Denník N

Kto píše pre Putina

Jeden z ľudí z pozadia webu Rohályho. Foto Respekt - MIlan Jaroš
Jeden z ľudí z pozadia webu Rohályho. Foto Respekt – MIlan Jaroš

Po stopách tajomných majiteľov proruských médií.

Reportáž vyšla v českom týždenníku Respekt, zverejňujeme ju s jeho súhlasom 

 

Záhada takzvaných proruských dezinformačných webov v Česku sa zdá byť vyriešená: najslávnejší z nich, Aeronet.cz, ktorý sa preslávil odhalením, že protesty ľudí proti prezidentovi Zemanovi na Albertove v novembri 2014 organizovala a platila americká ambasáda, prišiel o svoju zakonšpirovanú anonymitu.

Kotví v severomoravskom Havířove, v panelovom byte Mariána Rohályho (48), zamestnanca miestneho oceliarskeho gigantu ArcelorMittal. Robotník a podľa svojich vlastných slov tak trochu životný smoliar Rohály spravuje finančné účty Aeronetu, takže sa zdá byť jednou z kľúčových postáv jeho fungovania.

Pri bližšom pohľade to však už také jasné nie je. Ďalšie nitky totiž vedú do Virginie v USA, Amsterdamu a Luxemburgu, kde sa ukrývajú ľudia, ktorí nikdy nechceli byť nájdení.

Iné zdroje

Obyvatelia päťposchodového paneláka na predmestí Havířova patria skôr k tým šťastnejším. Ich dom totiž na rozdiel od mnohých ďalších v okolí pred časom zrekonštruovali, fádne šedú omietku vystriedali žltozelené odtiene a pribudlo jedno moderné poschodie. Na to, že práve tu by mohlo byť jedno z centier Aeronetu, vlajkovej lode údajnej dezinformačnej siete Rusov v Česku, nič neodkazuje. Žiadna ceduľka medzi zvončekmi, ani nikto z miestnych o ňom nikdy nepočul.

Jediný, kto vie viac, je Marián Rohály. Nenápadný muž, ktorého miestni poznajú ako dlhoročného zamestnanca oceliarne, kde má na starosti chladenie a všetko s vodou. V byte žije so svojimi rodičmi a vo voľnom čase si privyrába masírovaním.

Popri tomto viditeľnom živote však Rohály žije ešte jeden, o dosť utajenejší, a jeho stredobodom je práve Aeronet. Na Rohályho sú totiž napísané obidva účty Aeronetu, jeden v Slovenskej sporiteľni a druhý v českej Air Bank.

Rohály k nim má dispozičné právo, uňho sa schádzajú financie na prevádzku webu. „Ako ste ma našli?“ pýta sa Rohály vo dverách svojho bytu.

O Aeronete však príliš hovoriť nechce. „Mám po šichte,“ hovorí. Nakoniec si berie aspoň ponúkané telefónne číslo s tým, že si rozmyslí, či by si popoludní nenašiel predsa len na schôdzku čas. Telefón zvoní o hodinu a pol, schádzame sa v hostinci neďaleko Rohályho bytu.

Pokladník Aeronetu je oproti predchádzajúcemu stretnutiu zhovorčivejší a postupne rozpráva celý svoj život. Sám seba charakterizuje ako človeka, ktorý sa v súčasnom politickom systéme cíti ako „otrok“. Prekáža mu, že mu po zaplatení daní a poistenia zostane v peňaženke len dvadsaťtisíc korún, čo, ako hovorí, je málo na poriadny život.

Vykresľuje svoju mladosť, keď ho šikanovali v škole, prvé veľké neúspechy, keď sa mu nepodarilo vinou náročnosti dokončiť vysokoškolské štúdiá. A ďalšie maléry, keď vraj prišiel v nejakom, bližšie nešpecifikovanom tuneli o peniaze, alebo keď v práci upozornil na korupciu, a nikto s tým nič nerobil. „Štátu som prestal veriť,“ hovorí Rohály. A dodáva, že neverí ani súčasným médiám, ktoré podľa neho tomuto nepriateľskému štátu slúžia a sú s ním previazané.

Práve z nechuti k bežným médiám a zo strachu, aby nepodľahol ich manipulácii, začal Rohály postupne hľadať iné zdroje informácií. Tak narazil na alternatívne proruské weby a jedným z nich bol aj Aeronet.

„Získal som pocit, že sa pokúšajú hľadať pravdu,“ rozpráva. „A cez siete, nie cez Twitter a Facebook, cez úplne iné siete, ktoré nechcem špecifikovať,“  hovorí Rohály, pred časom ho na základe odporúčania niekoľkých ďalších ľudí údajne oslovil nejaký muž, či by mu nemohol pomôcť spravovať účty tohto webu.

Podľa svojich slov sa s ním Rohály nikdy nestretol, jediné, čo o ňom vie, je, že „žil v USA a neskôr sa možno presťahoval do Európy“. „Je to nepochopiteľné, ale napriek tomu to tak nejako zhruba bolo,“ hovorí Rohály, ktorý na tajomnú ponuku kývol a sľúbil, že pomôže. Odvtedy spravuje dve spomínané kontá Aeronetu a peniaze „odovzdáva ďalej“.

Či niekomu osobne, alebo ich preposiela na iné kontá, to už nechce povedať: „Nemám záujem to konkretizovať.“ Na otázku, či vie, kto sú ďalší ľudia v tíme Aeronetu, odpovedá stručným „nie“.

 

kospiratori
Nový slovenský projekt Konšpirátori.sk je databázou konšpiračných a propagandistických stránok. Cieľom je, aby seriózne firmy také servery nepodporovali svojou inzerciou. Stránku si, samozrejme, všimol aj Aeronet a nič pekné o nej nenapísal.

Vedúci kolotoča

Muž, ktorý sám seba označuje za šéfredaktora Aeronetu, komunikuje iba cez e-mail a podpisuje sa ako „VK“ alebo „Vedúci kolotoča“. Svojou prácou chce českej verejnosti, ohlupovanej propagandou „vládnych médií“, otvoriť oči.

„Ľudia nie sú ochotní pripustiť si, že keď si večer pustia televíziu, zapínajú si manipuláciu, lži. Tí ľudia však časom precitnú, pochopia,“ napísal VK pred časom v jednej zo svojich riedkych odpovedí na otázku Respektu.

Svoju misiu opisuje ako „guerillovú žurnalistiku“: „Je to vedenie elektronického informačného boja s nepriateľom, ktorý nikdy nespí. Naším nepriateľom sú západné informačné médiá, ktoré zahlcujú český mediálny priestor proamerickou propagandou, proamerickým pohľadom na vazalské postavenie Európanov vo veci amerických záujmov na starom kontinente.“

Hoci Aeronet ostro pozerá na prsty „globálnej politickej elite“ a spoločnosť vyzýva na ostražitosť a spoliehanie sa iba na fakty, zisťovanie informácií o sebe samých jeho tvorcovia nevidia radi.

Po tom, čo Respekt kontaktoval Mariána Rohályho, sa na webe Aeronetu objavila nepodpísaná výzva s nasledujúcim znením: „Je potrebné prejsť do ostrého protiútoku. Prosím akéhokoľvek potenciálneho whistleblowera, ktorý súhlasí so zameraním obsahu tohto servera, aby získal všetky dostupné údaje pána Ondřeja Kundru, ako je: súkromný e-mail, telefónne číslo, rodné číslo a predovšetkým adresu skutočného miesta pobytu tohto vlastizradného indivídua, a tu ich anonymne zverejnil. Kto s čím zachádza, tým tiež schádza. Pamätaj si, KUNDrA!“

Aeronet funguje inak ako väčšina spravodajských portálov. Zatiaľ čo na nich prevažujú odkazy na spravodajské agentúry, kde sa publikované informácie pred vytlačením overujú, zdroje správ Aeronetu nemožno nijako identifikovať ani verifikovať a ťažko sa im dá hovoriť informácie v pravom slova zmysle.

„Preprogramovanie českých detí za chrbtom rodičov beží na plné obrátky,“ hlása jeden z typických titulkov Aeronetu a článok pod ním informuje čitateľov, že tunajším deťom hrozí vymývanie hláv, ak sa – ako plánuje ministerstvo školstva a neziskové organizácie – budú dozvedať viac informácií o migračnej kríze.

„Chcú z nás urobiť černochov, myslením, správaním a – v tomto extrémnom prípade – aj zmenou farby kože.“

V inom článku Aeronet tvrdí, že má „zoznam českých diverzných objektov“, ktoré údajne vedú informačný elektronický boj proti Rusku. Aj keď Aeronet za útočníkov označuje niekoľko českých vysokých škôl alebo verejnoprávny rozhlas, ničím to nepreukazuje.

Doménu Aeronet.cz zaregistrovali v roku 2001. Web svoju činnosť odštartoval o niekoľko mesiacov neskôr a postupne prešiel cestu od informačného portálu o amatérskom lietaní k stránkam, na ktorých sa zhromažďoval nelegálny softvér, predovšetkým hudba, filmy a programy.

Dlho išlo o uzavretú komunitu počítačových expertov, nadšencov aj hackerov, Aeronet bol pre verejnosť nedostupný, členom sa mohol stať len niekto na odporúčanie už existujúcich členov.

Web v tom čase riadil nový správca, ktorý vystupoval pod menom Dylan D’Angelo. Je možné, že portál kúpil od pôvodného, „leteckého“ majiteľa, ktorý oň stratil záujem, alebo sa mu ho nepodarilo rozbehnúť, ako predpokladal.

Presne to však nie je známe, pretože nie je možné sa na to opýtať. Dylan  D’Angelo je totiž úplne nedosiahnuteľný a nikým nikdy nevidený muž.

Odvrátená tvár americkej demokracie

Nech už to bolo akokoľvek, zatiaľ čo Dylana D’Angela vidieť nebolo, počuť ho bolo veľa. Hackeri opisujú, že ako nový správca webu zaviedol sériu pravidiel – od toho, aké majú byť príspevky dlhé, aké majú byť bezpečnostné štandardy vzájomnej komunikácie, až po prísny „zákaz politických debát“ – a striktne na nich trval. Sám sa však, čo sa toho posledného týka, nezdržal. Na Aeronete začal postupne na pokračovanie zverejňovať svoj životopis nazvaný „Odvrátená tvár americkej demokracie“.

V ňom sa D’Angelo prezentuje ako znalec americkej spoločnosti, pretože, ako píše, v nej strávil väčšinu svojho detstva a dospievania. Jeho matka, pôvodom z Plzne, sa v 70. rokoch zoznámila s americkým, v Nemecku usadeným predajcom Fordu, ktorý do zadrátovaného Československa zachádzal na občasné pracovné cesty.

Z ich lásky sa zrodil D’ Angelo a v 80. rokoch, keď otca odvolala centrála Fordu späť do USA, so sebou vzal aj svoju ženu a Dylana. Pôvodne idylické detstvo sa však pomerne rýchlo zvrtlo na nočnú moru.

Z textu možno vyčítať, že D’Angelo vyrastal v štáte Virginia a zrejme tam chodil aj do školy, dáta však nie sú overiteľné. Ide skôr o esej ilustrujúcu temné stránky USA: mládencov americký otec po návrate do USA stratil prácu, prepadol depresii, syna len tĺkol a potom ho vyhodil z domu.

Po beznádejnej nezamestnanosti tak D’Angelo spoznal beznádej americkej ulice plnej drog a násilia. Z marazmu sa podarilo uniknúť len matke, ktorá nechala otca aj syna a z Ameriky sa radšej vrátila do Čiech.

Neoznačení ruskí vojaci na Kryme. Kremeľ odmietal priznať, že by ich tam vyslal, ruskí predstavitelia vyhlasovali, že by tam niektorí možno mohli byť na dovolenke. Prokremeľské názory púšťali do sveta práve konšpiračné weby. Foto - ap
Neoznačení ruskí vojaci na Kryme. Kremeľ odmietal priznať, že by ich tam vyslal. Prokremeľské názory púšťali do sveta práve konšpiračné weby. Foto – AP

Je to však zároveň záhada: aj keď sa D’Angelo tvári, že v Amerike žil niekoľko rokov, jeho životopis je písaný zlou angličtinou s množstvom chýb.

„Človek, ktorý to písal, nemá angličtinu ako svoj rodný jazyk, používa frázy, ktoré v angličtine neexistujú. Hlása, že má vedomosti americkej kultúry, tie však tiež mohol ľahko odpozorovať z hollywoodskych filmov. Z textu nič nedokazuje, že tam skutočne žil,“ hovorí jeden z niekoľkých ľudí, ktorí majú angličtinu ako rodný jazyk a ktorým dal Respekt D’Angelov životopis jazykovo posúdiť.

Kde D’Angelo žije dnes, nie je jasné. Niektorí z bývalej aeronetovej komunity hackerov hovoria, že podľa náznakov v korešpondencii sa posunul z USA do Holandska a nové útočisko mal nájsť v Amsterdame. Znie to logicky, pretože aj Aeronet má podľa informácie na svojom webe v Holandsku svoju redakciu – konkrétne v Eindhovene pri hraniciach s Nemeckom.

Ako však Respekt na mieste zistil, v skutočnosti tu web nesídli: v priemyselnej zóne pri miestnom letisku o Aeronete nikto nepočul, nemá tu kanceláriu. A v holandských databázach nie je dohľadateľný ani sám D’Angelo.

Opýtať sa na tieto nejasnosti priamo D’Angela nie je možné. Na žiadosť o rozhovor zaslanú na jeho e-mail nereaguje a bez odpovede zostáva aj výzva cez jeho twitterový účet.

„Do roku 2014 žil v Amsterdame, potom sa odsťahoval za prácou späť domov do USA aj s priateľkou. Dostal ponuku práce v USA od istej federálnej agentúry,“ píše potom bez bližšieho spresnenia šéfredaktor Aeronetu VK, ktorý v e-maile zároveň tvrdí, že od D’Angela Aeronet predvlani kúpil. Verifikovať sa to však opäť nedá.

Odteraz verejne

K zásadnej a trvalej zmene Aeronetu z uzavretej komunity na otvorený „spravodajský web“ došlo náhle 27. februára 2014, keď sa na Kryme vyrojili ruskí vojaci v uniformách bez označenia a bleskovo obsadili kľúčové objekty.

Už deň po anexii D’ Angelo rozhodol, že Aeronet začne prvýkrát za mnoho rokov svojej existencie vychádzať verejne. „Zakázali vám diskutovať na iDNES alebo serveri Novinky.cz? Prekáža vám cenzúra? Príďte blogovať a diskutovať k nám! Aeronet.cz,“ vyvesil vtedy na svojom twitterovom účte výzvu čitateľom. O štyri mesiace neskôr sa na Aeronete začali objavovať prvé výrazne proruské články.

„Snajperi na Majdane boli najatí demonštrantmi, obrovský škandál na obzore!“ informoval jeden z nich s tým, že ostreľovačov, ktorí zabíjali proeurópskych demonštrantov na hlavnom kyjevskom námestí, najal niekto z novej politickej koalície, aby zámerne eskaloval napätie.

Čo sa Ukrajiny samotnej týka, Aeronet ju od anexie začal opisovať ako krajinu, kde Amerika iniciovala fašistický puč s cieľom oslabiť Rusko. Časom pribudli aj domáce české texty útočiace na miestnych prozápadných politikov a, naopak, podporujúce tunajších extrémistov, ako je známy odhaľovač „Židov v českej politike“ Adam B. Bartoš (prednedávnom obvinený z hanobenia rasy a národa, podnecovania nenávisti voči skupine osôb a schvaľovania genocídy).

„Čo si myslíte, že robíte? Myslíte si, že som tento web založil, aby som sa pozeral, ako pomaly umiera, ako z neho miznú diskutujúci, ako nikto nevytvára obsah? Myslíte si, že mať mŕtvu rodinu je fajn? Ak vy áno, tak ja nie,“ vysvetlil v marci 2014 D’Angelo zmenu zamerania Aeronetu jeho doterajším členom.

Za príklad im zároveň dal dvoch novozískaných blogerov, ktorí v minulosti pôsobili na serveri iDNES a po anexii Krymu prešli na Aeronet. Jeden mal prezývku Pozorovateľka, druhým bol dnešný šéfredaktor VK alias Vedúci kolotoča.

„Stávame sa verejnými, máme nových tvorcov obsahu, začneme zaujímať čitateľov, mainstreamové médiá, internet. Vedúci kolotoča tvorí päťdesiatštyri percent našej dennej návštevnosti, Pozorovateľka štyridsať štyri. Vy, starí priatelia, nerobíte nič, nulu, prázdnu dieru. Začnite písať,“ napísal D’Angelo.

Viacerí pôvodní členovia „hackerského“ Aeronetu jeho výzvu nevypočuli a projekt pre nesúhlas s jeho novým obsahom opustili.

Znepokojenie v Luxemburgu

Podobne ako D’Angelo, aj Pozorovateľka a VK vždy tajili svoju identitu. VK o sebe Respektu napísal len to, že je biznismen, ktorý žije v Nemecku, podniká v strojárstve a okrem nemeckého trhu sa pohybuje aj na trhu americkom a ruskom.

Pozorovateľka sa do diskusií na iDNES prihlasovala z počítača, ktorého IP adresa patrí jednej z významných bánk v Luxemburgu, a pri registrácii na iDNES uviedla svoj kontaktný e-mail, ktorý je v súčasnosti viazaný na facebookový profil jednej z českých pracovníčok tejto banky.

Pokusy zastihnúť majiteľku profilu telefonicky v banke boli neúspešné a jedinou možnosťou zostal pokus stretnúť sa s ňou priamo na mieste.

Banka sídli v modernej budove na dohľad od historického centra Luxemburgu. Financuje viacero významných projektov v Európe i mimo nej. Žena, z ktorej počítača sa mohol roky prihlasovať do diskusií v Česku ostrý anonymný bloger, je síce v práci, žiadosť o osobné stretnutie však cez telefón odmieta. „V tejto chvíli na to nevidím dôvod,“ tvrdí v rozhovore pre Respekt a ČT. Že by mala čokoľvek spoločné s Aeronetom, v každom prípade vylučuje.

„O Aeronete nič neviem, rozhodne tam nič nepíšem, a ani na iDNES som nič nepísala. Zrejme sa stalo to, čo sa stáva aj iným ľuďom, ktorým ukradli identitu. Nemám s tým nič spoločné. Zvažujem podanie trestného oznámenia,“ hovorí.

Podobne sa na vec pozerajú aj predstavitelia banky, ktorých celá vec viditeľne znepokojila. Jej predstavitelia hovoria, že začnú vlastné vyšetrovanie. „Musíme zistiť, či je naša zamestnankyňa terčom nejakého internetového úniku, alebo nie. Je to vážna vec,“ hovorí jeden z nich.

Šéfredaktor Aeronetu VK o Pozorovateľke údajne nevie „vôbec nič konkrétne“.

„Má politický názor ako ja, takže sme všetci radi, že ju máme,“ hovorí. „A okrem toho, že píše skvelé články a že jej môžem absolútne dôverovať, nič viac ma nezaujíma.“

Redakcia Respektu identitu ženy aj meno inštitúcie pozná, do ukončenia vyšetrovania sme sa však rozhodli ich nezverejniť, aby nemohli byť prípadne škandalizované.

Rozdeliť, ohovoriť, destabilizovať

V jednej zo svojich posledných výročných správ pre ministrov označila kontrarozviedka BIS Aeronet za zdroj nebezpečnej proruskej propagandy s tým, že prvoradou úlohou propagandy režimov s mocenskými ambíciami je „vrážať klin, rozdeľovať, štiepiť, ohovárať inštitúcie a vlády a tým destabilizovať“.

Informačný chaos, ktorý tým vzniká, ľahšie umožňuje cez verejnú mienku ovplyvniť prístup politikov k Rusku. Útvar pre odhaľovanie organizovaného zločinu v tejto súvislosti na českom území monitoruje päťdesiat proruských webov a sociálnych profilov.

K akým zisteniam detektívi došli, či vedia, kto za webmi stojí a ako sú financované, nie je jasné. Respekt mal možnosť čítať jeden z interných materiálov polície na túto tému, informácie v ňom boli veľmi všeobecné a polícia sa odvolávala na predchádzajúce investigatívne zistenia novinárov.

Zatiaľ najkonkrétnejšiu správu o tom, ako ruská propaganda pracuje, priniesol denník The New York Times, ktorý odhalil takzvané troll centrum v Petrohrade.

Teda pôsobisko ľudí, ktorých ruská propaganda najíma na to, aby zaplavovali debaty pod článkami v západných médiách a manipulovali tak s čitateľmi.

Vnútri domu, ktorý papierovo vystupuje pod názvom Ústav pre výskum internetu, je štyridsať miestností, v každej pracuje dvadsať ľudí. Každý má denne za úlohu napísať 135 postov, každý na približne 200 znakov.

Za najväčší výkon dezinformačnej kampane Kremľa je doteraz považovaný nedávny výsledok holandského referenda o asociačnej dohode medzi EÚ a Ukrajinou. Ruskí trollovia dlho zaplavovali verejnú debatu v Holandsku protiukrajinskými postojmi a voliči vo finále povedali v referende ukrajinskému smerovaniu do EÚ "nie". Dohoda tým síce nie je zablokovaná ako celok, Rusku to však umožnilo hovoriť o EÚ ako o nejednotnom, rozštiepenom spoločenstve.

EÚ si riziká propagandy zjavne uvedomuje, pri centrále EÚ aj NATO totiž začali v poslednom roku fungovať dva tímy expertov, ktoré na jednotlivé dezinformácie upozorňujú a uvádzajú ich na pravú mieru.

A isté posuny sú zrejmé aj v Česku. Ministerstvo vnútra chce začiatkom júna predstaviť plán, ako sa proti propagande účinnejšie brániť. „Jediný, kto má záujem o slobodnú a bezpečnú Európsku úniu, je práve Európa sama. Rusku ide o udržanie a posilnenie svojho vplyvu,“ hovorí minister vnútra Milan Chovanec.

Nie všetky weby musia byť každopádne riadené a financované Kremľom. Experti sa domnievajú, že za niektorými z nich môžu byť aj miestni občania, ktorí sú z nejakého dôvodu frustrovaní životom a v konšpiráciách vidia zaujímavé osvieženie alebo im už priamo prepadli.

To by mohol byť aj prípad Aeronetu. Na účte, ktorý spravuje Marián Rohály, boli podľa informácií Respektu nie príliš vysoké sumy, rádovo niekoľko tisíc eur, ktoré prichádzali od desiatok rôznych adresátov. Aeronet vlani vyhlásil na prevádzkovanie webu finančnú zbierku medzi čitateľmi, mohlo teda ísť o ich dary.

Vylúčená, každopádne, stále nie je ani ruská stopa. „Máme prípady, keď na účet niekoľkých webov chodili menšie sumy, skutočne od čitateľov. Weby sa tak mohli prezentovať, že sú financované od drobných prispievateľov, okrem toho však boli skryto financované z Ruska,“ hovorí jeden zo západných predstaviteľov bezpečnostných zložiek, ktorý sa špecializuje na propagandu.

Vysiela stanica Braškov

Je piatok večer a z jedného z rodinných domov v stredočeskom Braškove už hodinu a pol beží pravidelné piatkové vysielanie internetového Slobodného rádia. Založil ho so svojou družkou miestny poslanec a regionálny novinár Vladimír Kapal, aby – ako na stránkach rádia píše – šíril skutočnú slobodu slova, pretože tá inde mizne. Rádio robí rozhovory s komunistickými alebo populistickými politikmi, silne kritizuje USA a, naopak, oslavuje politiku Vladimira Putina.

Jeho každotýždenným hosťom je aj šéfredaktor Aeronetu VK.

„Podarilo sa nám získať podrobnejšie informácie o informačnom boji ordinovanom z českých klávesníc. Zoznam objektov vyrazil dych aj nám. Ukazuje sa, že české vysoké školstvo je zneužívané na propagandistickú činnosť proti Ruskej federácii. Toto je organizované z fondov pána Sorosa,“ hovorí opäť bez konkrétnych faktov do mikrofónu tézy niekoľko dní starého článku na rovnakú tému Vedúci kolotoča.

Nad Braškovom už je noc, ale VK ani niekoľko hodín po konci vysielania z domu nevychádza – aj tentoraz hovor, zrejme pre riziko odhalenia, prebiehal po telefónnych linkách či Skype.

A skontaktovať sa nie je možné ani s Vladimírom Kapalom. Telefón síce zdvihne, ale stretnutie odmieta. „Prečo? Pretože ste sviňa!“ hovorí a zavesí.

Ďalší týždeň potom šéfredaktor Aeronetu v rovnakom rádiu poslucháčov nabáda, že s novinármi, ktorí sa o web zaujímajú, sa „musí konať ako s ľudským odpadom“.

Teraz najčítanejšie