Denník N

Dali štyri milióny na zatvorenú stanicu, v ktorej stoja štyri vlaky denne (+ video)

Staničná budova Bratislava Predmestie by mohla byť výkladnou stavbou ŽSR v Bratislave, keby ju krátko po dokončení nezamkli. Foto N – Tomáš Benedikovič
Staničná budova Bratislava Predmestie by mohla byť výkladnou stavbou ŽSR v Bratislave, keby ju krátko po dokončení nezamkli. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislava-Predmestie je najmodernejšou stanicou v hlavnom meste a asi jedinou v Európe, ktorú zatvorili hneď po rekonštrukcii.

Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady má azda jediné pozitívum: nezastavujú tam žiadne medzinárodné vlaky. Cudzinci si tak nemusia robiť prvý dojem zo Slovenska podľa Vinohradov, ale len podľa Hlavnej stanice, ktorá je napriek všetkým nedostatkom stále o triedu vyššie.

Vinohrady patria k tomu najhoršiemu, čo je možné na slovenskej železnici vidieť. Zastrešenie na perónoch je len provizórne a navyše deravé. Interiér pôsobí zanedbane, čakáreň je malá, toalety sú len pre odvážlivcov.

Dojem zo stanice umocňujú bezdomovci, ktorí sa pravidelne zdržujú v budove. „Priala by som vám zažiť tu situáciu o štvrtej ráno, keď sa stanica otvorí,“ hovorí slečna predávajúca v tunajšom stánku s občerstvením.

Stačí však prejsť len pár krokov cez cestu a človek sa ocitne v úplne inom svete. Na dohľad od Vinohradov leží železničná stanica Predmestie, ktorá je čerstvo po rekonštrukcii.

Video: Vyťažená zastávka chátra, moderná stanica je zatvorená
autorka: Martina Pažitková

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) do nej investovali takmer štyri milióny eur a výsledok je poznať. Nie je tu cítiť žiadny zápach, v budove sú opravené predajné okienka, čakáreň, informačné tabule i toalety.

Táto najmodernejšia stanica v Bratislave má len jeden nedostatok: pre cestujúcich je dlhodobo uzavretá. Na stanici Predmestie totiž zastavujú len štyri vlaky denne, a aj to len v pracovné dni.

Železničiarom sa teda neoplatí držať pre ne v prevádzke celú budovu. Stanicu preto pre verejnosť uzavreli dovtedy, než sem začnú dopravcovia vo veľkom vypravovať svoje vlaky.

„Budova je aktuálne využívaná dopravnými zamestnancami ŽSR a zamestnancami Železničnej spoločnosti Cargo. Časť priestorov bola ponúknutá na prenájom,“ vysvetľuje hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Dva železničné svety: nevyhovujúca zastávka Bratislava-Vinohrady…
Foto N - Tomáš Benedikovič
… verzus opravená stanica Bratislava-Predmestie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nová uzamknutá stanica

Vyzerá to ako nevydarený vtip. Mnoho staníc na Slovensku dodnes pripomína postkomunistický skanzen. ŽSR sa však rozhodli investovať štyri milióny práve do tej, kde nestojí takmer žiadny vlak.

Na stanici Predmestie sú pre cestujúcich sprístupnené len peróny a lávka ponad koľajisko. Samotní cestujúci sú aj tak skôr raritou.

„Cestovný ruch trvá len 85 minút počas pracovného dňa. Prvý vlak prichádza o 6:13 a posledný o 07:38,“ poznamenali pred časom Hospodárske noviny, ktoré o uzavretí stanice informovali ako prvé.

Rekonštrukciu odsúhlasili na jeseň 2011 nominanti vlády Ivety Radičovej vo vedení ŽSR, stavebné práce prebiehali počas druhej vlády Roberta Fica. Staničnú budovu dokončili v decembri 2014.

Onedlho však ŽSR zistili, že namiesto cestujúcich sa im v budove zdržujú bezdomovci, a tak celý objekt uzamkli. „Priestory musíme chrániť pred opätovnou devastáciou,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Čo je však podstatné: v dohľadnom čase nič nenasvedčuje tomu, že by sa na súčasnom stave malo niečo zmeniť. Stanica Predmestie totiž leží na vedľajšom ťahu, ktorý dnes využívajú len vybrané osobné vlaky v smere z Trnavy a Galanty, ktoré končia na stanici Bratislava-Nové Mesto.

stanica-web
Grafika – Denník N

Štátny dopravca Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), pre ktorú mala byť stanica primárne určená, väčšinu spojov vypravuje po trati na Hlavnú stanicu, ktorá zrekonštruované Predmestie obchádza.

Dôvod je jednoduchý: týmto smerom potrebuje cestovať oveľa viac ľudí. „Z našich štatistík vyplýva, že z vlaku idúceho cez Vinohrady a Hlavnú stanicu vystupuje násobne viac cestujúcich než z vlaku, ktorý ide v smere Bratislava-Predmestie,“ vysvetľuje hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová.

Predmestie leží navyše aj mimo južnej trate z Komárna, ktorou jazdia osobné vlaky súkromného RegioJetu. „Stanicu nemôžeme využiť, pretože neleží na trase, po ktorej by sme jazdili,“ konštatuje hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj.

Železničná sieť na území hlavného mesta (v roku 2007). Zdroj - vlaky.net
Železničná sieť na území hlavného mesta. Zdroj – vlaky.net

Najprv výstavba, potom štúdia

Samotné ŽSR veria, že ešte nie je všetko stratené. Podnik v súčasnosti pripravuje veľkú „štúdiu realizovateľnosti dopravného uzla Bratislava“, vďaka ktorej by si mal štát štvrťstoročie od vzniku Slovenska ujasniť, ako si predstavuje železničnú dopravu na území hlavného mesta.

Zo štúdie môže teoreticky vyplynúť odporúčanie na posilnenie dnes nevyužívanej trate na opustenú stanicu Filiálka pri Trnavskom mýte, ktorá vedie práve cez Predmestie. „Všetko bude teraz závisieť od výsledkov tejto štúdie,“ hovorí Pavlíková.

O obnovení stanice Filiálka síce rád hovorí aj bratislavský primátor Ivo Nesrovnal, kľúčová štúdia však má byť hotová až v lete budúceho roku. Pokiaľ by aj dala zelenú obnove Filiálky, tak by železničiari museli najprv vypracovať konkrétny projekt, zohnať peniaze a vysúťažiť stavebné firmy.

Pri veľkom optimizme by sa tak prvýkrát mohlo „kopnúť do zeme“ niekedy v roku 2020. Nehovoriac o tom, že trať v okolí Filiálky by zrejme musela byť vedená pod povrchnom, takže stavebné práce by sa počítali na celé roky.

„Obávam sa, že modernizácia stanice Bratislava-Predmestie bude na najbližšie roky mŕtvou investíciou. A keď konečne nájde využitie, bude sa musieť znovu renovovať,“ poznamenáva aktivista v oblasti dopravy Vladimír Dulla.

Opustená stanica Filiálka blízko Trnavského mýta, od jej obnovy dnes závisí, či sa dočká zmysluplného využitia aj stanice Bratislava-Predmestie. Foto – TASR
Opustená stanica Filiálka blízko Trnavského mýta, od jej obnovy dnes závisí, či sa dočká zmysluplného využitia aj stanica Bratislava-Predmestie. Foto – TASR

Bez Filiálky sa už mnoho možností na využitie stanice Predmestie neponúka. Do úvahy pripadá ešte scenár, pri ktorom by štátna ZSSK posielala ďalšie osobné vlaky smerom na stanicu Bratislava-Nové Mesto, na ktorom leží aj Predmestie.

Železničiari by sa však najprv museli dohodnúť s bratislavským magistrátom, aby na stanicu Nové Mesto presmeroval viac autobusov MHD a tým ju pomohol zatraktívniť aj pre cestujúcich.

„Po vyriešení situácie v dopravnom uzle Bratislava počítame s podstatne väčším využitím stanice Predmestie. Dovtedy však musíme svoje zrekonštruované priestory chrániť pred opätovnou devastáciou,“ hovorí Pavlíková.

Veľkorysé opravy

Pochopiť manažérov ŽSR, prečo sa rozhodli investovať práve do stanice Predmestie, nie je práve jednoduché.

Hovorkyňa argumentuje v prvom rade tým, že objekt bol dlhodobo v dezolátnom stave. „Nevyhovoval po stránke technickej, technologickej ani estetickej. Veľkým problémom boli bezdomovci, prevalené hrany nástupíšť ohrozovali cestujúcu verejnosť,“ vysvetľuje Pavlíková.

Uvedená charakteristika by však sedela aj na susedné Vinohrady a mnohé iné stanice na Slovensku, ktoré sa doteraz modernizácie nedočkali.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Zastávka Bratislava-Vinohrady…
Foto N – Tomáš Benedikovič
… verzus Bratislava-Predmestie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Opravu Predmestia navyše železničiari naplánovali pomerne veľkoryso: nechali zmodernizovať odbavovaciu halu, kancelárie, priestory na kiosky, pribudli nové pokladnice i vodiace pásy pre nevidiacich.

Vzhľadom na súčasný cestovný poriadok by pritom stačilo, keby sa opravil mostík, ktorý využívajú cestujúci na presun od perónov.

„Staničná budova je v súčasnosti predimenzovaná a pre súčasný grafikon dokonca úplne zbytočná,“ poznamenáva Martin Fundárek z občianskej iniciatívy Lepšia doprava.

Štyri vlaky verzus 160 vlakov

ŽSR ďalej zdôrazňujú, že na modernizáciu Predmestia sa nemožno pozerať dnešnými očami. „Situácia z čias, keď sa o rekonštrukcii rozhodovalo, bola úplne iná ako dnes,“ hovorí Pavlíková.

V skutočnosti sa však – aspoň čo sa týka prevádzky – mnoho nezmenilo. Zatiaľ čo dnes zastavujú na stanici štyri vlaky denne, v roku 2012 ich tam zastavovalo dvanásť, čo je len nepatrný rozdiel.

Pre porovnanie: na susedných Vinohradoch zastavuje v pracovné dni až 160 vlakov a v nedeľu 100 vlakov.

ŽSR neboli tlačené ani žiadnymi termínmi na čerpanie eurofondov – účet za výstavbu si totiž platili zo štátnych peňazí, ktoré im vyčleňuje vláda. „Všetky náklady boli hradené z vlastných zdrojov ŽSR,“ potvrdzuje Pavlíková.

800px-TRAIN_STATION_Bratislava_Predmestie
Railway_station_Bratislava_Predmiestie
Stanica Bratislava-Predmestie pred začiatkom rekonštrukcie, ktorá sa naplno rozbehla na jar 2013. Foto – Wikipedia

Prečo napriek tomu do projektu išli, je záhadou. Ľudia, ktorí pomery v slovenskej doprave dlhodobo sledujú, vidia príčinu v skostnatenosti celej štátnej firmy, ktorá jednoducho nevníma realitu okolo seba.

„ŽSR mali urobený projekt, mali vyčlenené peniaze, mali všetky potrebné povolenia, tak do toho išli bez ohľadu na to spoločenské využitie. Stále tam totiž prevláda myslenie z čias minulých,“ poznamenáva Dulla.

O ŽSR sa dokonca občas vtipkuje, že by boli schopné riadiť železnice aj desať rokov po ich zrušení.

Namiesto Filiálky električky

Podľa hovorkyne Pavlíkovej sa obnova stanice Predmestie pripravovala od októbra 2001. Vtedy už aj vybrali stavebnú firmu, ktorá má celú rekonštrukciu zabezpečiť.

Touto firmou sa stala spoločnosť Texo Partner, ktorú ŽSR využili aj pri modernizácii niektorých ďalších staníc. Ide o nástupkyňu niekdajšej firmy Ikores, ktorá bola spojená s bývalým sponzorom Smeru Jozefom Kopeckým.

Investíciu napokon na jeseň 2011 definitívne schválila Správna rada ŽSR, za ktorú zodpovedalo ministerstvo dopravy pod vedením Jána Figeľa (KDH). V tom čase ešte rekonštrukcia mohla dávať zdanlivé opodstatnenie – Figeľ totiž sľuboval, že za 400 miliónov z eurofondov obnoví spomínanú stanicu Filiálka.

... vs. Bratislava Vinohrady. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zastávka Bratislava-Vinohrady…
Foto N – Tomáš Benedikovič
… verzus Bratislava-Predmestie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Podľa Figeľových plánov mali byť desiatky vlakov, ktoré dnes prichádzajú na Hlavnú stanicu, presmerované na trať cez Predmestie až po spomínanú Filiálku.

Stanica Predmestie by pri takomto scenári získala podobný význam, aký majú dnes susedné Vinohrady. „Podľa tohto projektu má byť v budove Bratislava-Predmestie umiestnené dispečerské riadenie, čím sa z nej stane dôležitý dopravný uzol,“ vysvetľuje Pavlíková.

Figeľov nástupca Ján Počiatek (Smer) však projekt obnovy Filiálky zastavil a milióny z eurofondov dovolil presmerovať na obnovu Starého mosta a na nákup nových trolejbusov a električiek.

Že žiadna Filiálka nebude, sa pritom vedelo už krátko po Počiatkovom nástupe. „Veľká štátna zákazka prepojenia železničných koridorov v Bratislave sa pravdepodobne realizovať nezačne,“ písal napríklad v júli 2012 týždenník Trend.

Vedenie ŽSR teda malo minimálne niekoľko týždňov na to, aby prípravy na veľkorysú modernizáciu Predmestia zastavilo.

Kto rozhodoval

Investíciu na jeseň 2011 schválila Správna rada ŽSR v zložení: Jozef Beliš, Peter Klinka, Peter Guttman, Andrea Vítkóová, Ľuboš Dojčan, Miroslav Barcaj, Darina Fabuľová, František Petroci a František Zaparanik. Generálnym riaditeľom bol Vladimír Ľupták.

Keď sa začala výstavba, v správnej rade sedeli: Jaroslav Mikla, Martin Čatloš, Vladimír Ľupták, Radovan Majerský, Darina Fabuľová. Generálnym riaditeľom bol Štefan Hlinka.

Namiesto toho si však štátny podnik pokračoval svojím tempom. V septembri 2012 tak prišli na Predmestie prví robotníci, ktorí začali rekonštruovať trafostanicu. Na jar nasledujúceho roku sa napokon rozbehli hlavné stavebné práce na staničnej budove, ktoré pokračovali viac než rok.

A to napriek tomu, že o intenzívnejšie využitie stanice nejavila záujem ani štátna ZSSK, ani súkromný RegioJet. Padol dokonca aj plán, že by si v staničnej budove otvorila svoje pracovisko železničná polícia.

„Odstúpením železničnej polície od uvedeného zámeru zostali priestory neobsadené a zároveň objekt zostal bez profesionálneho dohľadu,“ vysvetľuje Pavlíková.

Záložná stanica

V súčasnosti tak staničnú budovu využívajú primárne len pracovníci železníc. Okrem toho slúži Predmestie ešte ako záloha pre prípad, že by bola hlavná bratislavská stanica preťažená.

„V čase rannej špičky je tam možné presmerovať niektoré vlaky v prípade mimoriadnych situácií, akými sú napríklad výluky,“ uvádza hovorkyňa ZSSK Morháčová.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Zastávka Bratislava-Vinohrady…
Foto N – Tomáš Benedikovič
… verzus Bratislava-Predmestie. Foto N – Tomáš Benedikovič

A susedné Vinohrady? ŽSR na nich v posledných rokoch urobili len niekoľko čiastkových úprav – zlepšili prístup pre imobilných cestujúcich a predĺžili jeden z perónov, aby sa naň vošli aj trinásťvozňové súpravy, ktoré začali jazdiť po zavedení Ficových zliav.

So žiadnymi veľkými investíciami, ktoré by výrazne zmenili vzhľad tejto zastávky, však momentálne nepočítajú.

Podľa hovorkyne Pavlíkovej musia ŽSR v súčasnosti čakať do leta 2017 na výsledky spomínanej štúdie realizovateľnosti, ktorá má vyjasniť, čo bude ďalej so železničnou dopravou v Bratislave.

„V súčasnosti prebieha proces verejného obstarávania na štúdiu realizovateľnosti celého uzla Bratislava. Na základe tejto štúdie, do ktorej bude zahrnutá aj zastávka Vinohrady, budú zrejmé ďalšie potrebné úpravy na zastávke,“ tvrdí Pavlíková.

Stanica z 19. storočia

Cez územie dnešnej stanice Predmestie viedla už prvá konská železnica v Uhorsku, ktorá premávala po trase Bratislava – Trnava – Sereď.

Keď koncom 19. storočia vybudovali v susedstve fabriku Dynamit Nobel, vznikla tam zastávka s názvom Dynamitová továreň, ktorú využívali primárne tamojší robotníci. Stúpajúci objem výroby si vyžiadal rozšírenie zastávky, až v roku 1891 vznikla stanica Pressburg Dynamit Fabrik/Pozsony Dynamit gyar.

Výpravnú budovu vtedy umiestnili ešte na druhej strane koľajiska než dnes – v súčasnosti tam sídli pracovisko Výskumného vývojového ústavu železníc.

Súčasná staničná budova, ktorá nedávno prešla rekonštrukciou, stojí od roku 1971.

Zdroj: Martin Entner, facebooková skupina História dopravy a industriálu

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Teraz najčítanejšie