Denisa Ballová
Marine Le Penová sa netajila, že sa chce v roku 2027 už štvrtýkrát uchádzať o post francúzskej prezidentky. Pozorovatelia jej predpovedali vysoké šance, a to nielen preto, že Emmanuel Macron, ktorý ju dvakrát porazil v druhom kole, už nemôže kandidovať.
Francúzsky súd však v pondelok doobeda rozhodol, že líderka francúzskej radikálnej pravice je spolu s ďalšími 8 členmi strany a 12 asistentmi poslancov vinná zo sprenevery európskych peňazí. Súd zároveň rozhodol, že Le Penová sa najbližších päť rokov nemôže uchádzať o verejnú funkciu.
Takisto ju odsúdili na štyri roky väzenia, z toho dva roky nepodmienečne s možnosťou odpykania si trestu pomocou elektronického náramku.
Rozhodnutie teda znamená, že Le Penová s vysokou pravdepodobnosťou nebude môcť kandidovať za prezidentku. Trest zákazu činnosti sa uplatňuje okamžite, a to aj v prípade odvolania. Súd pri rozhodovaní argumentoval nielen rizikom opakovania trestného činu, ale aj „vážnym narušením verejného poriadku“, ak by osoba, ktorá už bola odsúdená, kandidovala v prezidentských voľbách.
Le Penová zo súdu odišla ešte pred dočítaním rozsudku, neskôr uviedla, že sa voči rozsudku odvolá.
Napriek tomu verdikt vážne spochybňuje jej politickú budúcnosť. Prípadné odvolanie bude vyžadovať nový súdny proces, ktorý sa môže konať v roku 2026, len pár mesiacov pred prezidentskými voľbami. Jediná možnosť, ako by sa mohla zúčastniť volieb, je, že by odvolací súd jej trest zrušil alebo zmiernil.
Prokuratúra pre Le Penovú žiadala aj trest päť rokov, z toho dva roky nepodmienečne, a k tomu päťročný zákaz vykonávať verejnú funkciu alebo sa o ňu uchádzať, a pokutu 300-tisíc eur. Súd napokon rozhodol o pokute vo výške 100-tisíc eur.
„Marine Le Penová sa z toho bude snažiť vyvliecť a bude tvrdiť, že ide o sprisahanie proti nej, ktoré zorganizovali jej oponenti, najmä ľavica,“ povedal pre Denník N francúzsky expert na radikálnu pravicu Jean-Yves Camus.
Britská stanica BBC píše o zemetrasení, obrovských dôsledkoch pre radikálne pravicovú stranu aj samotnú Marine Le Penovú a pripomína, že aj jej najväčší súperi ako ľavicový líder Jean-Luc Mélenchon či premiér Francois Bayrou hovorili, že okamžitý zákaz kandidovať by bol nespravodlivý a nerozumný.
Predseda strany Národné združenie Jordan Bardella, o ktorom sa hovorí ako o Le Penovej nástupcovi, na sieti X napísal, že „francúzska demokracia je popravená“.
Rekordná podpora
Le Penová mala do Elyzejského paláca dobre nakročené aj vďaka historickým ziskom, ktoré jej strana Národné združenie (predtým Národný front, pozn. red.) zaznamenala v minuloročných voľbách do Európskeho parlamentu a potom aj do toho francúzskeho v predčasných voľbách.
Nedeľný prieskum pre Journal du Dimanche ukázal, že by získala okolo 37 percent hlasov v prvom kole. Išlo by tak o nárast o 10 percentuálnych bodov oproti posledným voľbám v roku 2022, keď dostala približne 27,3 percent hlasov. Tento výsledok by ju zaradil medzi najsilnejších kandidátov v prvom kole v modernej francúzskej histórii.
Líderka francúzskej radikálnej pravice sa však musela sústrediť predovšetkým na svoju obhajobu pred súdom.
Prokuratúra ju vinila z toho, že v rokoch 2004 až 2016 platila
