Aký je nový Radiohead? Orchestrálny, klavírny a možno posledný

Žijeme veľmi zaujímavú hudobnú éru. Aj veľké hviezdy vydávajú albumy z ničoho nič alebo len po sérii náznakov. Čím tajuplnejšie, tým lepšie a vzrušujúcejšie pre fanúšikov. Online šuškanda a „word of mouth“ funguje oveľa lepšie ako rozhovory a drahé nabubralé marketingové kampane ešte pred pár rokmi.

Radiohead patria medzi priekopníkov testovania online možností šírenia hudby, pripomeňme, že už albumom In Rainbows (2007) postavili tradičné biznis modely na hlavu.

Dať najskôr celý album na web s poznámkou „zaplaťte koľko chcete“ vyzeralo ako komerčná samovražda, no novátorská forma predpredaja zarobila kapele viac ako pri predchádzajúcej nahrávke Hail to the Thief (2003). Tu treba dodať, že to trochu skresľuje fakt, že piráti ju ukradli pred oficiálnym dátumom vydania, a aj preto sa kapela rozhodla postupovať inak (navyše to mohla urobiť, lebo nepredĺžila zmluvu s veľkým vydavateľstvom).

Keď po pár mesiacoch album vyšiel na CD a LP, fanúšikovia ho už poznali a ukázali svoju lojalitu (alebo ak chcete: túžbu vlastniť fyzické nosiče). Celkový zisk zverejnený nebol, no po roku sa ukázalo, že vo všetkých formátoch dokopy sa predalo vyše tri milióny kópií.

Ďalší album The King of Limbs (2011) prišiel tiež netradične. Bez klasických singlov, iba s jedným videoklipom Lotus Flower, z ktorého vznikol internetový virál aj niekoľko paródií na „tanec“ speváka Thoma Yorka.

A úplne čerstvej novinke A Moon Shaped Pool zase predchádzala iným spôsobom nezvyčajná kampaň. Kapela najskôr doslova vybielila svoje profily na sociálnych sieťach aj oficiálnu webstránku, aby po pár dňoch zverejnila dva videosingle. Animovaný Burn the Witch, s odkazmi na britský horor Wicker Man (1973) aj akčnú komédiu Hot Fuzz (2007), a minifilm Daydreaming, ktorý nakrútil režisér Paul Thomas Anderson.

To všetko sa stalo počas uplynulého týždňa a Radiohead druhý klip doplnili poznámkou, že celý očakávaný deviaty štúdiový album zverejnia online v nedeľu 8. mája. A tak sa naozaj aj stalo. Poďme teda od ekonomiky k samotnej hudbe.

Aké sú prvé dojmy? Technicky vzaté, nie je to úplne nový album a „niečo, čo sme ešte nepočuli“. Z jedenástich skladieb už sedem fanúšikovia kapely poznajú, pričom chýba odmietnutá bondovka Spectre. Okrem spomínaných singlov ide o pesničky Ful Stop, Identikit, Present Tense, Desert Island Disk. Tie už sú známe z koncertov v posledných rokoch, balada True Love Waits dokonca vyšla ešte v roku 2001 na live EP I Might Be Wrong. Vtedy ju hral Thom Yorke na akustickej gitare, tu znie v sprievode klavíra.

Podobne pozmenené sú aj ostatné staršie veci, no kľúčová otázka zostáva rovnaká: Je to labutia pieseň kapely? Skôr priveľa bokoviek jej kľúčových autorov.

Spevák sa venoval novej superskupine Atoms for Peace (prišiel s ním aj na Pohodu 2013) a ďalšej sólovej nahrávke Tomorrow’s Modern Boxes, gitarista Jonny Greenwood soundtrackom pre filmy Paula Thomasa Andersona (The Master, Inherent Vice), komponovaniu klasickej hudby a vlani stihol ešte v Indii urobiť nahrávku s miestnymi muzikantmi a izraelským skladateľom Shyem Benom Tzurom. Popritom si odložiť ešte dosť silných nápadov pre domovskú kapelu už jednoducho nevyšlo.

Nejde iba o hudbu

Najväčšie prekvapenie je tak poradie skladieb. Sú usporiadané abecedne, podľa názvov. Po prvom vypočutí je jasné, čím sa novinka A Moon Shaped Pool líši od predchádzajúcich dvoch albumov. In Rainbows bol gitarovejší, na The King of Limbs sa kapela pohrávala s elektronicky modulovanými slučkami záznamov svojho hrania v reálnom čase – Greenwood okrem toho, že má ako jediný klasické hudobné vzdelanie, vie hrať aj na klávesy a je šikovný programátor. V programe Max si dokáže poskladať vlastné virtuálne nástroje a efekty.

Singel Burn the Witch naznačoval, že tento album môže byť viac záležitosťou Greenwooda než Yorkea. O repetitívne režúce frázy sláčikového orchestra pripomínajúce klasika minimal music Steva Reicha, elektronické bicie a pod tým bublajúce temné zvuky sa postaral práve on. No druhý singel Daydreaming je už jasný Yorke – pomaly plynúce klavírne akordy, typické naťahovanie tónov polofalzetom.

Zvyšok strieda polohy, ktoré predstavili pesničky Lotus Flower a Codex na predchádzajúcej doske The King of Limbs. Teda buď ide o dlhšie klenuté melódie v stredných tempách alebo o meditatívne klavírne balady. V takmer každej skladbe znie orchester a dosť veľa elektroniky, ale po dlhom čase sú tu opäť aj gitary. Elektrické, ale najmä akustické – najmä Desert Island Disk znie, akoby ju skôr zložil praveký Radiohead z 90. rokov alebo niekto úplne iný.

Najvýraznejší z celého albumu je úplný úvod a úplný záver. Nič také, ako Burn the Witch ešte kapela naozaj neurobila. Rovnako sa volá aj pesnička americkej kapely Queen of the Stone Age z roku 2005, ale toto je úplne iný svet. Žiadne valivé elektrické gitary, ale súčasná klasická hudba.

A nejde iba o hudbu. Radiohead spievajú o hone na čarodejnice v širšom zmysle – nemusíte ani vedieť, že animovaný klip je poctou nejakým čudným filmom, ktoré sa odohrávajú na britskom vidieku a spočiatku pôsobia ako idylka.

Stačí vidieť, ako dav ľahko podľahne manipulácii a výsledkom je nevinná obeť. Dá sa to chápať ako metafora veľkohubej populistickej politiky zameranej na prvú signálnu sústavu, ktorej prejavy sa množia vo viacerých európskych krajinách aj v americkej prezidentskej kampani.

Čo je skutočná láska?

Že Radiohead nevnímajú len svet okolo seba, dokazuje hneď nasledujúca skladba Daydreaming. „Tí, čo snívajú / sa nikdy nepoučia / skôr než vtedy, keď už niet cesty späť“, nôti melancholicky Yorke a dodáva: „Toto je mimo mňa, aj mimo vás / Sme šťastní, že vám môžeme slúžiť“.

Znie to ako vyznanie známeho umelca, ktorý vie, že s každým jeho ďalším dielom sú spájané veľké  očakávania. Lenže každý nový album nemôže byť lepší ako ten predošlý. Tak tvorba nefunguje. Jej neodmysliteľnou súčasťou sú aj odbočky, slepé uličky a návraty do minulosti.

Tá záverečná nezrozumiteľná mantra v posledných sekundách Daydreaming je odzadu dokola púšťaná veta. O jej tvare už fanúšikovia čulo diskutujú – podľa niektorých ju tvoria slová Efil ym fo flaH (Half of my Life).

Či to naozaj tak je, ešte nikto oficiálne nepotvrdil, ale pravda to byť každopádne môže. Členom kapely už začína ťahať na päťdesiatku. Zaujímavejšie je, prečo použili práve takýto postup. Jedno z vysvetlení môže byť, že Yorke ako dospelý hudobník s citlivou dušou nechce znášať ďalšie posmešky na svoju adresu. Niektorí ľudia už dlhšie nezvládajú jeho falzetový spev a celkový prejav, nazývajú ho zavýjajúcim uplakancom, tí cynickejší parodujú jeho gestá a pohyby (stačí si spomenúť na coververzie videa Lotus Flower).

Koniec albumu A Moon Shaped Pool tvorí netradičný love song. „Skutočná láska čaká v strašidelných podkroviach / skutočná láska čaká v lízankách a lupienkoch,“ spieva sa v nej. Netreba to chápať doslovne, skôr ako odkaz, že niečo silné sa dá stretnúť/zažiť aj na iných než obvyklých miestach a že na melanchólii nie je nič zlého. Že patrí k životu nielen v noci a osamote. A že môže byť fuk, keď výsledok na niekoho  pôsobí skôr ako soundtrack k nejakému filmu než ako klasický album.

Novinku Radiohead si zatiaľ môžete stiahnuť len v digitálnej verzii. V polovici júna kapela sľubuje klasické CD a vinylové dvojelpéčko, na jeseň špeciálnu edíciu pre najväčších zberateľov. V nej bude napríklad aj 32-stranová kniha, kus master pásu, na ktorý sa album zaznamenával v štúdiu a krátke náhodné slučky zo starších nahrávok. Cena je 76 libier, ale určite sa vypredá. Táto britská partia má stále dosť fanúšikov.

O pár dní sa začína turné. Najbližšie zastávky k Slovensku budú v júli (festival Open Air v švajčiarskom St. Gallene) a v septembri (Berlín). Alebo sa dá vybrať na jeden z troch májových večerov do Londýna.