Výrobe vína sa na juhu Slovenska venuje čoraz viac žien, stále sa však stretávajú aj s predsudkami

Mária Borvák z Mužle veľkú časť detstva strávila vo vinohradoch. Prácu vo vinici nevnímala ako záťaž, skôr v nej videla naplnenie. Dnes spolu s otcom vedie rodinný vinohrad, no na rozvoji vinárstva Borvák neďaleko Štúrova, ktoré k nemu patrí, pracuje hlavne Mária.

Vinohrad založil otec Márie Borvák, ktorý položil aj základy vínnej pivnice. „Riadime to spoločne, a tak môžu vznikať oveľa lepšie rozhodnutia,“ rozpráva Borvák o podpore zo strany rodiny. Napriek tomu dodnes niektorých ľudí prekvapí, keď sa im predstaví ako vinárka.

„Niekedy sa spýtajú, ako to zvládam, keďže žena môže byť akokoľvek silná, no sú určité fyzické práce, ktoré sama nedokáže spraviť. Mnohých doteraz prekvapuje, že si sadnem do traktora rovnako ako vinári-muži. Namiesto negatívnych pohľadov sa však stretávam s uznanlivými.“

Podľa nej nie je smerodajné, či je vinár muž alebo žena, ale to, či ponúka dobré víno. „Pri pohľade zvonku môže byť zvláštne, že sa ako žena venujem vinárstvu, no v rámci profesie som sa stretla s podporou, mnohí boli ochotní. Je veľmi veľa dobrých žien-vinárok, len sa nedostávajú dostatočne do popredia. V časopisoch alebo z ochutnávok vín vidíme často fotografie, na ktorých sa prihovárajú muži mužom. Často sa stane, že keď k nám prídu na ochutnávku vín a je tam aj môj otec, začnú sa na vína vypytovať jeho, hoci výroba vína je mojou doménou.“

Keď sa Márii Borvák narodila dcéra, rozhodla sa, že v tom roku nebude vyrábať víno, keďže všetok svoj čas a pozornosť chcela venovať dieťaťu. Mohla si to dovoliť, pretože budúcnosť vinárstva nebola závislá od jedného roka.

Kvalita vína je dôležitejšia než pohlavie vinára

Borvák nepovažuje za novinku, ak sa výrobou vína zaoberajú ženy. Tie sa začali vinárstvu viac venovať po tom, čo počas prvej a druhej svetovej vojny veľa mužov zomrelo na fronte. „Aj moja prababka vyrábala víno, umývala sudy, krstná mama mojej mamky zasa hrozno postrekovala. U nás vyrobila prvé víno moja mamka. V Rakúsku či vo Francúzsku, kde sú viacgeneračné rodinné vinárstva, sa nedá vyhnúť tomu, aby bola žena skôr či neskôr súčasťou procesu,“ hovorí Borvák.

Keď sa rozhovor zvrtne na rozdiely medzi mužmi a ženami, vinárka poznamenáva, že muži sa zvyčajne vyjadrujú o víne sebavedomejšie, ženy-hostky sú náchylnejšie povedať, že sa v tom nevyznajú. Ak sa však osmelia, o chutiach, ktoré cítia, či farbách, ktoré vidia vo víne, sa vyjadrujú oveľa sofistikovanejšie.

„Dlho som si myslela, že tieto rozdiely sú prítomné aj z obchodného hľadiska. Dnes si už myslím, že existujú veľmi racionálne vinárky-ženy a veľmi emocionálni vinári-muži. Čím viac viem o tomto svete, tým menej je jednoznačný. Vo svojej profesii môžem prežívať mužské a ženské kvality súčasne, preto ju mám tak rada. Mužský pocit spolupatričnosti či súdržnosť dobre vidieť počas spoločnej práce, no rovnako sa objavuje aj ženská jemnosť.“

„Ako žena počúvam veľakrát svoju intuíciu, aj vtedy, keď čísla ukazujú niečo iné. Aj iné hľadiská považujem za dôležité. Pri výbere fľaše hľadím nielen na jej tvar, ale zamyslím sa aj nad tým, či sa zmestí do chladničky alebo či sa bude dať ľahko zabaliť ako darček,“ opisuje.

Na logu vinárstva sa nachádza tradičný ľudový motív z Mužle. Logo bolo inšpirované láskou k obci a jej tradíciám, rozpráva Mária Borvák. „Môj otecko objavil rytinu z roku 1836, na ktorej bol pár v ľudovom kroji z Mužle. Spočiatku bol na logu detail z celej rytiny, no ako sa menilo logo, napokon ostal len tento motív. Táto výšivka sa nachádzala na zástere mladšej ženy. Ide aj o akúsi záchranu minulosti, keďže z krojov v Mužli sa nezachovali pôvodné kusy,“ dodáva Borvák.

Vo dvojici

Ildikó Bauer sa stala milovníčkou vína prostredníctvom svojho manžela, k vinici sa dostali v rámci rodinného dedičstva. Do vinárstva sa pustili veľmi premyslene, na začiatku odoberali vzorky pôdy a vyberali vhodné druhy viniča. Napokon im chýbala už len pivnica.

Pri ceste autom natrafili na budovu, ktorá sa im zdala dokonalá. Išlo o viac než storočný sedliacky dom v centre obce Rúbaň v okrese Nové Zámky. V malej dedine rýchlo zistili, kto sú majitelia, a okamžite u nich zazvonili s ponukou na odkúpenie. Odvtedy prevádzkujú svoje vinárstvo Fyrmonia.

Ildikó Bauer napriek tomu vraví, že sa nepovažuje za vinárku, vo Fyrmonii zamestnávajú vinára, ktorý zodpovedá za túto časť práce. Ona s manželom sa však snaží podieľať na väčšine úloh a jej snom je, že raz vyrobí vlastné víno. Za finančnú stránku vo Fyrmonii zodpovedá jej muž, za predaj a marketing ona. Pri výrobe vína sú prítomní obaja. Veľa ochutnávajú a radia sa s vinárom, ktorým smerom sa vydať.

To, že podnik riadia spolu s manželom, považuje za výhodu, no uznáva, že majú aj malé spory. „Obaja máme vlastnú kariéru, preto je niekedy ťažké rozdeliť si čas tak, aby nám ostal na vinárstvo a ešte aj na náš partnerský vzťah. Snažíme sa prácu nenosiť domov, no stane sa, že pri večernom pozeraní filmu sa rozprávame o vinárstve.“

Jeden z veľkých rozdielov medzi nimi je v prístupe k práci. Obaja ju majú radi, len iným spôsobom. „Môj muž je veľmi precízny a dodržiava pravidlá, v jeho svete má všetko svoje miesto a čas, nerád sa od toho odkláňa. Ja som oveľa flexibilnejšia, čo sa nie vždy vypláca. Určujem priority, niekedy dám nejakú úlohu bokom, ak viem, že som potrebná niekde inde. Aj tieto úlohy splním načas, no nie vždy sa držím pôvodného plánu. Preto niekedy medzi nami dôjde k menším treniciam. Myslím si však, že malé organické vinárstvo sa nedá viesť inak, len ako rodinný podnik, dôležitá je lojalita. Vďaka tomu sú rodinné podniky výnimočné,“ dodáva Bauer.

Ešte stále ide o maskulínny svet

Skutočnosť, že je žena a nemá oficiálne vzdelanie v oblasti vinárstva, no venuje sa vínu, znamená aj to, že sa stretla s rôznymi predsudkami. „Pre mnohých to bolo ťažšie prijateľné, cítila som, že v tejto komunite ma úplne neakceptujú. Ešte stále je to pomerne maskulínny svet, hoci v Maďarsku aj vo svete sa tejto oblasti venuje čoraz viac žien a aj na Slovensku nájdeme vinárky-ženy,“ opisuje Bauer.

„Hlavne počas práce v občianskom združení Údolie troch riek som cítila, že sa ku mne stavajú štýlom: tu je táto mladá žena, ktorá teraz založila vinárstvo, a ona chce hovoriť, čo robiť. V rámci vinárskej komunity som to zažívala menej, tam nám skôr priali veľa úspechov, keďže oni už dávno poznajú aj náročné stránky tejto profesie. Samozrejme, v rámci vinárskej profesie sú úlohy, ktoré si vyžadujú fyzickú silu, ako umývanie alebo narábanie so sudmi, tam sa zíde mužská pomoc, to musím uznať,“ rozpráva Bauer.

Ženy-podnikateľky podľa nej majú pri dlhodobom budovaní podniku výhodu napríklad v tom, že nie sú typy, ktoré sa presadzujú lakťami, chcú okamžite získať profit a dostať sa vysoko, sú skôr vytrvalejšie. Vedúca vinárstva v Rúbani má viaceré vzory, ide o podnikateľky, na ktorých si cení to, ako sa správajú k zamestnancom či hosťom. „V Maďarsku je čoraz viac takýchto vinárok-žien, ku ktorým sa oplatí vzhliadnuť, od ktorých sa dá učiť. Jednou z nich je napríklad Judit Bodó s koreňmi na Slovensku, ktorá sa venuje vinohradníctvu v Tokaji.“

Podnikateľka sa snaží učiť od každého vinára, bez ohľadu na to, či ide o muža alebo ženu, pretože pracujú na tom, aby vinárstvo nebolo len ich vlastným podnikom, ale aby to bolo miesto, ktoré pomáha zanedbanému regiónu v rozvoji. „Chceli by sme, aby aj obec cítila, že sme súčasťou komunity, respektíve to, že aj obec je súčasťou nášho vinárstva,“ dodala.

Za víno, ktoré najviac vystihuje vinárstvo Fyrmonia, momentálne považuje Pinot Noir, ročník 2023. „Vďaka zretiu v sude má v sebe zrelosť, našu túžbu rozvíjať sa a má v sebe aj trochu jemnosti, trochu elegancie, ktorú sa snažím v našom vinárstve reprezentovať ja. Mojím cieľom bolo vniesť trochu ženskosti do tohto maskulínneho sveta. Toto je asi víno, ktoré najviac vystihuje aj mňa ako matku, manželku či podnikateľku. Ide o citlivý druh, musí sa mu venovať veľká pozornosť, neustála starostlivosť ako o dieťa. Toto je naše najženskejšie víno, nenadarmo ho volajú kráľovnou vín,“ uzatvára Ildikó Bauer.

Aj s univerzitným vzdelaním

Rebeka Hatyina už od detstva vedela, že sa chce venovať poľnohospodárstvu, nebola si však istá, čomu konkrétne. Napokon padla voľba na vinárstvo a v tomto semestri ukončí bakalárske štúdium na univerzite v odbore inžinierstvo vinohradníctva-vinárstva. Mladú ženu z obce Búč spočiatku zaujímalo vinohradníctvo, ktoré však v poslednom čase nahradilo vinárstvo. Najviac by sa tešila, ak by sa dokázala zamestnať v menšom vinárstve, kde by sa mohla podieľať na oboch druhoch práce.

Vraví, že keď ľudia zistia, čo študuje, pozitívne ich to prekvapí. „Nepatrí to medzi najpopulárnejšie povolania, preto ľudia zvyčajne reagujú inak, keď začujú názov môjho odboru. Nikdy som sa však nestretla s predsudkami v súvislosti s tým, že som dievča. Raz som začula poznámku na moju adresu, no tá súvisela s mojím vekom. Ale inak dostávam od ľudí z brandže veľmi veľa pozitívnych ohlasov a povzbudzovania.“

Bakalárske štúdium v jej odbore trvá sedem semestrov, spočiatku sa kladie väčší dôraz na vinohradníctvo, postupne však pribúdajú predmety, ktoré súvisia s vínom. „Je to štúdium zamerané na prax, počas prvých týždňov semestra vykonávame práce zodpovedajúce aktuálnej sezóne, takže v septembri je to oberanie a vo februári orezávanie. Počas posledného semestra som musela ísť na povinnú trojmesačnú prax do vinárstva,“ vysvetľuje Rebeka Hatyina.

„Zo strany mojich profesorov som nikdy necítila žiadne predsudky alebo prekvapenie, čo vlastne hľadám v tomto odbore, berú ako samozrejmosť, že v hojnom počte sú tu aj dievčatá. Počas praktickej výučby sa stane, že chalani dostanú inú prácu ako dievčatá, s odvolávaním sa na fyzickú silu, no okrem toho sa nerobia žiadne rozdiely,“ hovorí vysokoškoláčka, ktorá sa chce stať vinárkou.

Rebeka Hatyina vraví, že náročná fyzická práca je v tejto profesii stále dôležitá, preto jej dominujú muži, no vníma aj to, že v odbore sa objavuje čoraz viac žien. Vinárstvu to podľa nej pridáva nový rozmer. Organizuje sa aj čoraz viac podujatí, kde sa víno alebo vínne tematiky spájajú s témami, ktoré sa týkajú žien. Zvyšovanie počtu žien v poľnohospodárstve je aj jedným z cieľov poľnohospodárskej politiky Európskej únie, aj vzhľadom na to, že podľa údajov z roku 2021 predstavujú ženy iba 30 percent pracovnej sily v poľnohospodárskych odvetviach.