sobota

Kto píše pre Putina

Po stopách tajomných majiteľov proruských médií.

Jeden z ľudí z pozadia webu Rohályho. Foto Respekt - MIlan Jaroš

Reportáž vyšla v českom týždenníku Respekt, zverejňujeme ju s jeho súhlasom 

 

Záhada takzvaných proruských dezinformačných webov v Česku sa zdá byť vyriešená: najslávnejší z nich, Aeronet.cz, ktorý sa preslávil odhalením, že protesty ľudí proti prezidentovi Zemanovi na Albertove v novembri 2014 organizovala a platila americká ambasáda, prišiel o svoju zakonšpirovanú anonymitu.

Kotví v severomoravskom Havířove, v panelovom byte Mariána Rohályho (48), zamestnanca miestneho oceliarskeho gigantu ArcelorMittal. Robotník a podľa svojich vlastných slov tak trochu životný smoliar Rohály spravuje finančné účty Aeronetu, takže sa zdá byť jednou z kľúčových postáv jeho fungovania.

Pri bližšom pohľade to však už také jasné nie je. Ďalšie nitky totiž vedú do Virginie v USA, Amsterdamu a Luxemburgu, kde sa ukrývajú ľudia, ktorí nikdy nechceli byť nájdení.

Iné zdroje

Obyvatelia päťposchodového paneláka na predmestí Havířova patria skôr k tým šťastnejším. Ich dom totiž na rozdiel od mnohých ďalších v okolí pred časom zrekonštruovali, fádne šedú omietku vystriedali žltozelené odtiene a pribudlo jedno moderné poschodie. Na to, že práve tu by mohlo byť jedno z centier Aeronetu, vlajkovej lode údajnej dezinformačnej siete Rusov v Česku, nič neodkazuje. Žiadna ceduľka medzi zvončekmi, ani nikto z miestnych o ňom nikdy nepočul.

Jediný, kto vie viac, je Marián Rohály. Nenápadný muž, ktorého miestni poznajú ako dlhoročného zamestnanca oceliarne, kde má na starosti chladenie a všetko s vodou. V byte žije so svojimi rodičmi a vo voľnom čase si privyrába masírovaním.

Popri tomto viditeľnom živote však Rohály žije ešte jeden, o dosť utajenejší, a jeho stredobodom je práve Aeronet. Na Rohályho sú totiž napísané obidva účty Aeronetu, jeden v Slovenskej sporiteľni a druhý v českej Air Bank.

Rohály k nim má dispozičné právo, uňho sa schádzajú financie na prevádzku webu. „Ako ste ma našli?“ pýta sa Rohály vo dverách svojho bytu.

O Aeronete však príliš hovoriť nechce. „Mám po šichte,“ hovorí. Nakoniec si berie aspoň ponúkané telefónne číslo s tým, že si rozmyslí, či by si popoludní nenašiel predsa len na schôdzku čas. Telefón zvoní o hodinu a pol, schádzame sa v hostinci neďaleko Rohályho bytu.

Pokladník Aeronetu je oproti predchádzajúcemu stretnutiu zhovorčivejší a postupne rozpráva celý svoj život. Sám seba charakterizuje ako človeka, ktorý sa v súčasnom politickom systéme cíti ako „otrok“. Prekáža mu, že mu po zaplatení daní a poistenia zostane v peňaženke len dvadsaťtisíc korún, čo, ako hovorí, je málo na poriadny život.

Vykresľuje svoju mladosť, keď ho šikanovali v škole, prvé veľké neúspechy, keď sa mu nepodarilo vinou náročnosti dokončiť vysokoškolské štúdiá. A ďalšie maléry, keď vraj prišiel v nejakom, bližšie nešpecifikovanom tuneli o peniaze, alebo keď v práci upozornil na korupciu, a nikto s tým nič nerobil. „Štátu som prestal veriť,“ hovorí Rohály. A dodáva, že neverí ani súčasným médiám, ktoré podľa neho tomuto nepriateľskému štátu slúžia a sú s ním previazané.

Práve z nechuti k bežným médiám a zo strachu, aby nepodľahol ich manipulácii, začal Rohály postupne hľadať iné zdroje informácií. Tak narazil na alternatívne proruské weby a jedným z nich bol aj Aeronet.

„Získal som pocit, že sa pokúšajú hľadať pravdu,“ rozpráva. „A cez siete, nie cez Twitter a Facebook, cez úplne iné siete, ktoré nechcem špecifikovať,“  hovorí Rohály, pred časom ho na základe odporúčania niekoľkých ďalších ľudí údajne oslovil nejaký muž, či by mu nemohol pomôcť spravovať účty tohto webu.

Podľa svojich slov sa s ním Rohály nikdy nestretol, jediné, čo o ňom vie, je, že „žil v USA a neskôr sa možno presťahoval do Európy“. „Je to nepochopiteľné, ale napriek tomu to tak nejako zhruba bolo,“ hovorí Rohály, ktorý na tajomnú ponuku kývol a sľúbil, že pomôže. Odvtedy spravuje dve spomínané kontá Aeronetu a peniaze „odovzdáva ďalej“.

Či niekomu osobne, alebo ich preposiela na iné kontá, to už nechce povedať: „Nemám záujem to konkretizovať.“ Na otázku, či vie, kto sú ďalší ľudia v tíme Aeronetu, odpovedá stručným „nie“.

 

kospiratori
Nový slovenský projekt Konšpirátori.sk je databázou konšpiračných a propagandistických stránok. Cieľom je, aby seriózne firmy také servery nepodporovali svojou inzerciou. Stránku si, samozrejme, všimol aj Aeronet a nič pekné o nej nenapísal.

Vedúci kolotoča

Muž, ktorý sám seba označuje za šéfredaktora Aeronetu, komunikuje iba cez e-mail a podpisuje sa ako „VK“ alebo „Vedúci kolotoča“. Svojou prácou chce českej verejnosti, ohlupovanej propagandou „vládnych médií“, otvoriť oči.

„Ľudia nie sú ochotní pripustiť si, že keď si večer pustia televíziu, zapínajú si manipuláciu, lži. Tí ľudia však časom precitnú, pochopia,“ napísal VK pred časom v jednej zo svojich riedkych odpovedí na otázku Respektu.

Svoju misiu opisuje ako „guerillovú žurnalistiku“: „Je to vedenie elektronického informačného boja s nepriateľom, ktorý nikdy nespí. Naším nepriateľom sú západné informačné médiá, ktoré zahlcujú český mediálny priestor proamerickou propagandou, proamerickým pohľadom na vazalské postavenie Európanov vo veci amerických záujmov na starom kontinente.“

Hoci Aeronet ostro pozerá na prsty „globálnej politickej elite“ a spoločnosť vyzýva na ostražitosť a spoliehanie sa iba na fakty, zisťovanie informácií o sebe samých jeho tvorcovia nevidia radi.

Po tom, čo Respekt kontaktoval Mariána Rohályho, sa na webe Aeronetu objavila nepodpísaná výzva s nasledujúcim znením: „Je potrebné prejsť do ostrého protiútoku. Prosím akéhokoľvek potenciálneho whistleblowera, ktorý súhlasí so zameraním obsahu tohto servera, aby získal všetky dostupné údaje pána Ondřeja Kundru, ako je: súkromný e-mail, telefónne číslo, rodné číslo a predovšetkým adresu skutočného miesta pobytu tohto vlastizradného indivídua, a tu ich anonymne zverejnil. Kto s čím zachádza, tým tiež schádza. Pamätaj si, KUNDrA!“

Aeronet funguje inak ako väčšina spravodajských portálov. Zatiaľ čo na nich prevažujú odkazy na spravodajské agentúry, kde sa publikované informácie pred vytlačením overujú, zdroje správ Aeronetu nemožno nijako identifikovať ani verifikovať a ťažko sa im dá hovoriť informácie v pravom slova zmysle.

„Preprogramovanie českých detí za chrbtom rodičov beží na plné obrátky,“ hlása jeden z typických titulkov Aeronetu a článok pod ním informuje čitateľov, že tunajším deťom hrozí vymývanie hláv, ak sa – ako plánuje ministerstvo školstva a neziskové organizácie – budú dozvedať viac informácií o migračnej kríze.

„Chcú z nás urobiť černochov, myslením, správaním a – v tomto extrémnom prípade – aj zmenou farby kože.“

V inom článku Aeronet tvrdí, že má „zoznam českých diverzných objektov“, ktoré údajne vedú informačný elektronický boj proti Rusku. Aj keď Aeronet za útočníkov označuje niekoľko českých vysokých škôl alebo verejnoprávny rozhlas, ničím to nepreukazuje.

Doménu Aeronet.cz zaregistrovali v roku 2001. Web svoju činnosť odštartoval o niekoľko mesiacov neskôr a postupne prešiel cestu od informačného portálu o amatérskom lietaní k stránkam, na ktorých sa zhromažďoval nelegálny softvér, predovšetkým hudba, filmy a programy.

Dlho išlo o uzavretú komunitu počítačových expertov, nadšencov aj hackerov, Aeronet bol pre verejnosť nedostupný, členom sa mohol stať len niekto na odporúčanie už existujúcich členov.

Web v tom čase riadil nový správca, ktorý vystupoval pod menom Dylan D’Angelo. Je možné, že portál kúpil od pôvodného, „leteckého“ majiteľa, ktorý oň stratil záujem, alebo sa mu ho nepodarilo rozbehnúť, ako predpokladal.

Presne to však nie je známe, pretože nie je možné sa na to opýtať. Dylan  D’Angelo je totiž úplne nedosiahnuteľný a nikým nikdy nevidený muž.

Odvrátená tvár americkej demokracie

Nech už to bolo akokoľvek, zatiaľ čo Dylana D’Angela vidieť nebolo, počuť ho bolo veľa. Hackeri opisujú, že ako nový správca webu zaviedol sériu pravidiel – od toho, aké majú byť príspevky dlhé, aké majú byť bezpečnostné štandardy vzájomnej komunikácie, až po prísny „zákaz politických debát“ – a striktne na nich trval. Sám sa však, čo sa toho posledného týka, nezdržal. Na Aeronete začal postupne na pokračovanie zverejňovať svoj životopis nazvaný „Odvrátená tvár americkej demokracie“.

V ňom sa D’Angelo prezentuje ako znalec americkej spoločnosti, pretože, ako píše, v nej strávil väčšinu svojho detstva a dospievania. Jeho matka, pôvodom z Plzne, sa v 70. rokoch zoznámila s americkým, v Nemecku usadeným predajcom Fordu, ktorý do zadrátovaného Československa zachádzal na občasné pracovné cesty.

Z ich lásky sa zrodil D’ Angelo a v 80. rokoch, keď otca odvolala centrála Fordu späť do USA, so sebou vzal aj svoju ženu a Dylana. Pôvodne idylické detstvo sa však pomerne rýchlo zvrtlo na nočnú moru.

Z textu možno vyčítať, že D’Angelo vyrastal v štáte Virginia a zrejme tam chodil aj do školy, dáta však nie sú overiteľné. Ide skôr o esej ilustrujúcu temné stránky USA: mládencov americký otec po návrate do USA stratil prácu, prepadol depresii, syna len tĺkol a potom ho vyhodil z domu.

Po beznádejnej nezamestnanosti tak D’Angelo spoznal beznádej americkej ulice plnej drog a násilia. Z marazmu sa podarilo uniknúť len matke, ktorá nechala otca aj syna a z Ameriky sa radšej vrátila do Čiech.

Neoznačení ruskí vojaci na Kryme. Kremeľ odmietal priznať, že by ich tam vyslal, ruskí predstavitelia vyhlasovali, že by tam niektorí možno mohli byť na dovolenke. Prokremeľské názory púšťali do sveta práve konšpiračné weby. Foto - ap
Neoznačení ruskí vojaci na Kryme. Kremeľ odmietal priznať, že by ich tam vyslal. Prokremeľské názory púšťali do sveta práve konšpiračné weby. Foto – AP

Je to však zároveň záhada: aj keď sa D’Angelo tvári, že v Amerike žil niekoľko rokov, jeho životopis je písaný zlou angličtinou s množstvom chýb.

„Človek, ktorý to písal, nemá angličtinu ako svoj rodný jazyk, používa frázy, ktoré v angličtine neexistujú. Hlása, že má vedomosti americkej kultúry, tie však tiež mohol ľahko odpozorovať z hollywoodskych filmov. Z textu nič nedokazuje, že tam skutočne žil,“ hovorí jeden z niekoľkých ľudí, ktorí majú angličtinu ako rodný jazyk a ktorým dal Respekt D’Angelov životopis jazykovo posúdiť.

Kde D’Angelo žije dnes, nie je jasné. Niektorí z bývalej aeronetovej komunity hackerov hovoria, že podľa náznakov v korešpondencii sa posunul z USA do Holandska a nové útočisko mal nájsť v Amsterdame. Znie to logicky, pretože aj Aeronet má podľa informácie na svojom webe v Holandsku svoju redakciu – konkrétne v Eindhovene pri hraniciach s Nemeckom.

Ako však Respekt na mieste zistil, v skutočnosti tu web nesídli:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás