Terapia slovomMôžete k nemu cítiť hnev aj erotickú príťažlivosť. Psychológ však nikdy nesmie prekročiť dohodnuté hranice, zhodujú sa Ashford a Miler

Iveta TanoczkáIveta Tanoczká
4Komentáre
Psychologička Jana Ashford a psychológ Martin Miler. Foto N - Tomáš Benedikovič
Psychologička Jana Ashford a psychológ Martin Miler. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Podporte kampaň na 50 evakuačných sanitiek pre Ukrajinu od Nadácie otvorenej spoločnosti a Dárku pro Putina.

Mafián Tony Soprano zo seriálu Sopranovci mal erotické sny so svojou psychiatričkou. V komediálnom seriáli Frasier lieči terapeut klientov krikom a v knihe Možno by si sa mala s niekým porozprávať autorka opisuje tanec psychoterapeuta s klientkou.

Vyvstáva otázka, čo sa odohráva v pracovni psychológa alebo psychoterapeuta a čo by mal človek od odborníka na duševné zdravie čakať.

S tým správnym psychológom alebo psychoterapeutom by sa mal klient cítiť v prvom rade bezpečne. Bez bezpodmienečného prijatia od terapeuta totiž nemusí mať terapia vôbec zmysel. Paradoxne, bezpodmienečné prijatie môže v klientovi či klientke prebudiť potláčanú zlosť na rodičov či na bývalého partnera. „Ak sa takéto niečo odohrá a terapeut so situáciou dobre naloží, klient má možnosť zažiť veľmi liečivý zážitok, ktorý ho posunie ďalej,“ vysvetľuje psychologička Jana Ashford.

Podľa psychológa Martina Milera dokáže vzťah medzi klientom a terapeutom vyliečiť ťažkosti, ktoré nezmierni motivačná literatúra ani študovanie poučiek. „Nedokážete sám seba chytiť za krk a vytiahnuť sa von. Potrebujete mať niekoho na pevnej zemi, kto vám podá ruku, a spolu sa posnažíte z toho dostať,“ hovorí.

S Janou Ashford a Martinom Milerom v rozhovore preberáme aj to:

  • kedy si stačí kúpiť knihu o duševnom zdraví a kedy je čas navštíviť odborníka na duševné zdravie;
  • aký pocit by ste mali mať zo psychológa alebo psychoterapeutky;
  • prečo má väčšina ľudí pri hľadaní terapeuta pocit, že potrebujú kognitívno-behaviorálnu terapiu;
  • čo robiť, ak cítite k svojmu terapeutovi sexuálnu príťažlivosť alebo silnú náklonnosť;
  • či s vami môže terapeut tancovať.

Psychológ Jonathan Shedler tvrdí, že ak vieme, čo je náš problém a prečo ho máme, nepotrebujeme iného človeka, aby nám s ním pomohol. Aké otázky by sme si mali položiť, ak chceme zistiť, či potrebujeme s riešením nášho problému pomoc psychológa alebo psychoterapeuta?

M. Miler: S premisou Jonathana Shedlera úplne nesúhlasím. My psychoterapeuti tiež chodíme do terapie, aj keď vieme, čo by sme mali pri konkrétnych problémoch robiť.

Ako teda zistiť, či človek potrebuje terapiu?

M. Miler: Klienti často prídu s tým, že vedia, aký majú problém. Dokonca si o ňom prečítali aj knihu, skúšali si viesť denník alebo robiť iné veci, ktoré by im mohli pomôcť. No predstavte si, že zapadnete po pás do bahna a potrebujete sa z neho dostať na pevnú zem. Viete, čo je váš problém, aj čo by ste mali robiť, no nedokážete to. Nedokážete sám seba chytiť za krk a vytiahnuť sa von. Potrebujete mať niekoho na pevnej zemi, kto vám podá ruku, a spolu sa posnažíte z toho dostať.

Samotná kognitívna vedomosť o probléme nie je dostatočná. Mindfulness, meditácia a ďalšie veci sú nápomocné a užitočné. Väčšina našich ťažkostí však vznikla vo vzťahoch. Samozrejme, dôležitý je aj náš vzťah samých k sebe. No tým, čo nám s problémami dokáže pomôcť, sú často práve vzťahy s inými ľuďmi. Môže ísť o terapeuta, aj keď nie nevyhnutne. Pomôcť môže aj vzťah a rozhovor s blízkym empatickým priateľom, ktorý vie počúvať a je tu pre nás. Debata s ním nebude terapiou, no môže byť pre nás dostatočne nápomocná.

Terapia slovom: Hnev aj náklonnosť k psychológovi vás môžu v terapii posunúť vpred (Video: Iveta Tanoczká, Miroslav Čevela) 

Ako zistiť, či by nestačilo, aby sme si prečítali dobrú knihu o psychológii?

M. Miler: Panuje presvedčenie, že často postačí, ak si človek prečíta kvalitnú motivačnú literatúru, ktorá poslúži ako manuál, a má hotovo. No

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.