Anton Šechovcov
Autor je ukrajinský politológ
Krátko po tom, ako Ukrajina v novembri minulého roka odpálila rakety ATACMS americkej výroby proti cieľom v Rusku, filozof Slavoj Žižek ostro kritizoval americké hlasy, ktoré tvrdili, že obranné operácie Ukrajiny proti ruským vojenským cieľom môžu prerásť do novej svetovej vojny.
Žižek tiež odsúdil ruské hrozby, že odvetu proti Ukrajine vykonajú jadrovými zbraňami, a tvrdil, že takáto rétorika zo strany Ruska, ktoré začalo vojnu, sa nedá nijako ospravedlniť.
Ako protiváhu ruským jadrovým hrozbám Žižek navrhol novú západnú doktrínu: „Ak jadrová veľmoc zaútočí na nezávislú krajinu nejadrovými silami, jej spojenci majú právo – a dokonca povinnosť – poskytnúť jej jadrové zbrane, aby mala šancu agresora odstrašiť.“
Prirodzene, pravdepodobnosť, že by západné krajiny poskytli Ukrajine jadrové zbrane – a potom ich prípadne nezávisle získali späť – je v krátkodobom až strednodobom horizonte prakticky nulová. Vzhľadom na súčasnú medzinárodnú a geopolitickú situáciu však Európa musí prehodnotiť svoj postoj k jadrovým zbraniam.
Budapeštianske memorandum je mŕtve
V roku 1994 sa Ukrajina vzdala tretej najväčšej zásoby jadrových zbraní na svete výmenou za bezpečnostné uistenia v rámci Budapeštianskeho memoranda. Dohoda, ktorú podpísali Rusko, USA a Spojené kráľovstvo, potvrdila ich záväzok rešpektovať nezávislosť, suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny.
Rusko porušilo svoje vlastné záväzky pred jedenástimi rokmi, v marci 2014, keď anektovalo Krym. Išlo nielen o medzištátny konflikt, ale aj o akt agresie štátu s jadrovými zbraňami voči štátu, ktorý sa jadrových zbraní dobrovoľne zriekol. Táto ruská agresia podkopala celý zmysel jadrového odzbrojenia.
Hoci Rusko bolo hlavným porušovateľom Budapeštianskeho memoranda, nebolo jediným.
Článok 6 memoranda stanovil, že signatári
