Denník N

Neverte Kažimírovým plačkám o investičnej výnimke

Koalícia sa pokúsi vytvoriť dojem, že ak sa nezmení ústavná dlhová brzda, štát musí prestať stavať.

Jedna z najdôležitejších vecí, na ktorej sa tajne dohodla vládna koalícia pri svojom vzniku, je spoločná snaha o zlikvidovanie ústavného zákona o dlhovej brzde (o rozpočtovej zodpovednosti). Samozrejme, že takýto cieľ si nikto na plagát ani do koaličnej zmluvy nedá, ale obrysy tejto dohody sú už viac-menej jasné.

Naplno to priznal minister financií Peter Kažimír, keď v Slovenskom rozhlase vysvetľoval, že vláda potrebuje „investičnú výnimku“ z dlhovej brzdy, lebo inak nebude za čo stavať rýchlostné cesty a obnovovať železnice.

V posledných rokoch sa totiž štátu väčšinu diaľnic a nových koľají darilo stavať z eurofondov. Výnimkou boli dobabrané tendre (najslávnejší je obnova koľají Zlatovce – Trenčianska Teplá, 250 miliónov eur zaplatí napokon Slovensko, zodpovední: Ľ. Vážny a J. Počiatek).

V budúcnosti však už nebude možné diaľnice a železnice stavať z eurofondov a logicky to teda bude musieť zatiahnuť štátny rozpočet alebo sa stavať nebude. Kažimír (a Sieť) však debatu drzo rámcujú spôsobom, že buď štát bude môcť robiť nové dlhy rýchlejšie, alebo sa peniaze na dopravu nenájdu. Aby to nevyzeralo sprosto, tak to nazvali investičná výnimka, ale v praxi ide len a len o míňanie a požičiavanie si nad ústavou dohodnuté úrovne.

Reč je o približne 500 miliónoch až jednej miliarde eur, ktorú by štát mohol na diaľnice a železnice ročne potrebovať.

Nie je to málo, ale nie je to nepredstaviteľná suma. Ak by bolo toľko treba ušetriť napríklad minulý rok, Kažimírovi by v zásade stačilo, aby nepovolil zvýšenie výdavkov rozpočtu na úroveň plánu. To by však musel mať vo vláde autoritu, rozprávať do práce aj takým borcom ako Kaliňák a Počiatek a nemal by výbuchy vo výdavkoch aj u svojich (Imreczeho IT objednávky).

Minister Kažimír navyše dávno dobre vedel, že štát nemôže väčšinu svojich investícií platiť len z eurofondov. V rokovaniach s vládou už aj Európska komisia Slovensko upozorňovala, že z vlastného rozpočtu prakticky neinvestuje a že to je dlhodobo neudržateľné. Kažimír napriek tomu kreslil plány na roky dopredu, v ktorých s koncom tohto typu eurofondov nerátal.

Najbližšie týždne bude nasledovať PR vyplakávacia fáza, v ktorej bude vládna koalícia v šoku, že jej dobrým úmyslom nik nerozumie a zlá opozícia a povrchné médiá nechápu potrebu „investičnej výnimky“.

Keď sa toto skončí, pôjde sa do parlamentu. V prvom rade ponúkne Kažimír na výmenu za možnosť zvyšovania dlhu takzvané výdavkové limity. Tie sú rozumná vec a väčšina opozície mu na to preto povie, že ich rada schváli, ale je nezmysel ich podmieňovať uvoľnením limitov dlhovej brzdy.

Nasledovať bude vydieranie opozičných poslancov, ktorým budú ukazovať, čo všetko sa v regiónoch nepostaví, ak oni nezahlasujú za koaličný návrh zmeny ústavného zákona.

Na tipovanie je len otázka, či Smer, SNS, Most a Sieť budú mať dosť cynizmu tlačiť na poslancov aj hlásaním, že bez rozbitia dlhovej brzdy tento štát nedokáže bojovať s Kotlebom a spol.

Dlhová brzda

Teraz najčítanejšie