správne rozhodnutie ústavného súdu zrušiť voľby a teraz zakázať kandidovať Georgescovi? Sú na to pádne dôvody?

A, naopak, nepomôže to inému krajne pravicovému kandidátovi v májových voľbách? Nehrozí, že sa z vylučovania kandidátov a zo zasahovania do volieb súdmi stane norma?

Odpovede sme hľadali s rumunským právnikom, politológom a dvoma miestnymi novinármi.

Prečo nemôže Georgescu kandidovať?

Keď si Calin Georgescu minulý utorok večer vypočul verdikt, že v týchto voľbách nemôže kandidovať (neplatí to pre tie budúce), jeho reakcia bola až prekvapivo mierna. Na sociálne siete (na TikToku má ako hlavnú fotografiu slogan „Dole s diktatúrou“) vydal video, ktoré znelo ako video na rozlúčku. „Bolo mi cťou slúžiť vám celou svojou bytosťou,“ napísal so 40 percentami dovtedajší líder prieskumov.

Georgescu je odvtedy ticho. „Za posledný týždeň sme o ňom nič nepočuli. Nepodporil nikoho z ostatných radikálnych pravicových kandidátov,“ hovorí pre Denník N rumunský politológ z dánskej Univerzity v Aarhuse Costin Ciobanu.

Podľa neho rozhodnutie zakázať mu účasť v májových voľbách nebolo prekvapivé. Ústavný súd, ktorý podporil predchádzajúce rozhodnutie rumunskej volebnej komisie, zakázal Georgescovi účasť na voľbách podľa neho na základe dvoch predchádzajúcich rozhodnutí.

Jedným z nich je zákaz kandidovať radikálnej pravicovej političke Diane Šošoacaovej na jeseň 2024. Ide o súčasnú europoslankyňu, predsedníčku strany S.O.S. Rumunsko.

„Diana Šošoaca bola vylúčená z volieb na základe jej dôslednej podpory fašistických a komunistických historických osobností a jej spochybňovania rumunského demokratického systému,“ povedal novinár Adrian Mihaltianu, vydavateľ portálu Press One.

„Súd v októbri tvrdil, že Šošoacaovej verejná rétorika a konanie nie sú v súlade s ústavnými hodnotami Rumunska, najmä pokiaľ ide o demokraciu, právny štát a dodržiavanie ľudských práv. Jej výroky boli považované za poburujúce a v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti,“ dodáva novinár Marian Chiriac z portálu Balkan Insight.

Súd podľa neho tiež tvrdil, že ide o aj národnú bezpečnosť, keďže táto kandidátka šírila zahraničnú propagandu, ktorá mohla podkopať demokratické zriadenie v krajine.

Toto rozhodnutie nevzbudilo veľký ohlas za hranicami krajiny, v Rumunsku sa však o ňom vášnivo debatovalo. Ako dodáva Chiriac, už tento precedens bol „kritizovaný expertmi na ústavné právo a občianskymi organizáciami“.

Diana Šošoaca momentálne sedí v Európskom parlamente medzi nezaradenými poslancami, podporuje Rusko, počas pandémie kritizovala vakcíny a v minulosti volala po vystúpení Rumunska z Európskej únie. V roku 2023 napríklad tvrdila, že za zemetrasenie v Turecku a Sýrii môžu USA, pretože použili „geologickú zbraň“.

Tejto političke zakázal ústavný súd kandidovať aj teraz v májových voľbách.

Z čoho je Georgescu podozrivý?

Druhým rozhodnutím, o ktoré sa súd oprel, bolo rozhodnutie o anulovaní volieb v prvom kole z decembra.

Podľa politológa Costina Ciobana ide o to, že každý kandidát, ktorý sa vyslovene vyjadruje proti EÚ a NATO a má k nim veľmi kritické postoje, „ohrozuje ústavný poriadok a právny štát“.

„V Rumunsku (na rozdiel od Slovenska – pozn. red.) je členstvo v EÚ a NATO súčasťou ústavy a v podstate sa to interpretovalo tak, že akýkoľvek útok proti EÚ a NATO sa považoval za útok proti ústave,“ hovorí politológ.

Expert na právo Ioan Stanomir povedal, že ústavný súd má povinnosť chrániť ústavné hodnoty krajiny. „A politická filozofia Georgesca — jeho neúcta k demokracii, chvála totalitarizmu a chvála minulých totalitných politických hnutí — bola v rozpore s politickou filozofiou rumunskej ústavy. Ústavný súd sa rozhodol zabrániť pánovi Georgescovi, aby kandidoval, v snahe zachrániť demokraciu pred jej nepriateľmi,“ dodal doktor práv z Bukureštskej univerzity.

Toto rozhodnutie však tiež nebolo bez kritiky a ústavný súd podľa niektorých nedostatočne vysvetlil svoje kroky.

„Rozhodnutia ústavného súdu neboli jasne vysvetlené a neboli založené na zrejmých faktoch, ktoré by boli ľahko pochopiteľné pre širokú verejnosť. Okrem toho mnohí rumunskí odborníci na ústavu tvrdia, že súd prekročil svoje ústavné právomoci, keď obmedzil právo osoby byť zvolená len na základe vyhlásení a verejných postojov a nie na základe konania, ktoré bolo predtým potrestané rozhodnutím súdu,“ povedal novinár Chiriac.

Georgescu je vyšetrovaný z porušenia viacerých volebných zákonov, o to sa však rozhodnutie neopiera. Ako tvrdí novinár Mihaltianu, podľa rumunského práva môže byť človek vylúčený z volieb, ak bol právoplatne uznaný vinným. To sa však nestalo.

Súd sa miesto toho zameral na širšiu ochranu ústavy. „Zatiaľ čo kritici tvrdili, že rozhodnutie nemá jasný právny rámec, súd ho odôvodnil širokým výkladom ústavy s cieľom chrániť demokratické hodnoty,“ tvrdí novinár Chiriac.

Georgescu pritom čelí vyšetrovaniam (zatiaľ nie je obvinený) v šiestich bodoch:

• podnecovanie na akcie proti ústavnému poriadku;
• šírenie nepravdivých informácií;
• opakované nepravdivé vyhlásenia týkajúce sa financovania kampane a majetkových priznaní;
• účasť vo fašistických, rasistických či xenofóbnych organizáciách alebo ich podpora;
• podpora osôb vinných z genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;
• obhajoba fašistických, rasistických alebo xenofóbnych ideológií.

Kandidáta zadržali vo februári, vypočúvali ho a momentálne je na slobode, no pod dohľadom polície.

Jeho volebná kampaň pred prvým kolom volieb v decembri sa priamo či nepriamo týka všetkých vecí, ktoré sa uňho skúmajú. No asi najpresvedčivejšie sú dôkazy, že nedodržal zákon pri deklarovaní financií na kampaň.

Ako vraví politológ Costin Ciobanu, Georgescu deklaroval, že na kampaň neminul ani jedno euro. To bolo v rozpore so skutočnosťou. Až neskôr, pred opätovnou kandidatúrou pridal dodatok o svojich zdrojoch.

A hoci finančné nezrovnalosti sú bežné aj na Slovensku, v Rumunsku je zákon prísnejší. Ako vysvetľuje politológ Ciobanu, systém sa pred pár rokmi zmenil a kandidáti dostávajú spätne peniaze od štátu. Musia mať vlastné zdroje, no keď prekročia istý limit, vrátia sa im. Keďže je kampaň hradená z verejných peňazí, venuje sa jej oveľa väčšia pozornosť.

Aké sú dôkazy, že je prepojený na Rusko?

Oveľa viac než o financovaní jeho kampane sa aj na Slovensku hovorilo o tom, že jeho podpora dva týždne pred voľbami výrazne vzrástla, pomohla mu veľká sila na sociálnych médiách, hlavne TikToku, a celé to má smerovať do Ruska, ktoré sa týmto spôsobom údajne snažilo, aby v Rumunsku vyhral proruský kandidát.

Viacerí opýtaní však hovoria, že priamy tvrdý dôkaz, ktorý by Calina Georgesca spájal s Ruskom, nebol zverejnený.

Existujú však silné nepriame dôkazy. Podľa novinára Adriana Mihaltiana Georgescov rýchly nárast spôsobila obrovská sieť nečinných účtov na TikToku, ktoré sa zrazu začali virálne šíriť. Získal aj podporu istých náboženských skupín.

Mihaltianu preto tvrdí, že Rumunsko dalo „hybridnú odpoveď na hybridný útok“. „Je to veľmi nezvyčajné ústavné cvičenie, ktoré sa pokúsilo zachrániť slabú rumunskú demokraciu pred veľmi silným vonkajším útokom,“ dodal.

Aj novinár Chiriac povedal, že veľa detailov o prepojení Georgesca a Ruska nie je. Jediné jasné informácie podľa neho pochádzajú z odtajnených správ rumunských spravodajských služieb, ktoré odhalili „kompromitáciu prihlasovacích údajov na rumunské volebné webové stránky a zaznamenali viac ako 85 000 kybernetických útokov počas volieb.“

Médiá ešte písali, že firma blízka Rusku podporovala Georgescov obsah na sociálnych médiách. Rovnako pred dvoma týždňami ruská zahraničná tajná služba SVR podporila Georgesca, čo bolo „dosť zvláštne“. Talianska spravodajská služba tiež napísala, že Rusko počas prezidentských volieb podniklo proti Rumunsku 34 hybridných útokov.

Kto je Horatiu Potra?

Možno najsilnejšie prepojenie na Rusko je prostredníctvom muža menom Horatiu Potra. Ide o Georgescovho bodyguarda, ktorému v decembri prehľadali byt, kde pod dlážkou objavili vyše milión dolárov v hotovosti, zbrane a letenky do Moskvy. Údajne po anulovaní volieb plánoval útok na štýl zo 6. januára 2021 v americkom kongrese.

1,5 million dollars, weapons and ammunition were found by Romanian authorities this morning, at the house of Horatiu Potra, a close associate of Calin Georgescu.

The Prosecutor's Office and the Romanian Police conducted today 47 home searches, in a large-scale operation… pic.twitter.com/RPdYnLLeBx

— Costin Andries (@CostinAndriess) February 26, 2025

„Bol to nájomný žoldnier, ktorý pôsobil vo viacerých krajinách. V podstate dohadoval bezpečnostné zmluvy v Afrike. Mal nejaké veci na Blízkom východe a vlani bol v ruskom Petrohrade,“ hovorí politológ Costin Ciobanu.

Potra, niekdajší člen francúzskej cudzineckej légie, verboval bývalých vojakov na operácie v Demokratickej republike Kongo a podľa novinára Mihaltiana ich neskôr „podnecoval na povstanie proti rumunskému štátu a násilné prevzatie moci“.

„Okrem toho sme odhalili, že niekoľko aktívnych rumunských vojakov so skúsenosťami z operácií NATO si pod pochybnými zámienkami vzalo neplatenú dovolenku, aby sa pripojili k Potrovým silám v Kongu, čo vyvoláva etické a právne obavy,“ dodal novinár Mihaltianu. V Afrike aj na Blízkom východe pôsobia i ruskí vojaci a predtým žoldnieri zo súkromnej skupiny vagnerovcov. Aj preto sa Potrovi hovorí i rumunská verzia Jevgenija Prigožina, zosnulého lídra vagnerovcov.

Po vylúčení Georgesca z volieb Potra vyzval ľudí a vojakov, aby vzali zbrane a povstali proti „globálnemu puču“.

Bolo správne anulovať prvé kolo volieb?

Možná aktivita zahraničnej mocnosti – teda Ruska – bola aj jedným z dôvodov, prečo v decembri rumunský ústavný súd anuloval prvé kolo volieb. Išlo o bezprecedentný krok nielen v Rumunsku, ale takmer aj v Európe.

Podľa správy Benátskej komisie Rady Európy sa predtým voľby zrušili v roku 2016 v Rakúsku po problémoch so sčítaním poštových hlasov, prípadne v roku 2004 na Ukrajine, keď ústavný súd pre podvody anuloval prezidentské voľby, ktoré vyhral proruský kandidát Viktor Janukovyč. V opakovanom hlasovaní zvíťazil proeurópsky kandidát Viktor Juščenko.

Anulovanie volieb bolo ešte kontroverznejšie ako zákaz Georgescovej kandidatúry.

„Súd uviedol, že voľby boli narušené v dôsledku zahraničného zasahovania, predovšetkým zo strany Ruskej federácie, a rozhodol sa voľby zrušiť. Bol to bezprecedentný krok a rumunský štát by mal byť pravdepodobne opatrnejší v komunikácii s vlastnými občanmi a umožniť im lepšie pochopiť dôvody tohto rozhodnutia,“ povedal doktor práv Ioan Stanomir.

K anulovaniu prvého kola volieb sa vyjadrila Benátska komisia Rady Európy (nemá nič spoločné s Európskou úniou – pozn. red.), ktorá k tomu napísala správu. Jej cieľom nebolo preskúmať rumunský prípad, ale napísať všeobecný prehľad o zrušených voľbách v Európe za podobných podmienok.

Za zmienku stojí, že ústavný súd rozhodol ex offo (z úradnej moci – pozn. red.), teda na základe vlastnej iniciatívy. Nerozhodoval o žiadnej sťažnosti, ktorá by sa mu dostala na stôl, ale sám sa proaktívne rozhodol anulovať voľby. To je veľmi nezvyčajné.

„Právomoc ústavných súdov vyhlásiť voľby za neplatné ex offo by mala byť obmedzená na výnimočné okolnosti a jasne upravené, aby sa zachovala dôvera voličov v legitímnosť volieb,“ napísala Benátska komisia.

Nepriama kritika správy tkvela tiež v tom, že súd neumožnil dotknutým stranám obhájiť svoje postoje pred tým, ako anuloval voľby.

Správa Benátskej komisie sa venovala aj problémom so zneužívaním sociálnych sietí a jeho hrozieb počas volieb. Tvrdí, že väčšina krajín nemá zákonom regulované, kedy a ako môže vplyv sociálnych sietí presiahnuť rámec spravodlivej kampane.

Nemôže byť toto rozhodnutie v budúcnosti použité aj proti ďalším kandidátom?

Táto otázka pochopiteľne zaznela aj v Rumunsku a viedli sa o tom debaty. Ako hovorí novinár Mihaltianu, podľa kritikov to môže znamenať precedens a v budúcnosti môžu byť cieľom aj proeurópski kandidáti pod podobnými obvineniami, keď budú pri moci krajní pravicoví politici.

„Ústavný súd však jasne povedal, že každý prípad je iný a že nevytvára precedens pre ostatných kandidátov. Iní extrémne pravicoví kandidáti nedostali zákaz uchádzať sa o priazeň voličov v nadchádzajúcich voľbách, zatiaľ čo Diana Šošoaca bola opäť vylúčená na základe jej dôslednej podpory fašistických a komunistických historických osobností a spochybňovania rumunského demokratického systému,“ povedal novinár Adrian Mihaltianu.

Jeho kolega Marian Chiriac si myslí, že riziko „je nízke“.

Je rumunský ústavný súd nezávislý?

Napriek dezinformáciám, že EÚ anulovala voľby alebo zakázala Georgescovi sa ich zúčastniť, hlavný orgán, ktorý o všetkom rozhoduje v poslednej inštancii, je rumunský ústavný súd. Tvoria ho deviati členovia – troch volí dolná komora parlamentu, troch horná komora a troch si vyberá prezident. V oboch prípadoch rozhodli jednohlasne.

Jeho zloženie je podobné ako na Slovensku. Keďže ich nominujú poslanci, senátori a prezident, do istej miery môže ísť o politických nominantov (ako je to napokon aj v USA), čo však neznamená, že nejde o odborníkov. „V súčasnom zložení niektorí členovia nikdy neboli súčasťou politickej strany, boli sudcovia, iní patrili do rôznych politických strán, iní boli predtým poslanci,“ hovorí politológ Ciobanu.

Podobne ako na Slovensku, aj v Rumunsku sa občas debatuje o politickom vplyve na sudcov. Bolo to najmä minulú jeseň, keď vylúčili krajne pravicovú kandidátku Šošoacu z volieb.

Celkovo je však obvinenia z politického vplyvu ťažké dokázať. „Je ťažké hodnotiť ich rozhodnutia, ale väčšina ústavných expertov s nimi doteraz súhlasila,“ povedal novinár Adrian Mihaltianu.

„Žiadny ústavný súd nie je plne chránený pred politickou zaujatosťou, pretože všetci členovia každého ústavného súdu sú politicky menovaní. Keďže však musíme dôverovať inštitúciám, nemáme inú možnosť než dôverovať ústavnému súdu,“ dodal doktor práv Ioan Stanomir.

Pomôže to iným krajne pravicovým kandidátom?

Ďalší argument kritikov bol, že vylúčenie Georgesca z volieb môže nahnevať jeho priaznivcov, ktorí vo voľbách podporia iných podobných kandidátov. Volebná komisia umožnila kandidovať dvom z nich: Georgeovi Simionovi a Annemarie Gavrilovej.

Prvé prieskumy z tohto týždňa ukazujú, že obaja by sa stali lídrami v prvom kole volieb, keby získali (prieskum sa robil vždy iba s jedným z nich) zhruba po 30 percent hlasov. V druhom kole by však prehrali s liberálnym kandidátom – starostom Bukurešti Nicholasom Danom. Napríklad Simion by prevzal 80 percent voličov Georgesca.

Simion, ktorý vedie stranu AUR, sa dá označiť za proruského, no je to komplikovanejšie. „Simion šíril proruské naratívy hlavne po začiatku invázie na Ukrajinu. Tvrdil, že potrebujeme mier, z vojny majú prospech len zbrojárske firmy a Rumuni platia príliš vysokú cenu za podporu ukrajinských utečencov,“ hovorí novinár Chiriac.

Podľa neho však v minulosti podporoval aj nacionalistické názory, ktoré sú v rozpore s ruskou propagandou, napríklad hlásal pripojenie Moldavska k Rumunsku. „Je preto veľmi ťažké povedať, že Simion je iba proruský,“ dodal novinár.

Politológ Ciobanu si myslí, že Simion nie je až taký radikálny a na rozdiel od Georgesca nie sú jeho tvrdenia zamerané proti demokracii: „Georgescu mal v istom bode kontroverznejšie vyjadrenia, hovoril proti existencii politických strán.“

V prvom kole volieb v novembri kandidoval aj Simion, získal 13,8 percenta. V kampani sa vtedy snažil tváriť ako umiernený kandidát, aby získal stredových voličov. Aj v Európskom parlamente je jeho strana zaradená v skupine Európskych konzervatívcov a reformistov, kde je aj poľská PiS či strana talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, teda nie v najradikálnejšej frakcii.

Po anulovaní volieb a vylúčení sa zdá, že sa znova posunul doprava, keď sa snaží získať voličov Georgesca. Hovorí napríklad o puči. „Simion sa snaží – bez toho, aby mal rovnaký program – získať Georgescových voličov,“ dodal politológ Ciobanu.

Prečo ľudia podporujú týchto kandidátov?

Je možné, že Simion sa dostane do druhého kola, no zároveň sa nedá vylúčiť, že hlasy tohto spektra voličov sa roztrieštia. V každom prípade to dokazuje, že v Rumunsku je veľký dopyt po týchto kandidátoch, čo môže ľuďom zo zahraničia pripadať zvláštne. Rumunsko je silná proeurópska krajina, kde má EÚ podporu 83 percent ľudí, podpora NATO je ešte vyššia (88 percent). Názory na Rusko sú tu menej priaznivé než napríklad na Slovensku.

Ako je teda možné, že kandidát Georgescu by mal v prieskumoch asi 40 percent a Simion teraz zhruba 30 percent?
Podľa politológa sa na to nedá pozerať ako na súboj Východu a Západu. Rumuni to tak neberú. „Nie je to otázka EÚ a NATO,“ hovorí Costin Ciobanu.

Podľa neho je v krajine cítiť trend ísť proti mainstreamovým stranám. V Rumunsku od roku 2021 vládne veľká koalícia pravicovej PNL a ľavicových socialistov, čo sú dlhodobo hlavné rumunské strany. Ich lídri sú nepopulárni a niektorí voliči vidia alternatívu v extréme.

Dôležité sú pre voličov aj ekonomické problémy. „Napriek hospodárskemu rastu je tu značná časť obyvateľstva, ktorá nie je spokojná s hospodárskou situáciou krajiny. Približne 60 % Rumunov nie je spokojných s hospodárskou situáciou. Mnohým ľuďom zjavne ublížil rast cien, inflácia,“ hovorí politológ Ciobanu.

Pokiaľ ide o reakcie ľudí na rozhodnutia súdu, trochu sa podľa neho menia. Kým v decembri asi 60 percent ľudí bolo proti anulovaniu prvého kola volieb, teraz je už pomer tých, ktorí s vylúčením Georgesca nesúhlasia, a tých, ktorí súhlasia, vyrovnaný.