Veronika Folentová
Premiér povedal, že by študenta prefackal, lebo vyjadril svoj názor. O dva dni neskôr sa stala v Spišskej Starej Vsi tragédia.
„Ak toto hovoríme vo verejnom diskurze, dávame zelenú násiliu. Dva dni nato sa niekto násilia dopustil,“ vraví psychológ Viktor Križo.
V rozhovore hovorí:
- prečo vzniká šikana na školách;
- ako pandémia a vojna ovplyvnili duševné zdravie mladých ľudí;
- ale aj o tom, ako politické výroky ovplyvňujú nárast násilia a tragické udalosti na školách.
Začiatkom marca si vzal trinásťročný chlapec život. Blízki hovoria, že dôvodom bola homofóbna šikana, výsmech a zhadzovanie. Ako často sa stretávate s tým, že sú deti šikanované za to, že sú kvír?
Dôvod, prečo sa deti šikanujú, je často menej dôležitý než to, že ide o symptóm – ako vysoká teplota. Ukazuje to na niečo hlbšie v škole a komunite ľudí, čo to spôsobilo, a to je rakovina zlých vzťahov. Mnohokrát som na školách riešil šikanu a vždy som zistil, že je tam hlbšie podhubie, ktoré umožňuje, že si ľudia robia zle. Dôvod je vždy to, čo je v danej skupine aktuálne – napríklad inakosť. Môžu sa inak obliekať, byť v niektorých témach izolovaní alebo sa s ostatnými nerozprávajú, lebo majú nejaké problémy – dôvodov, pre ktoré by si mohli ubližovať, je veľmi veľa. Stále viac zisťujem, že vždy je príčina rakovina toho ovzdušia, ktoré je na škole.
Ako to myslíte?
Napríklad pri mizogýnii v školách vidíme, že od prvého stupňa my učitelia veľmi zdôrazňujeme dobrotu a poslušnosť dievčat a chlapcov neustále karháme a porovnávame s dievčatami. To, že na druhom stupni vzniká až nenávisť chlapcov voči dievčatám, je často výsledkom aj toho, ako na nich pôsobíme my – učitelia. Vytvárame vzory, ktoré sú podľa učiteľa dobré, a tak by sa všetci mali správať. Robíme to aj pri učení, že dobrý žiak by mal vedieť básničku naspamäť alebo hneď násobilku. To vytvára rakovinové prostredie, lebo nie každý dokáže tieto požiadavky splniť. A potom príde moment, keď sa spustí choroba. Ale ona mala svoj hlboký pôvod. Zažil som učiteľské etapy, že sme tak intenzívne pracovali, aby sme budovali vzťahy medzi deťmi, že sa poznal prvák s deviatakom, druhák so siedmakom.
Ako ste to robili?
Chodili spolu na výlety, trávili spolu čas, robili workshopy, učili sa spolu – a tam šikana nebola. Nemôžete ubližovať niekomu, koho máte rád. Ak sa deti majú vzájomne rady, nebudú sa niekomu vysmievať. Tragické situácie, ktoré sa na Slovensku stali, ukazujú, že pri nich boli medzi deťmi zlé vzťahy. A potom niečo vypláva na povrch – začne sa vysmievanie, lebo má
