Denník N

Štát platil milióny za vzduch podľa zmluvy na sto rokov, teraz prišiel o milióny dokumentov

Hala v Liptovskom Mikuláši, z väčšej časti ju nechal štát prázdnu, platil za celú. Foto N – Tomáš Benedikovič
Hala v Liptovskom Mikuláši, z väčšej časti ju nechal štát prázdnu, platil za celú. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mysleli to dobre, štátu chceli zachrániť milióny na nájomnom. Výsledok je, že majiteľ budovy zobral za rukojemníka spisy dôležité pre kataster.

Prípad prenájmu budovy v Liptovskom Mikuláši na sto rokov vyzeral ako jasný kšeft nevýhodný pre štát. Štátna inštitúcia prišla o milióny na nájomnom aj preto, že platila za vzduch – prenajímala si takmer deväťtisíc štvorcových metrov, hoci využívala len asi štvrtinu.

Koncovka je však ešte absurdnejšia. Súkromný majiteľ má na súdoch navrch a štát teraz prišiel ešte aj o milióny dokumentov.

Zamestnanci štátneho Centrálneho elektronického registratúrneho strediska Geodetického a kartografického ústavu sa mesiace nevedia dostať do budovy, ktorú si ústav prenajímal od súkromnej firmy mesačne za takmer 90-tisíc eur. Firma Armagedon odstúpila od zmluvy s GKÚ pre neplatenie nájmu a uplatnila si záložné a zádržné právo na majetok v budove.

Väčšinu tromfov má momentálne v rukách podnikateľ Peter Duchovný. Tvrdí, že dohodám so štátom už nedôveruje a bude sa súdiť až do konca minimálne o 14 miliónov eur. Kým nerozhodnú súdy inak, štátni úradníci sa nedostanú k približne dva a pol milióna originálov katastrálnych dokumentov, ktoré sú povinní poskytnúť napríklad polícii alebo súdom.

Ide o originály príloh k návrhom na vklad do katastra nehnuteľností, významné podklady pri určovaní vlastníctva pozemkov či domov. Informoval o tom aj Plus 7 dní.

Chcete odísť, zaplaťte milióny

Zmluvu s firmou Armagedon Richarda Duchovného uzavrel za prvej vlády Roberta Fica bývalý riaditeľ ústavu Patrik Hensel, nominant SNS. Štát sa zaviazal, že za ročné nájomné vyše milióna eur zostane v prenajatej budove s uplatnením opcie takmer sto rokov.

 

Možnosti predčasného odchodu z budovy zabránil sám štát podpisom vysokej  sankcie. Zmluva bola napísaná tak, že bola takmer nevypovedateľná. Ak by ústav chcel odísť z priestorov pred rokom 2057, musel by zaplatiť majiteľovi budovy Ducho, s.r.o., ktorá je personálne prepojená cez Duchovného brata Richarda s Armagedonom, 30 percent zo zvyšného nájmu, čo je od roku 2013 takmer 14,5 milióna eur a od vypovedania zmluvy o vyše dva milióny menej.

Richarda Duchovného v Mikuláši poznajú ako človeka blízkeho Norberta Havalca – „projektového manažéra“ firmy Interblue Group z kauzy emisie, ktorý mal viaceré väzby na SNS a Jána Slotu.

Duchovný priznal, že sú s Havalcom „známi“. Aj Havalec v roku 2013 denníku SME odpísal, že sa poznajú, keďže vraj Duchovný vlastní dve najlepšie reštaurácie v meste. Tvrdil však, že o budove nič nevie a nič s ňou nemá.

Výsledok sporov o nájomné a podľa štátneho ústavu nemorálnu a predraženú zmluvu? Zablokované dokumenty. Majiteľ budovy si po dlhých sporoch uplatnil záložné a zádržné právo na hnuteľný majetok úradu – teda na techniku aj na milióny dokumentov.

„Katastrálne úrady majú svoje zbierky listín, ktorými môžu nahradiť momentálne neprístupné dokumenty. Požiadavky súdov na predloženie originálov niektorých dokumentov však nevieme vybaviť,“ vysvetľuje citlivosť problému Juraj Celler, šéf ústavu.

Sklad v Liptovskom Mikuláši prebudovali podľa predstáv geodetov. Foto N – Tomáš Benedikovič
Sklad v Liptovskom Mikuláši prebudovali podľa predstáv geodetov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prestali platiť nájomné aj bez definitívneho verdiktu

S pôvodnou zmluvou bol pritom po úradníkoch z čias prvej vlády Smeru spokojný aj nominant Mosta-Híd za vlády Ivety Radičovej. Napadol ju až terajší riaditeľ Celler.

Právny spor medzi ústavom a majiteľom budovy o platnosť alebo neplatnosť nájomnej zmluvy riešia súdy niekoľko rokov. Geodeti tvrdia, že zmluva je minimálne pre výšku nájmu a obdobie jeho trvania v rozpore s dobrými mravmi, poškodzuje štát a od začiatku neplatí – tak prestali platiť nájomné, no ešte predtým, ako by o tom definitívne rozhodol súd.

Peter Duchovný, majiteľ firmy Ducho, s.r.o., naopak, tvrdí, že zmluvu uzavrel právoplatne so štátom, bola v poriadku a platila. Za rozpor s dobrými mravmi považuje to, že štát si dal postaviť budovu na kľúč a prestal platiť nájomné.

„Podľa nás aj stanoviska prokuratúry je zmluva absolútne neplatná. Doposiaľ žiadny súd právoplatne nekonštatoval, že nájomná zmluva je platná,“ vyhlásil Juraj Celler, riaditeľ GKÚ.

„Súdy rozhodli, že zmluva je platná. Krajský súd v Žiline definitívne zamietol žalobu GKÚ o neplatnosť zmluvy. Armagedon odstúpil teda od platnej zmluvy. Stanovisko prokuratúry neexistuje, je to len vyjadrenie jedného prokurátora. Aj keby existovalo, nie je rozhodujúce, pretože rozhodnúť v spore môže len súd,“ tvrdí majiteľ budovy Peter Duchovný.

Rozdiel v právnych názoroch na zmluvu je podstatou celého sporu. Geodeti sa obrátili na súd a prestali platiť nájomné. Peter Duchovný im preto neskôr vypovedal zmluvu, odpojil registratúrne stredisko od elektriny, zakázal prístup zamestnancom a uplatnil si záložné právo na všetko, čo je v budove, vrátane dokumentov.

Videoreportáž o hale nominovaná na Novinársku cenu 2013 za najlepší analyticko-investigatívny príspevok v elektronických médiách (autori: Miro Kern, Martina Pažitková/SME)

Geodeti chceli storočnú zmluvu

Štátny Geodetický a kartografický ústav si prenajíma od roku 2009 skladové priestory v Liptovskom Mikuláši za vyše milióna eur ročne, čo je 9,9 eura za štvorcový meter.

Ústav využíva len približne štvrtinu kapacity. Zvyšok prenájmu je teda vzduch.

Štát v zastúpení Geodetickým a kartografickým ústavom hľadal už od roku 2005 budovu na vytvorenie Centrálneho registratúrneho strediska. V tom čase mali niekoľko možností. Postaviť vlastnú, zrekonštruovať alebo prenajať. Podľa našich informácií pôvodne uvažovali aj o stavbe novej, ale približne desať miliónov eur nedostali od ministerstva financií.

Ak chceli získať milióny z eurofondov, potrebovali priestory aspoň v dlhodobom nájme. Podnikateľ Peter Duchovný z Liptovského Mikuláša dostal informáciu od ľudí primátora Jána Blcháča (Smer) a ponúkol svoju budovu.

Hovorí, že ľudia z ústavu si ju prišli pozrieť a konštatovali, že si ju prenajmú, ak ju zrekonštruuje podľa ich predstáv. Dali si dokonca pristavať ešte jedno poschodie.

„Zobrali si čas a potom sa rozhodli. Zaskočili ma tým, že povedali – ideme do toho,“ dodal.

Budovu nevyužívali naplno. Foto N – Tomáš Benedikovič
Budovu nevyužívali naplno. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako vzniklo 9,9 eura? V kalkulačke

Vedenie ústavu podpísalo s Duchovným nájomnú zmluvu a podnikateľ investoval potom do prestavby okolo 7,5 milióna eur.

S nápadom prenajať si takmer deväťtisíc štvorcových metrov na spolu s opciou takmer sto rokov prišli geodeti. Ako však vznikla cena 9,9 eura za štvorcový meter, ktorá podľa terajšieho vedenia ústavu prekračuje obvyklé ceny v oblasti trojnásobne?

Dali sme do kalkulačky ročný nájom v zmluve s 9,9 eura za štvorcový meter a rovnaký nájom so sumou tri eurá, ktorú ústav označuje za cenu obvyklú v oblasti a porovnali sme ich.

Za desať rokov, teda za obdobie, ktoré Peter Duchovný odhadol ako návratnosť svojej 7,5-miliónovej investície do prestavby, sme dospeli k rozdielu plus mínus 7,5 milióna eur. Je táto jednoduchá matematika kľúčom k stanoveniu výšky nájomného?

„Máte pravdu, tak znela dohoda a moja podmienka. Keď si dáte čísla do úverovej kalkulačky, vyjde vám, že investícia sa takmer splatí za desať rokov, ale bez zisku. Cena nájmu zohľadňovala znehodnotenie budovy na nový účel. Po prestavbe už nebola použiteľná na nič iné,“ povedal Peter Duchovný.

Výška nájomného, ktorá je jednou z príčin sporu, bola podľa Duchovného a vládnych dokumentov, na ktoré sa odvolal, stále údajne na spodnej hranici odporúčaného nájmu.

Nájomné je nehorázne

Juraj Celler, terajší riaditeľ GKÚ, považuje spomínanú zmluvu za zjavne nevýhodnú pre štát a výšku nájmu za nehoráznu. Tvrdí, že ústav zaplatil na nájomnom okolo štyri milióny eur (podľa Duchovného tri), čo pritom prevyšuje dokonca aj znaleckú hodnotu budovy. Celler sa začal súdiť s prenajímateľom pred tromi rokmi o neplatnosť zmluvy. Súdy rozhodli, spor však pokračuje dodnes.

Začiatkom roku 2015 Armagedon odstúpil od zmluvy o nájme priestorov, pretože GKÚ neplatil nájomné. Firma ho vyzvala na vypratanie priestorov a zaplatenie dlžného nájomného viac ako dva milióny eur. Ústav časť z dlhu, vyše pol milióna eur, zaplatil v júli minulého roku, čím podľa Duchovného de facto uznal platnosť zmluvy.

Do roku 2015 sa spor pohyboval v rovine ťahavých súdnych polemík, či zmluva bola alebo nebola platná. Od januára 2015 kauza nabrala rýchly spád. Právny zástupca Armagedonu informoval ústav, že termín na vypratanie budovy je do konca apríla minulého roku, čo geodeti reálne nemohli stihnúť. Len montáž rotačných kartoték trvala údajne pol roka.

Ústav súhlasil s vyprataním, ale požiadal o viac času, minimálne do konca roku, prípadne ešte o tri mesiace viac. Nesúhlasnou reakciou bolo odpojenie budovy od energií vrátane elektriny a zákaz vstupu zamestnancov do budovy.

„Ústav chcel na vypratanie priestorov rok, ale nechcel platiť nájom. Elektrina a zákaz vstupu bola naša reakcia na neochotu rokovať o podmienkach vypratania a novej zmluve,“ tvrdí Duchovný.

Keď firma Ducho znemožnila prístup zamestnancov archívu do budovy, GKÚ požiadal súd o predbežné opatrenie. Celler tvrdí, že majú v rukách rozhodnutie súdu, ale zamestnanci nemôžu aj tak pracovať. Úrad si nemôže plniť zákonné povinnosti voči súdom, polícii a ďalším orgánom a nemôže ani budovu vypratať.

Peter Duchovný pripustil, že okresný súd vydal predbežné opatrenie, podľa ktorého mali umožniť zamestnancom vstup do budovy, ale krajský súd rozhodol o niekoľko dní, že bolo nezákonné. Predbežné opatrenie preto, ako hovorí, nemal dôvod rešpektovať.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pokusy o mimosúdnu dohodu

Výsledkom niekoľkých pokusov o mimosúdnu dohodu medzi Úradom geodézie a kartografie a firmou Ducho bol koncept novej zmluvy, ktorú nám ukázal Duchovný. Nájom mal trvať pätnásť rokov s bližšie neurčenou opciou. Nájomné za štvorcový meter kleslo na 5,80 eura.

„Akceptovali pri rokovaniach dĺžku nájmu a cenu nerozporovali. Predsedníčka úradu Mária Frindrichová dala slovo, že dlh zaplatia do konca roku 2015,“ povedal Duchovný.

Geodeti vidia rokovania inak. Vraj žiadali nájomné obvyklé v lokalite, teda tri eurá za meter, ale majiteľ chcel výrazne vyššie. Preto sa nedohodli.

Zmluvu nikdy nepodpísali. Podľa Duchovného bola problematická pravdepodobne jeho podmienka, že v zmluve musí byť zakotvená aj viac ako 14-miliónová sankcia za jej nedodržanie. Budova je stále bez elektriny a zamestnanci do nej nemajú prístup.

Navyše štát sa nedostane k miliónom originálnych dokumentov.

Dohody sú nereálne, rozhodne súd

Riešenie sporu môže trvať ďalšie roky. Ústav požiadal síce súd o vydanie zadržiavaných vecí, ale konanie je len na začiatku. Majiteľ budovy, naopak, pripravuje žaloby na zaplatenie dlhu aj zmluvnej mnohomiliónovej sankcie.

Aké sú možnosti riešenia? Duchovný tvrdí, že na dohody už neverí. Musia rozhodnúť súdy. Keď ústav zaplatí dlhy, môže z priestorov odísť, dodal. Dovtedy dokumenty, techniku ani zariadenie nevydá. Hovorí, že technika a zariadenie môžu skončiť v dražbe a dokumenty sú jeho jedinou poistkou.

„Kým sa dostaneme k svojim peniazom, môže trvať ešte roky, ale rovnako dlho bude trvať, kým sa oni dostanú k dokumentom. Keď sa dostanú k spisom, skončili sme,“ dodal.

Riaditeľ GKÚ Celler hovorí, že riešením by bola dohoda na novej nájomnej zmluve, ale jedine za znaleckú cenu tri eurá za štvorcový meter. Za pravdepodobnejšie riešenie však označil rozhodnutie súdov.

„Najdôležitejšie je, že majiteľ vypovedal v januári roku 2015 zmluvu, takže nasledujúcich 92 rokov už nebudeme platiť neprimerane vysoké nájomné, čo je okolo 92 miliónov eur,“ konštatoval.

Zdôraznil, že novú nájomnú zmluvu uzatvoria len v súlade s rozpočtovými pravidlami pre verejnú správu. To znamená podľa geodetov hospodárne, na primeraný čas a na plochu potrebnú na tento účel.

Slovensko

Teraz najčítanejšie