Kiska: Nesadnem si za stôl s človekom, ktorý SNP nazýva hanbou

Prezident Kiska neľutuje svoje rozhodnutie nepozvať po voľbách do Prezidentského paláca Mariana Kotlebu. V mimoriadnej relácii RTVS O päť minúť dvanásť k výročiu konca vojny povedal, že to urobil z úcty k ľuďom, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní, a s ktorými sedel pri stole v minulosti.

„Nesadnem si za jeden stôl s človekom, ktorý hovorí o SNP ako o hanbe, alebo povie, že osud Židov nás nemusí zaujímať, lebo my nie sme národ židovský, ale slovenský,“ povedal prezident.

Podľa Kisku môžeme mať rozdielne názory na to, prečo sú fašisti opäť v slovenskom parlamente, aj na to, čo s tým robiť. „No v jednom by sme mali byť jednotní a pevní,“ myslí si. „Povedzme si pravdu, že fašizmus tu máme, a urobme jasnú čiaru – toto sú fašisti, s nimi nebudeme spolupracovať a rozprávať. Volám to koalícia ochotných, ľudí, ktorí sú ochotní toto spraviť.“

Kotleba nehrá čestnú hru, tvrdí Kiska

Predseda Ľudovej strany Naše Slovensko a jeho spolustraníci podľa prezidenta nehrajú s voličmi čestnú hru. „Mažú staré príspevky na Facebooku a namiesto fakieľ a uniforiem sa usmievajú v zelených tričkách.“ Neznamená to však, že by svoje staré názory zmenili.

Kiska sa zároveň pýtal, ako je možné, že štát nezakročil proti internetovým príspevkom, ktoré šíria nenávisť a otvorený rasizmus. Vyslovil sa za to, aby sme nenechávali bez povšimnutia desiatky webov, ktoré šíria nenávisť voči ľuďom, vrátane moslimov.

Základným problémom, prečo extrémisti získavajú hlasy, je podľa Kisku to, že ľudia stratili dôveru v štát. „Ak starý človek musí čakať šesť mesiacov na to, aby sa dostal k ortopédovi, ak máme obrovskú korupciu, ak zlyháva školstvo, ak nám štát nevychádza v ústrety, a pridávajú sa k tomu populisti, toto dokopy vytvára situáciu, keď sú v parlamente extrémisti.“

Prezident povedal, že drží palce novej vláde, aby problémy s korupciou a nefungujúcim zdravotníctvom vyriešila. „Pokiaľ by zlyhala aj táto vláda, mám vážnu obavu o výsledky ďalších volieb,“ vysvetlil. Či zvažuje, že by do Národnej rady po konci svojho funkčného obdobia v paláci mohol kandidovať aj on, presne nepovedal. Vraj zatiaľ nič také neplánuje.

„Rád hovorím, že ak chcete zabaviť Boha, povedzte mu svoje plány,“ odpovedal. „Mám pred sebou viac ako tri roky práce, chcem naplniť svoje plány a dokázať ľuďom, že funkcia prezidenta má zmysel.“

Rastie počet mladých, ktorí by posielali do plynu

Verejnoprávna RTVS si výročie konca vojny pripomenula mimoriadnou debatou vysielanou z novo otvoreného Múzea holokaustu v Seredi. Prestrihala ju príbehmi ľudí, ktorí na tomto mieste trpeli v čase, keď tu bol pracovný a koncentračný tábor zriadený ľudáckou vládou.

Niekoľko odborníkov upozornilo na paralely medzi 30. rokmi minulého storočia a súčasnosťou. „Mám podvedomý strach z hliadok vo vlakoch a domobrany,“ povedal v debate šéf Múzea SNP Stanislav Mičev. „Takéto niečo môže ľahko prerásť do niečoho, čo sa stalo v Nemecku v 30. rokoch.“

Mladí ľudia si podľa Mičeva nespájajú to, čo sa stalo pred 70 rokmi, so stranou, ktorá sa dostala do parlamentu. „Povedia vám, že veď to je len človek, ktorý tu chce urobiť poriadok. Ale princíp fašizmu je práve robiť poriadok, donekonečna a so všetkými.“

Prečítajte si

Boli sme so žiakmi v koncentračnom tábore, život väzňov ich prekvapil

Podľa sociológa Michala Vašečku sa nachádzame v situácii, keď nás zavalil obrovský cynizmus, ktorý treba prekonať. „Mladí ľudia, s ktorými som sa rozprával, vravia, že v triedach bolo vždy pár radikálov, ktorí by Rómov poslali do plynu. No týchto ľudí razantne pribúda, dnes tvoria v niektorých triedach väčšinu. Desím sa toho, čo sa stane, keď dostanú volebné právo.“

Vašečka sa pozastavil nad tým, že dnes treba diskutovať o hodnotách, ktoré sme ešte nedávno považovali za samozrejmé. Prekvapuje ho aj postoj niektorých politikov.

„Niektorí politici majú problém reagovať aj na také veci, ako je budovanie domobrany. Zelení mužíci vo vlakoch by sa mali riešiť doslova technicky, o tom by ani nemala byť diskusia.“