Denník N

Trafikant Figeľ

Nový veľvyslanec EÚ pre náboženskú slobodu by mohol byť užitočný, ak by na tento post nevybrali práve Figeľa.

Ján Figeľ je dobrým príkladom toho, prečo určitému typu politikov vyhovuje Brusel oveľa viac ako domáca politika. Ak nemáte ani zamak charizmy a nedokážete voličov zaujať, doma v politike príliš úspešný nebudete a ani svojej strane veľa úžitku neprinesiete. Pozri výsledky Figeľom vedenej a dnes mimoparlamentnej KDH pri posledných voľbách.

V Bruseli, kde obvykle viac než o schopnosť presvedčiť voličov ide o kontakty a vytrvalosť pri lobovaní, nedostatok charizmy až tak neprekáža a niekedy to vyzerá, že je skôr prednosťou – aspoň vo vás žiadny iný byrokrat nebude vidieť nebezpečnú konkurenciu. Pre beznádejne sivých a nudných politikov Figeľovho typu je to raj na zemi a logický prístav, kde skôr či neskôr dobrovoľne či z nutnosti skončia.

Nedostatok charizmy, samozrejme, nutne neznamená, že človek vo verejnej funkcii nemôže byť užitočný a robiť dobré veci. Figeľovo pôsobenie ako eurokomisára a ako ministra dopravy taktiež veľa pozornosti nepriťahovalo, ich hodnotenie však nie je jednoznačne negatívne. Trochu zložitejšie je to s novou trafikou, ktorú si politik Figeľ teraz sám pre seba v Bruseli vyloboval.

Náboženská sloboda je dôležitá vec a treba sa jej ochrane venovať. S Figeľovým novým postom sú však dva zásadné problémy, pre ktoré pravdepodobne nebude príliš úspešný a užitočný. Európska únia je stále zahraničnopolitický, diplomatický a bezpečnostný trpaslík. Úmerne tomu ju krajiny, v ktorých prenasledujú kresťanov, neberú príliš vážne a ešte menej ich bude zaujímať názor osobitného veľvyslanca EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete, ktorého možno nebudú brať vážne ani v Bruseli.

A Únia jednoducho nemá páky, ako stanoviskám svojho veľvyslanca pridať na váhe. Post by aj v takomto prípade mohol mať význam už len tým, že by dotyčný povereník k prípadom porušovania náboženských slobôd dokázal pritiahnuť viac pozornosti. Je totiž pravda, že sa im médiá venujú menej, než by bolo treba. Lenže to by ako veľvyslanca nesmeli vybrať práve Figeľa, ktorý dokáže pritiahnuť pozornosť médií maximálne vtedy, ak spadne zo schodov.

Druhým dôvodom je, že Figeľ hneď zo začiatku poškodzuje vlastnú pozíciu a dôveryhodnosť v očiach tých, s ktorými bude musieť rokovať. Príliš okato vzbudzuje dojem, že mu nejde o ochranu náboženskej slobody všeobecne, ale v podstate len o ochranu kresťanov.

Je ľudské, že kresťania sú nám bližší ako iní veriaci, Figeľ však bude musieť o rešpektovaní náboženských práv rokovať väčšinou s moslimskými či inými nekresťanskými, prípadne komunistickými lídrami. A ak už za ním nestojí rešpektovaná sila, bude môcť argumentovať len princípmi. A v takomto prípade by bolo určite rozumnejšie nevystupovať ako niekto, koho náboženská sloboda zaujíma iba vtedy, ak sa nedostáva tým jeho.

Teraz najčítanejšie