Denník N

Národný park Podunajsko – ideálny príspevok Slovenska v rámci jeho predsedníctva Rade EÚ

Na Deň Zeme, 22. apríla 2016, stovky ľudí v bratislavskej Karlovej Vsi vytvorili živú reťaz a obrátili sa na kompetentných s výzvou na ochranu bratislavských lesov a vôd, na vyhlásenie nových prírodných rezervácií a Národného parku Podunajsko.

Autor je geograf a environmentalista,
jeden z autorov návrhu Národného parku Podunajsko z 80. rokov 20. storočia

Účastníci a účastníčky protestného happeningu Víkend (nielen) pre Sihoť urobili okolo vodárenského ostrova, z ktorého je zásobovaných približne 150-tisíc obyvateľov Bratislavy, živú reťaz a vyhlásili ho za územie chránené občanmi. Zároveň kompetentným adresovali výzvu, v ktorej okrem iného žiadajú zabezpečiť trvalú a účinnú ochranu ostrova Sihoť, a to vyhlásením tohto vzácneho územia za prírodnú rezerváciu ako súčasť navhovaného Národného parku Podunajsko pod správou štátnej ochrany prírody.

Zároveň upozorňujú na to, že Sihoť je len príslovečnou „špičkou ľadovca“. A preto protestujú aj proti akýmkoľvek plánom na ťažobnú devastáciu lesov na roky 2016 – 2025 v prípade ďalších vodných zdrojov – Pečniansky les a Ostrovné lúčky, ako aj proti plánovanej necitlivej ťažbe dreva zo strany Lesov Slovenskej republiky a bratislavských  Mestských lesov v Rusovských lužných lesoch, v Jarovskej Bažantnici, v Biskupických luhoch, na Železnej studničke, na Devínskej Kobyle a Kolibe, vo vzácnych lokalitách pri Borinke, Devíne, Rači.

Taktiež odmietajú plánovanú ťažbu dreva nerešpektujúcu mimoprodukčné, ochranné a verejnoprospešné funkcie lesov a ich ekosystémové služby na ostatných územiach, tvoriacich súčasť Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty (ktorá je zčasti zároveň Bratislavským lesoparkom).

V tejto súvislosti žiadajú ministerstvo životného prostredia o vyhlásenie prírodných rezervácií v lesných, vodných, mokraďových a lúčnych ekosystémoch v oblasti vodných zdrojov Sihoť, Pečniansky les a Ostrovné lúčky a o vyhlásenie Národného parku Podunajsko, pozostávajúceho z dunajských  luhov a priľahlých vzácnych území. Žiadajú tiež o ochranu a skutočne odbornú správu všetkých lesov na území hlavného mesta Slovenskej republiky.

Zároveň navrhujú vláde, Bratislavskému samosprávnemu kraju, Hlavnému mestu SR Bratislave a príslušným mestským častiam i susedným obciam začať rokovania s partnermi na rakúskej strane o spoločnej ochrane Dunaja, ako aj dunajskej a pridunajskej prírody a krajiny.

Vyzývajú  primátora Bratislavy, aby rešpektoval požiadavky odbornej verejnosti, aktivistov i šrokej verejnosti a vstúpil do konaní o plánoch na ťažbu dreva v rokoch 2016-2025, určenú pre Lesy SR a Mestské lesy Bratislava a zasadil sa o vylúčenie ťažby dreva v jestvujúcich i navrhovaných chránených územiach, ako aj o to, aby sa im prinavrátil štatút lesov osobitného určenia, resp. ochranných lesov.

Oceňujú nedávne pozastavenie ťažby dreva na Sihoti novou šéfkou príslušného rezortu a žiadajú ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby túto ťažbu zastavila definitívne a zároveň pomohla zabezpečiť splnenie vyššie uvedených požiadaviek vo všetkých lesoch na území Hlavného mesta SR, ktoré sú v správe Lesov SR. Aby nedopustila ďalšiu devastáciu lesov, zelenej infraštruktúry, lesných cyklotrás, chodníkov a ďalších organických súčastí týchto vzácnych a zraniteľných prírodných území. Žiadajú tiež, aby Lesy SR v tých lesoch na území Bratislavy, ktoré sú v ich správe, skutočne zohľadňovali ich významné rekreačné, klimatické, pôdoochranné, prírodoochranné, psychohygienické a ďaľšie tzv. mimoprodukčné a verejnoprospešné funkcie a ekosystémové služby, ktoré tieto lesy plnia pre mesto a jeho obyvateľov.

Podobnú zmenu prístupu k lesom, riekam, mokradiam a iným vzácnym častiam našej prírody a krajiny žiadajú aj v ďalších regiónoch Slovenska, a preto podporujú kampaň Za živé rieky a čistú vodu, zákaz výrubov vzácnych stromov a alejí vo voľnej krajine, zvýšenie výmery lesov s bezzásahovým režimom a ďalšie ochranárske iniciatívy a občianske aktivity.

Vyššievedené iniciatívy a aktivity – ako aj žiaduce a právom očakávané splnenie svojich požiadaviek – chápu ako vynikajúci príspevok Slovenska k jeho blížiacemu sa predsedníctvu v Rade EÚ. Pripomínajú, že odborníci a dobrovoľní ochranári v spolupráci so štátnou ochranou prírody presadzujú tieto zámery od polovice 80-tych rokov minulého storočia, pričom obľúbený Národný park Donau – Auen vznikol medzičasom kúsok od slovenských hraníc na rakúskej strane a iný na maďarskej strane pozdĺž Dunaja pod Ostrihomom. Okolo rieky Dyje neďaleko Slovenska bol vyhlásený česko-rakúsky Národný park Podyjí – Thaya, len Slovensko, ktoré prišlo s touto iniciatívou ako prvé, je stále akousi popoluškou. Je najvyšší čas a ideálna príležitosť to zmeniť: TU a TERAZ!

Teraz najčítanejšie