Donald Trump sa v uplynulých dňoch rozčertil nad svojím portrétom, ktorý visel v coloradskom Kapitole spolu s podobizňami ostatných prezidentov USA. Trump tvrdil, že portrét, ktorý namaľovala britská umelkyňa žijúca v Colorade Sarah Boardmanová ešte počas jeho prvého funkčného obdobia, je „zámerne skreslený“.
Na svojej sociálnej sieti Truth Social sa posťažoval, že portrét Baracka Obamu, ktorý takisto namaľovala Boardmanová, „vyzerá úžasne“, ale ten svoj označil za „naozaj najhorší“. Dodal, že umelkyňa „s pribúdajúcim vekom musela stratiť talent“.
Nie je jasné, prečo Trump skritizoval portrét práve teraz, keďže v coloradskom Kapitole visel od roku 2019. Jeho sťažnosti však prišli v ten istý deň, keď Kremeľ potvrdil, že Trumpovi daroval portrét ruský prezident Vladimir Putin.
Urobil to prostredníctvom Trumpovho splnomocnenca Steva Witkoffa, ktorý sa s Putinom stretol 13. marca počas návštevy Moskvy. Witkoff obraz od údajne „popredného ruského umelca“ prvýkrát spomenul v rozhovore pre Tuckera Carlsona.
Maľba sa Trumpovi zjavne páčila viac než tá z Colorada, ktorú po jeho kritike zvesili. Podľa Witkoffa bol portrétom od Putina „očividne dojatý“. To, ako obraz vyzerá, verejnosť nevie – hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že išlo o osobný dar, a tak o ňom nebude poskytovať ďalšie informácie.
Portréty sú témou, na ktorú sú americkí prezidenti všeobecne citliví, a Trump nie je jediný, kto sa sťažoval na svoju podobizeň. Napríklad Theodore Roosevelt bol so svojím pôvodným oficiálnym portrétom taký nespokojný, že ho okamžite skryl a dal zničiť.
Agentúra Associated Press v súvislosti s darom od Putina taktiež pripomenula príbeh z roku 1945, keď navonok nevinný dar od sovietskych detí slúžil ako nástroj na odpočúvanie.
Ako mňaukajúca mačka
Trump nie je jediný americký prezident, ktorý pri hodnotení niektorého zo svojich portrétov použil silné slová. Jedna z najslávnejších historiek v súvislosti s portrétmi pochádza z roku 1903, keď do Bieleho domu pricestoval francúzsky umelec Théobald Chartran.
Jeho úlohou bolo namaľovať oficiálny portrét prezidenta Theodora Roosevelta. Chartran predtým úspešne vyhotovil portréty Rooseveltovej manželky Edith a dcéry Alice, no prezident bol s jeho prácou taký nespokojný, že obraz ukryl do šatníka.
Rooseveltova rodina si z neho robila žarty, že vyzerá „skôr ako mňaukajúca mačka než mocný prezident“. Roosevelt portrét nenávidel natoľko, že ho dal zničiť – pravdepodobne spálením. Z portrétu sa nezachovala ani žiadna fotografia a Roosevelt si najal iného umelca, Johna Singera Sargenta, aby ho namaľoval viac mačovsky.
Svoj pôvodný oficiálny prezidentský portrét odmietol aj prezident Lyndon B. Johnson. Popredný americký umelec Peter Hurd ho v roku 1967 zobrazil pred Kapitolom s knihou v ruke, no Johnson maľbu označil za „najškaredšiu vec, akú kedy videl“.
Dôvody, prečo sa mu portrét nepáčil, nie sú presne známe, no zrejme išlo o niečo podobné ako v prípade Roosevelta: Johnson sa skrátka nestotožňoval s tým, že Hurd ho namaľoval realisticky a nie idealisticky, teda aj s vráskami a unaveným výrazom. Portrét, s ktorým bol spokojný, preňho namaľovala umelkyňa Elizabeth Shoumatoffová.

Po tom, čo Johnson odmietol Hurdov obraz, sa už v Bielom dome nikdy neobjavil a dnes ho uchováva Národná galéria portrétov patriaca pod Smithsonov inštitút.
„Je to pre mňa záhada,“ povedal pre magazín Smithsonovho inštitútu historik David C. Ward. „Je to dobrý slávnostný portrét z 20. storočia, no on ho nenávidel.“
O tom, že portréty sú pre prezidentov dôležité a sú aj otázkou ega, svedčí aj príklad Ronalda Reagana, ktorý dal svoj pôvodný portrét od Aarona Shiklera nahradiť iným obrazom od Everetta Kinstlera v roku 1991 – teda dva roky po odchode z úradu.
Reagan chcel vyzerať uvoľnenejšie, optimistickejšie a hrdinskejšie než na pôvodnom portréte, kde vraj bol príliš zamyslený.
Na objednávku republikánov
Obraz, ktorý teraz pobúril Donalda Trumpa, nie je oficiálnym prezidentským portrétom.
V súčasnosti už nie je pravidlom, že musia byť maľované, a Trump si za svoj oficiálny portrét zvolil fotografiu, na ktorej má podobný výraz ako na snímke z väznice po jeho zatknutí pre obvinenia z pokusu o volebný podvod.
Portrét z Colorada v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social spojil aj s tamojším demokratickým guvernérom Jaredom Polisom a označil ho za „radikálneho ľavičiara“, ktorý je mimoriadne slabý v oblasti kriminality. „Jared by sa mal za seba hanbiť,“ napísal Trump.
V skutočnosti však portrét v coloradskom Kapitole objednali republikáni. Ako píše Guardian, Trump počas svojho prvého prezidentského obdobia v štátnom Kapitole portrét nemal.
Keď však liberálny aktivista v roku 2018 na prázdne miesto vyvesil veľký portrét Vladimira Putina, vtedajšieho člena coloradského senátu a republikána Kevina Granthama to podnietilo, aby cez kampaň GoFundMe vyzbieral peniaze na vyvesenie Trumpovho portrétu.
Podľa miestnej televíznej stanice KUSA Grantham na obraz získal necelých 10-tisíc dolárov a Trumpov portrét bol k ostatným prezidentom doplnený v roku 2019. Teraz, keď si ho Trump náhle všimol, ho zamestnanci po kritike zvesili.

Britská BBC sa neúspešne pokúsila kontaktovať autorku portrétu Sarah Boardmanovú. Nemenovaný portrétista pri hodnotení obrazu povedal, že „by ho namaľoval trochu inak“, ale dodal, že prezidentské portréty sa typicky vyznačujú nuansami a on má pre umelkyňu pochopenie.
BBC oslovila aj Roberta Andersona, ktorý namaľoval oficiálny portrét prezidenta Georgea W. Busha. Anderson povedal, že ľudia zvyknú portréty hodnotiť podľa toho, aký vzťah majú k vyobrazenej osobe, a preto majú reakcie verejnosti zväčša „veľmi málo spoločné s kvalitou umenia“.
Dodal, že namaľovať Trumpa je veľmi ťažká úloha: „Má o sebe veľmi špecifickú mienku, ktorá sa môže veľmi líšiť od dojmov mnohých iných ľudí – pravdepodobne najmenej polovice krajiny.“
Naposledy mu Putin dal loptu
V rovnakom čase, ako sa Donald Trump sťažoval na portrét v Colorade, sa verejnosť dozvedela o inom portréte, ktorý mu daroval ruský prezident Vladimir Putin.
Trumpov splnomocnenec Steven Witkoff, ktorý obraz prevzal, uviedol, že išlo o „láskavý dar“, a dodal, že Putin sa za amerického prezidenta modlil po tom, ako ho postrelili na mítingu v Pensylvánii. „Modlil sa za svojho priateľa,“ povedal Witkoff.
Agentúra Associated Press v súvislosti s portrétom od Putina pripomenula dar z roku 1945, ktorý dostal od sovietskych detí vtedajší americký veľvyslanec v Moskve Averell Harriman. Deti mu darovali vyrezávaný štátny znak Spojených štátov, v ktorom bolo umiestnené odpočúvacie zariadenie.
Američania ho však odhalili až po šiestich rokoch, počas ktorých ich Sovieti mohli odpočúvať.
Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia daroval Putin americkému prezidentovi futbalovú loptu. Americká tajná služba vtedy skontrolovala, či do lopty nie je zabudované odpočúvacie zariadenie, a Trump ju potom dal svojmu synovi.
Či rovnakou kontrolou prešiel aj portrét, nie je známe – Biely dom doteraz dar od Putina bližšie nekomentoval.
Putin podľa AP v roku 2014 poslal portrét aj bývalému prezidentovi Georgeovi H. W. Bushovi k jeho 90. narodeninám.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Matej Ondrišek



































