Debata o obrane: Mierová misia áno, ale počkajme, ako bude vyzerať, vravia Valášek a Krúpa. Treba hovoriť jasnejšie, oponuje Naď

O vyslaní vojakov do mierovej misie na Ukrajine, navyšovaní výdavkov na obranu aj okrúhlom stole, ktorý k obranným otázkam zorganizoval prezident Peter Pellegrini, diskutovali v štúdiu Denníka N:

• bývalý veľvyslanec pri NATO a podpredseda PS Tomáš Valášek;
• bývalý minister obrany a predseda strany Demokrati Jaroslav Naď
• a bezpečnostný expert SaS a poslanec Juraj Krúpa.

Ako veľmi debatu o výdavkoch na obranu, ale najmä o možnom vyslaní slovenských vojakov do mierovej misie na Ukrajinu ovplyvňuje snaha, pokiaľ by to bolo možné, vyhnúť sa nálepke vojnového štváča?

Tomáš Valášek: Rozhodne ju neovplyvňuje názor voličov alebo populárna verejná mienka. Minimálne ja som v živote neurobil nepopulárnejšie rozhodnutie, ako je náš súčasný postoj k mierovým jednotkám. Hovoríme, že za určitých okolností, keď rokovania o mierových jednotkách prebehnú a keď sa nejaká mierová misia rozmiestni, aby sme určite nesedeli na zadku. Mali by sme byť pri tých rokovaniach a mali by sme sa podieľať na implementácii. Ale hovoríme tiež, že ešte nevieme, aká tá misia bude a ako bude vyzerať.

Obraz vojnového štváča, s ktorým bol konfrontovaný napríklad Ivan Korčok v prezidentskej kampani, nevstupuje do toho, ako strany rozmýšľajú a ako o tejto téme hovoria?

Tomáš Valášek: Myslím si, že nie. Netvárme sa, že to nie je politické rozhodnutie, alebo že nerozmýšľame nad takýmito vecami aj z politického uhla pohľadu. Sme politické strany, ale myslím si, že téma sa posunula. Dnes tu už nejde o to, či je nejaký človek alebo strana vojnovým štváčom, dnes je Slovensko v situácii, že sa idú robiť obrovské rozhodnutia o budúcnosti bezpečnosti Európy, ktoré sa pokojne o chvíľu môžu robiť bez nás.

Už teraz sa de facto robia, lebo sa z nich Robert Fico vylúčil sám. O chvíľku možno už ani nebudeme mať možnosť sa pripojiť, pokiaľ nám ten vlak odíde. Pre mňa je toto rozhodovanie – či o garanciách pre Ukrajinu, či o účasti a neúčasti na stretnutiach v Bruseli, Paríži a Londýne – hlavne o tom, či ešte stále budeme súčasťou rozhodovania o bezpečnosti nás samých a ľuďoch tejto krajiny alebo či sa tie rozhodnutia budú robiť bez nás a my budeme ako kôl v plote na východnej hranici na periférii NATO.

Pán Krúpa, ani vy sa nebojíte, že budete niekde na bilborde, že budete vojnový štváč?

Juraj Krúpa: My už sme viacerí na bilborde boli ako vlastizradcovia, čiže nebude to nič nové. Niečoho takého sa neobávam. Diskusia o vyslaní vojakov do mierovej misie na Ukrajine je aktuálna, niekde už prebieha v rámci strategických diskusií a neformálnych samitov, na ktorých Slovensko nie je a nezúčastňuje sa ich. Táto vládna koalícia sa im vyhýba, respektíve je aj ignorovaná. Táto téma a diskusia nás určite čaká.

Osobne si myslím, že mierová misia na Ukrajine je otázkou viacerých faktorov, ktoré uvidíme, či nakoniec budú alebo nebudú splnené. Jedna vec je prímerie, druhá vec reálny mier, ďalšia dodržiavanie tohto mieru a prímeria. Osobne by som bol rád, keby sa Slovensko podieľalo na mierovej misii, ale uvidíme, aké budú podmienky. Nerátam s tým, že takéto rozhodnutie padne počas tejto vládnej koalície, tak otázka nestojí, pretože vieme, akým spôsobom sa k tomu stavajú.

Čiže je potom na nás, aby sme túto vládnu koalíciu kremeľského typu porazili a potom mohli urobiť rýchle rozhodnutia. Čaká nás situácia, keď budeme musieť doháňať vlak; či sa bavíme o mierovej misii na Ukrajine, či o nejakej štruktúre posilnenia obranyschopnosti Európy. Je dobré, že túto tému už máme otvorenú, že o nej diskutujeme, mali sme aj okrúhly stôl u nás v SaS, kde sme diskutovali o rôznych témach týkajúcich sa obrany, posilnenia obranyschopnosti a výdavkov na obranu.

Video: Debata s Tomášom Valáškom, Jurajom Krúpom a Jaroslavom Naďom
(autori: Miro Čevela, Dušan Mikušovič)

Pán Naď, vy už ste nálepku vojnového štváča dostali veľakrát. Je namieste istá opatrnosť v týchto témach?

Jaroslav Naď: Hovoríme o strategickej diskusii, ako sa Európa bude vyvíjať v horizonte piatich-desiatich rokov, hovoríme o strategických záujmoch Slovenskej republiky. Vidíme to, že krajiny na západ aj sever od nás, všetky unisono do jednej, v rámci EÚ k tomu vedia pristupovať zodpovedne a starajú sa o svoju budúcu bezpečnosť. Naša vláda a Maďari – ale tí ma v tomto prípade nezaujímajú –, takže naša vláda kašle na strategické národné bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky.

Pchaním hlavy do piesku sa pred Putinovými hrozbami neubránime. Netvárme sa, že budeme hovoriť nejaké ľúbivé bezkonfliktné vyjadrenia, aby nás niekto nemohol nálepkovať. Zodpovedne sme sa postavili k tomu, že sme pomáhali Ukrajine, aj keď nás tu nazývali vojnovými štváčmi a vlastizradcami. Aj keď som možno politicky utrpel, som na toto rozhodnutie hrdý. Preto budem otvorene a jasne hovoriť aj teraz, že obranné výdavky majú narastať, okamžite a bez akýchkoľvek ďalších podmienok, nech sú také alebo onaké. Hovoríme o národných strategických záujmoch Slovenskej republiky, bez ohľadov na nejakého neschopného alebo nedajbože skorumpovaného Kaliňáka.

Rovnako hovoríme, že je absurdné, že sa tu bojíme povedať to, že by jednoznačne naši vojaci mali byť súčasťou bezpečnostných garancií a záruk pre Ukrajinu, keď bude vytvorené či už prímerie, alebo trvalý mier, aby Rus opäť nezaútočil na Ukrajinu. V mene našej strany to hovorím úplne jasne, že jednoznačne podporujeme, aby tak ako sú naši vojaci nasadení na Cypre a oddeľujú znepriatelené strany, tak ako pôjdu do Kosova strážiť mier medzi Srbmi a Kosovčanmi, tak hovorím, že by mali ísť na Ukrajinu. Je v našom národnom bezpečnostnom záujme, aby bránili Ukrajinu pred útokom Ruska.

Po okrúhlom stole u prezidenta odišlo z paláca komuniké, že žiadna strana, ktorá sa okrúhleho stola zúčastnila, teda vrátane PS a SaS, „nesúhlasí s vyslaním slovenských vojakov na Ukrajinu v rámci mierovej misie“. Pán Valášek, teraz hovoríte inak. Nebola chyba, že ste si to nepostrážili? 

Tomáš Valášek: Až bude PS potrebovať nového hovorcu, dám pánovi prezidentovi vedieť a môže sa pokojne prihlásiť. Dovtedy, kým sa nestane naším hovorcom, pán Pellegrini hovorí za seba.

Nie, podľa textu toho vyhlásenia hovorí aj za vás.

Tomáš Valášek: Nie. Nehovorí. Rozdiel medzi tým, či hovorí za nás alebo za seba, je v tom, či to s nami bolo dohodnuté.

Preto sa pýtam, či ste si nemali postrážiť, čo pôjde von.

Tomáš Valášek: Toto komuniké si pán prezident napísal sám. My hovoríme v otázke mierových síl pred stretnutím, počas stretnutia aj po stretnutí v paláci úplne to isté. Konzistentne, ako všetci za týmto stolom, nespochybňujme, že nám ide o národnobezpečnostné záujmy Slovenska. Nikto z nás tu nekope ani za Rusko, ani za Maďarsko, všetci tu kopeme za Slovensko. Bezpečnostné záujmy tejto krajiny sú nám prvoradé.

A v tomto je absolútne prvoradý záujem to, aby sme neboli vyšachovaní z rozhodovania o bezpečnosti Ukrajiny a Európy. To znamená, že v tejto chvíli máme sedieť za stolom v Bruseli, Paríži a Londýne a baviť sa s veľkými krajinami, ako môžu vyzerať garancie pre Ukrajinu, a až tam tie garancie budú a budú tam aj mierové jednotky, tak nebudeme utekať pred zodpovednosťou. Toto je niečo, čo hovoríme dlhodobo, čo hovorilo PS pred stretnutím v paláci, čo povedalo v paláci aj po stretnutí v paláci. Odpustite, ale toto sa mi zdá byť lacné, že slová pána Pellegriniho pripisujete PS.

Keby som ja išiel na takéto stretnutie, dohodnem si, čo pôjde von.

Tomáš Valášek: S týmto prezidentom? Čo vám nie je jasné na tom, že pán Pellegrini nie je nestraníckym prezidentom? Tento človek pravidelne chodí na porady Hlasu a naďalej riadi Hlas pomocou Druckera, ako dnes vieme vďaka Samuelovi Migaľovi. Čo vám nie je jasné na tom, že zneužil tento okrúhly stôl na to, aby si kopol do opozície? Vy súdite pozície PS podľa niečoho, čo povedal takto politicky zaujatý prezident?

Ani v najmenšom. Súdil som, že ste si nepostrážili komuniké, ktoré išlo z paláca po stretnutí, a že ste sa v ten deň proti nemu neozvali. To isté platí aj pre SaS.

Juraj Krúpa: To, čo komunikoval Peter Pellegrini, je jeho komuniké, to nie je komuniké ani koalície, ani opozície, ani spoločné komuniké. Čo sa týka vyjadrení na tlačovke po stretnutí, pokiaľ viem, bol to jedine predseda KDH Majerský, ktorý túto tému otvoril a hovoril o nej. Nevidel som ani Branislava Gröhlinga, ani Michala Šimečku hovoriť, že áno, s týmto súhlasíme. Diskusia podľa tých informácií, ktoré mám ja, prebiehala trochu inak a v inom nádychu a rozmere, ako bola nakoniec prezentovaná. A potom to aj tak vystrelilo. Otázka, samozrejme, je, či to bolo správne alebo nesprávne.

Osobne si myslím, že niektoré veci možno neboli úplne ideálne odkomunikované. Presne preto je namieste opatrnosť, ktorú sme mali aj vtedy, keď bol u prezidenta okrúhly stôl k zahraničnej politike. Vedeli sme, že sa táto situácia zase využije nejakým takýmto spôsobom, a takýmto spôsobom sa aj zneužila. Tak, ako som pred chvíľou povedal, som za to, aby boli naše jednotky súčasťou mierových jednotiek na Ukrajine.

Naznačujete, že ste nešli zasadnúť za okrúhly stôl o zahraničnej politike, lebo ste tušili, že to môže byť pasca. Ale išli ste za okrúhly stôl o obrannej politike. Nekritizujem to, je nepochybne dobré sa rozprávať v širokom spektre o takýchto vážnych otázkach aj s prezidentom republiky. Ale keď idem na takéto stretnutie, tak si postrážim, čo pôjde z paláca von, nie? A keď spomínate pána Majerského, pán Gröhling a pán Šimečka stáli za ním. Keď pán Majerský komunikoval aj za nich, že sa všetci na stretnutí zhodli, že na Ukrajinu nebudú vyslaní žiadni vojaci, mohli sa ozvať. Prečo sa neozvali?

Juraj Krúpa: Mohli, nepovedali to, to už sa musíte pýtať ich. Vyslanie vojakov na Ukrajinu nie je ukončená téma. Sú krajiny, ktoré ich chcú vyslať, sú krajiny, ktoré nechcú. Napríklad Nemecko a Poľsko s tým nesúhlasia, ale potom je tu Francúzsko, ktoré chce vyslať vojakov. Táto diskusia prebieha, nepadlo žiadne rozhodnutie. Táto diskusia prebieha aj v rámci opozície, kde sa o týchto témach bavíme.

Považujem za nešťastné, čo z paláca vyšlo alebo nevyšlo, ale je to komuniké prezidenta, nie je to spoločné komuniké, ktoré bolo dohodnuté za okrúhlym stolom. Pellegrini je človek, ktorý vôbec nerozumie bezpečnostným otázkam, zahraničnej ani obrannej politike, len sa na to tvári. Nebolo to najšťastnejšie, čo sa stalo, ale stalo sa. Sme tu, aby sme si tieto veci vydiskutovali. Znovu zopakujem, že som jednoznačne za to, aby sme vyslali vojakov, keď bude mierová misia.

Tak isto, keď sa bavíme o zvyšovaní výdavkov na obranu. Lenže to nie je tak, že si povieme, že ideme, lebo chceme ísť. Jedna vec sú národnoštátne záujmy, ale musíte brať ohľad aj na to, v akej situácii sa nachádzate, za akých podmienok budete vojakov vysielať. Do Lotyšska teraz nevysielame vojakov len preto, lebo sme si to tak vymysleli, ale aj preto, že je tam nejaká štruktúra a systém.

Pán Naď, komunikáciu Demokratov v tejto téme staviate ako tú jednoznačnejšiu. Možno je to aj jednoduchšie, keď má strana štyri alebo päť percent, môže si dovoliť byť odvážnejšia. Na druhej strane pán Krúpa má zrejme pravdu v tom, že sa ľahko povie, že vyšleme vojakov, ale ono bude záležať na detailoch a okolnostiach, bude záležať na tom, či to bude misia s mandátom OSN, v akej podobe bude, či s ňou budú Rusi súhlasiť alebo nie.

Jaroslav Naď: Začnem okrúhlym stolom u prezidenta. Bola absolútna chyba sa ho zúčastniť, absolútny nezmysel. Bolo úplne jasné od samotného začiatku, že tak, ako prezident zneužil stretnutie o zahraničnej politike, zneužije aj to o obrane. Keby aj teoreticky nastala situácia, že by ho opozičný blok unisono skritizoval do posledného zrnka, nakoniec sa prezident postaví a povie niečo úplne iné.

To nemôžete vedieť. Je to prezident republiky, ktorý je aj formálne veliteľom ozbrojených síl. Debatovať s prezidentom je relevantné.

Jaroslav Naď: Je na to iks iných formátov. Prečo chodiť na okrúhle stoly, ktoré sú len mediálnym divadlom? Súhlasím s pánom Valášekom, je to stranícky prezident, ktorý presadzuje záujmy tejto vládnej koalície. Prečo hrať ich hry? Prečo to robiť? Z akého dôvodu? Po druhé, keď už sa do takejto cesty ide, tak sa odkomunikuje za okrúhlym stolom, čo odtiaľto pôjde von.

Ale keď už hovoríme o tom, čo povedal prezident, ja som si urobil domácu úlohu a pozrel som si stanoviská vašich strán. „Za SaS sme deklarovali, že by sme mali zostať na úrovni dvoch percent výdavkov HDP, keď ostatné krajiny nedosahujú ani 2 percentá.“ To nehovorí prezident, to hovorí predseda SaS. Pán Šimečka zasa povedal, že o navýšení výdavkov je Progresívne Slovensko pripravené diskutovať, ale najskôr chce vidieť dlhodobý plán rozvoja obrany. Treba povedať pravdu. Som veľmi rád, že sa v zahraničnopolitických témach zhodneme, a som rád, že tieto strany už upravujú stanoviská svojich strán. A robia správne. Dostali feedback od svojich voličov, opravujú to a ja som tomu rád. Niekedy je dobré dostať spätnú väzbu.

Opakovane sa tu hovorí – a je to pravda –, že Slovenská republika nie je súčasťou diskusie o Ukrajine ani o celkovej situácii v obrane. Slovenská republika za tejto vlády nikdy nebude súčasťou týchto diskusií, nezavolajú ju tam. Preto je úlohou opozície, aby do veľkej miery suplovala túto vec. Preto ako Demokrati už dohodujeme presný termín rokovania s generálnym tajomníkom NATO, lebo sa s ním pozná Edo Heger aj ja. Preto máme rokovanie so šéfkou Európskej komisie. Potrebujú počuť, že v Slovenskej republike sú aj iní ľudia ako Fico. Preto sem príde šéf EPP k nám na rokovanie budúci týždeň.

To robia aj iné opozičné strany. Politici PS boli u prezidenta Zelenského v Kyjive, pán Korčok bol u pána Sikorského v Poľsku.

Jaroslav Naď: Neviem, či stretnutia s jednotlivými ľuďmi na Ukrajine a v Poľsku ovplyvňujú debatu v NATO alebo EÚ, myslím si, že nie, ale v poriadku, každý malý kúsok je dobrý. Slúžim ako poradca českej ministerky a mám celkom slušné detaily o tom, o čom prebiehajú diskusie v rámci misie na Ukrajine. Viem veľmi dobre, o čom sa teraz diskutuje. Pri týchto debatách Slovensko nie je a toto je ten obrovský problém.

Aj na základe informácií, ktoré mám, hovorím, že sú rôzne alternatívy, ako sa môže Slovenská republika zapojiť. Môže aj mimo územia Ukrajiny podporovať túto operáciu. Diskusie prebiehajú, robí sa na túto tému strašné množstvo debát, len Slovensko tam nie je. Budeme teraz dávať hlavu do piesku, tváriť sa, že sa nás to netýka, lebo nie sme vo vláde alebo v parlamente, budeme mať preto vágne postoje? Nie. Hovorím to jasne: tak ako sme pomáhali Ukrajine za našej vlády, treba pomáhať Ukrajine aj teraz, aj keď sa vláda vymení. Treba byť odvážny a robiť zodpovedné rozhodnutia. Keď sa zmení postoj kolegov alebo strán a budú to hovoriť úplne jasne, budem tomu rád, lebo to je správna cesta.

Tomáš Valášek: Som rád, že pán Naď spomenul jeho prácu pre českú ministerku obrany, lebo sa bavíme o ministerke obrany vlády, ktorej predseda povedal v Rádiožurnále vo štvrtok o 18.00 h: „Debata o vyslaní nejakých jednotiek za konkrétnu krajinu je určite predčasná. To nie je žiadny alibizmus, musíme poznať podmienky prímeria a aké sú ďalšie kroky, ktoré povedú k dlhodobému mieru. Potom sa môžeme baviť o tom, aké jednotky, pod akou zástavou a akým spôsobom by sa mali zapojiť.“ To je do bodky pozícia PS.

Rozumiem tomu, prečo robí pán Naď to, čo robí. Tak isto by som sa snažil vyčleniť od iných strán v situácii, v akej sú. Za týchto okolností sa mi zdá trochu lacné hrať s takouto dôležitou národnobezpečnostnou témou politickú hru. Všetci traja máme spoločné to, že sme naštvaní na túto vládu, že sa nechala vyšachovať – dokonca horšie, sama sa diskvalifikovala – z debát v Bruseli. Všetci traja máme spoločné to, že by sme boli za to, aby sme za tým stolom sedeli a bavili sa o garanciách pre Ukrajinu. A máme spoločné to, že trváme na tom, že keď už sa tie garancie dohodnú, nemali by sme sedieť na zadku a povedať všetkým ostatným – teraz to robte sami, bolo nám cťou s vami o tom debatovať, ale implementáciu už necháme na vás.

V tejto danej situácii to, čo hovorí český premiér, sa mi zdá úplne prudérna normálna situácia a normálny postoj. Rozumiem tomu, prečo sa to pán Naď snaží vykresliť ako zlyhanie na našej strane. Ale ako citujem, sme v spoločnosti konzervatívneho a prozápadného českého premiéra, sme doslova v jeho pozícii.

Juraj Krúpa: Vidíme, že krajiny majú rozdielne pozície a rozdielne názory. My bohužiaľ nie sme toho súčasťou. Môžeme sa tu ako opozícia tváriť, že sa do toho ideme zapojiť, ale ako opozícia sa do toho môžeme zapojiť akurát tak, že postavíme v záhrade nejakú anténu a budeme niekomu posielať signál. To je tak maximum, čo môžeme urobiť. Nie je tu tá možnosť.

Vrátim sa k tomu okrúhlemu stolu. V SaS-ke sme sa dohodli na troch veciach. Prvá je, že Slovensko sa má podieľať na strategických diskusiách a zúčastňovať sa aj na neformálnych samitoch koalície ochotných. Po druhé, výdavky na obranu sú „baseline“. Základ sú dve percentá a sme otvorení diskutovať o navýšení výdavkov na obranu, na čo nadväzuje bod tri, že sa to musí odrážať od dlhodobého plánu rozvoja ozbrojených síl. Je fajn hovoriť, že by sme mali okamžite navyšovať výdavky na obranu, ale je v našom spoločnom záujme, aby výdavky na obranu boli vynakladané účelne, efektívne a transparentne.

Pán kolega Valášek citoval českého premiéra Fialu. Hádam nebudeme hovoriť, že Česká republika je vajatavá. Máme tu Poľsko, Nemecko a ďalšie krajiny, ktoré sa vyjadrujú rôznym spôsobom, máme tu Britániu, Francúzsko, ktoré majú záujem o účasť na mierovej misii. Bol by som najšťastnejším človekom, keby sme mohli s nimi sedieť za jedným stolom a mohli o tomto diskutovať. Sme krajina, ktorá je na hranici s Ukrajinou, je to náš národno-štátny záujem, aby Ukrajina zostala celá, aby sa mohla brániť, aby mala podporu, ktorú potrebuje, a aby tá podpora prišla aj z našej strany. Nič iné si neželáme.

Pán Naď, skúste povedať konkrétnu predstavu slovenskej účasti na mierovej misii na Ukrajine? Má byť ako podmienka mandát OSN? A aké sú kapacity Slovenska, o akom počte akých vojakov sa bavíme? 

Jaroslav Naď: Rešpektujem pánov kolegov ako odborníkov na oblasť obrany a bezpečnosti. Budem rád, keď to budeme držať vo vecnej rovine a nie v rovine toho, čo je alebo nie je lacné, Tomáš. To si mohol hovoriť včera Kaliňákovi v relácii a nie mne. Vy ste išli za okrúhly stôl k Pellegrinimu, tak keď ste už na to nezmyselné stretnutie išli, mali ste tam prezentovať jasné stanoviská. Pre mňa je zarážajúce, že toto neprišlo. Asi ste neboli dostatočne pripravení na to, čo sa tam udeje, ale potom musíte rešpektovať to, aký výsledok z toho vznikol. A ten nebol dobrý.

Nebol dobrý preto, lebo ukázal, ako by opozícia ani nemala názor. „Všetci dokopy sme proti vyslaniu vojakov a všetci dokopy nechceme zvyšovať obranné výdavky.“ Toto bol hlavný mediálny výstup z toho stretnutia. Voči tomu ste sa mali jasne ohradiť a neurobili ste to. Robíte to teraz – a ja som tomu rád. Zostaňte v tejto línii a budeme v zhode na sto percent.

Bol som obvinený z toho, že Demokrati sa snažia vyčleniť a ukázať, že sú iní. My máme veľmi smutnú skúsenosť, ktorou pre mňa bola vláda pána Ódora, ktorý keď vstúpil do funkcie, okamžite zastavil ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine. Povedzme si na rovinu, ako to bolo. Môj nástupca vo funkcii Martin Sklenár bol zúfalý, ako chodil medzi prezidentkou a Ódorom a nepochodil, lebo sa zastavila pomoc Ukrajine. Je tam nejaká skúsenosť z minulosti. Predíďme takýmto chybám znova, majme jasné stanoviská, čo chceme alebo nechceme robiť.

Vrátim sa ešte k Čechom. Český premiér povedal, že sú pri tom stole a rozprávajú sa so spojencami a tými, ktorí zodpovedne vyhlásili, že idú pomôcť Ukrajine, lebo sú len dve možnosti, ako zachrániť mier alebo ho tam udržať: a to je buď členstvo Ukrajiny v NATO, alebo nasadenie mierových jednotiek. Iná možnosť, ako zaistiť bezpečnostné garancie pre Ukrajinu, nie je. Povedal, že sú aj za jedno, aj za druhé.

Česká republika je aj za členstvo Ukrajiny v NATO a zároveň je aj za to, aby sa tam poslali jednotky, ktoré tam budú brániť mier. Zároveň Česká republika diskutuje o tom, aký bude formát zapojenia, a nie, či budú zapojení alebo nebudú. To je zásadný rozdiel. A o tom sa bavme. Či to bude s mandátom OSN alebo bez? Asi bez, lebo Rusi sú proti. Ak sa ma pýtate, či by sme my ako Demokrati súhlasili, aby to bolo aj bez mandátu OSN, tak áno, lebo ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.

Akú podmienku potom za vás musí prípadná mierová misia spĺňať?

Jaroslav Naď: Za nás hovoríme jasne, malo by ísť o „peacekeeping“ misiu, teda o misiu, ktorá udržuje stanovené prímerie alebo mier, a nie o „peace enforcement“, teda o jednotky, ktoré by ten mier zabezpečili. S tým by sme nesúhlasili, ale s peacekeeping misiou by sme súhlasili jednoznačne. Keď sa bavíme o kapacitách, dnes máme nasadených niekoľko stoviek vojakov na Cypre, kde už desiatky rokov strážia mier. Môžeme urobiť rozhodnutie, že tých vojakov budeme dnes viac potrebovať na Ukrajine ako na Cypre. Keď niekto nebude chcieť participovať na Ukrajine, tak môže poslať jednotky na Cyprus a odtiaľ môžeme zobrať vojakov my a nasadiť tieto voľné kapacity na Ukrajinu. Stále však budeme hovoriť o stovkách vojakov, nie o tisícoch.

Pán Krúpa, čo by musela mierová misia na Ukrajine spĺňať, aby ste s ňou súhlasili?

Juraj Krúpa: Najprv by som ešte prešiel k okrúhlemu stolu u prezidenta. Vždy sme sa bavili, že obrana je niečo, čo je nad politickými postojmi a názormi. Presne tak sme sa k tomu postavili, pretože sme chceli deklarovať, že jeden zo základných atribútov štátnosti je schopnosť brániť sa. Mali by sme preto hľadať cesty a prieniky, ako posilniť našu obranu a ako sa zapojiť do všetkých procesov, ktoré v Európe teraz prebiehajú. Vedeli sme veľmi dobre, že natrafíme na odmietavé stanoviská. Napriek tomu sme sa pokúsili prezentovať niektoré pozície a stanoviská, ktoré máme, a tlačiť na túto vládnu koalíciu, aby si uvedomila bezpečnostnú hrozbu, ktorá tu je.

Čo sa týka podmienok, samozrejme, že najprv musí byť prímerie. Otázka je, aký kontingent, v akej veľkosti, za akých podmienok. To vám teraz ešte nikto nepovie. Diskutuje sa o kontingente od desať po stopäťdesiattisíc vojakov. Záleží na tom, či sa bude robiť nárazníkové pásmo – o čom pochybujem, išlo by o 1500 štvorcových kilometrov – alebo budú jednotky sústredené len v niektorých lokalitách a podobne. Je tam veľa otáznikov, ktoré sú teraz ťažko zodpovedateľné. Osobne si myslím, že to, čo sa môže kreovať, je kontingent, ktorý si bude vyžadovať aj ďalšie náležitosti ako veliteľskú štruktúru, logistické zabezpečenie, rotáciu. Keď sa bavíme o 50-tisíc vojakoch, bavíme sa o rotáciách, ktoré viažu 150-tisíc vojakov.

Môžete vytvárať kontingent, ktorý by sme potrebovali v prípade rôznych pochybností, ktoré máme v kontexte Trumpovej administratívy. Preto považujem za dôležité, aby sme sa touto otázkou zaoberali, aby sme sa nejakým spôsobom na tom podieľali. Aký veľký ten kontingent bude, či to bude sto alebo päťsto vojakov, to uvidíme.

Pán Valášek, tá istá otázka. Aké by museli byť podmienky mierovej misie, aby spĺňali vaše nároky?

Tomáš Valášek: Pomenujem to vo forme kritérií, nie podmienok, ale dovoľte mi krátko doplniť pár vecí, ktoré tu odzneli. Aj som sa chvíľu potešil, keď som od pána Naďa počul výzvu debatovať vecne, ale nemohol si pomôcť s útokom na pána Ódora. Je to niečo, na čo som zvyknutý skôr u pána Kaliňáka a Mažgúta, s ktorými debatujem v nedeľných diskusiách. Mrzí ma, že sa k tomu znížil. Posledné, čo potrebujeme robiť, je demotivovať voliča, ktorý vidí, čo táto vláda pácha. Nebudem pokračovať v tomto tóne, budem vecný.

Čo sa okrúhleho stola týka, všetci traja dlhodobo hovoríme, že toto má byť nadstranícka vec, tu má byť aj nejaká základná dohoda aj s ministrom Kaliňákom, aj s prezidentom Pellegrinim, veď je to, preboha, hlava štátu. Musí tu byť zhoda na základných pravidlách, aj preto sme do paláca išli, s dobrou vierou. Zneužil to, ako sa len dalo, ale stojím si za tým, že bolo správne to minimálne otestovať. K tomu nešťastnému vyhláseniu… keby po okrúhlom stole vydal Denník N vyhlásenie, že tu Krúpa, Valášek a Naď podporili Kaliňákových žandárov, lebo je to skvelý nápad, bola by to presne taká lož ako lož prezidenta Pellegriniho. Nebolo by to naše stanovisko, lebo sme to nevedeli a nepodpísali sme sa pod to.

Nereagovali ste na to, nedementovali ste to. Nenapísali ste do hodiny, že pán prezident klame.

Tomáš Valášek: Skoro každý víkend som v nejakej relácii, včera som sa pred šiestimi kamerami venoval štvrť hodinu len tejto téme, naša pozícia je stále tá istá. Čo sa kritérií týka, ide o veci, ktoré by sme chceli vedieť ja, pán Fiala, pán Krúpa a iní pred tým, než sa tá misia začne alebo než padne rozhodnutie o tom, či Slovensko áno alebo nie.

Mandát. Je to so súhlasom Ruska? Bez súhlasu? Gescia. Je to pod gesciou OSN, NATO, EÚ? Alebo je to koalícia ochotných? Tretia vec je sila a účasť. Kto všetko v tom je? Inými slovami, v prípade, že sa veci nevyvíjajú dobre, kto sú spojenci okolo nás, s akou výzbrojou, strategickou kultúrou a odvahou konať. To je tiež veľmi dôležité, keď rozmýšľame nad tým, s kým ideme do misie. Toto všetko teraz nevieme. Je legitímne najskôr chcieť mať odpovede na tieto otázky.

Vypočul som si za posledných 72 hodín strašné veci od svojej rodiny, kamarátov, známych, ale trváme na tom, že naše rozhodnutie je zodpovedné. Strieľať tu od pása v niečom, kde ide doslova o životy vojakov, v takomto dôležitom národnobezpečnostnom rozhodnutí, to my proste nebudeme robiť. Potrebujeme mať jasno pred takýmito závažnými rozhodnutiami, do čoho ideme. Nebudeme na tejto téme robiť populistické body.

Posuňme sa k téme zvýšenia výdavkov na obranu. Jednoduchá otázka, k akému konkrétnemu číslu sa máme dostať? 

Jaroslav Naď: Najprv krátka reakcia k pánovi Ódorovi. Nie je pravda, že som naňho podlo zaútočil, povedal som čistý fakt. Ak si už ani fakty nemôžeme hovoriť, bude to smutné. Nástupom Ódora bola zastavená vojenská pomoc Ukrajine. Čistý fakt. Bodka.

Nejdem brániť pána Ódora, ale bola to úradnícka vláda, ktorá nemala podporu v parlamente. Debata o tom, aké má mať vláda bez dôvery kompetencie, sa viedla aj pri vás v súvislosti s darovaním migov.

Jaroslav Naď: Ani jeden, ani druhý (prezidentka a premiér, pozn. redakcie) to nechceli urobiť len preto, že sa blížili parlamentné voľby a báli sa, že to bude zneužité politicky. Ostatné je len výhovorka.

K okrúhlemu stolu. Vždy som hovoril o tom, že debata o obrane má mať nadstranícku úroveň, ale má prebiehať na takých fórach, kde si to takáto debata zaslúži. Mohli sme v rámci parlamentu, výboru alebo pléna urobiť debatu o obrane, kam by prišla koalícia aj opozícia. Tam by takáto debata mohla prebehnúť. Ale ísť k prezidentovi, možno v dobrej viere, bola naivita.

A k vyslaniu. Nemusíme sa teraz baviť o podmienkach a kritériách, potrebujeme mať jasno, či som alebo nie som ako politická strana, aby sme vyslali vojakov na Ukrajinu. A potom sa bavme o detailoch. Hovorím, že strana Demokrati je za, a hovoríme to od prvého momentu a úplne jasne. Nebudeme pchať hlavu do piesku.

Ale tiež máte kritériá, za ktorých by ste nasadenie podporili a za ktorých nie. 

Jaroslav Naď: Máme záujem sa baviť o kritériách nasadenia, ale ak by to bolo na nás, nasadenie bude. Toto je zásadný rozdiel, nebojíme sa to povedať otvorene a jasne.

Čo sa týka obranných výdavkov a ich zvyšovania. Už samotný obranný plán, ktorý bol prijatý v roku 2022, má 28 strán, je to dlhodobý plán rozvoja rezortu do roku 2035. Prešiel cez relevantné výbory, bola k tomu veľká diskusia, predchádzali tomu obranná, bezpečnostná stratégia a vojenská stratégia, smernice, schválili sme teda dlhodobý plán, kde je zoznam vecí, ktorý je stále platný a je schválený parlamentom, mimochodom drvivou väčšinou hlasov vrátane hlasov vtedajšej opozície, dnešnej koalície. Ten plán platí.

Už v tom samotnom pláne sa počítalo so zvýšením výdavkov nad dve percentá, bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby. Je to plán, ktorý do veľkej miery robili vojaci, ktorí tam stále dnes sú. Hovoriť dnes o tom, že nebudeme navyšovať výdavky na obranu, lebo je tam Kaliňák a koná netransparentne, sú výhovorky. Minimálne o dve desatiny percenta každý rok počnúc týmto rokom by sme mali navyšovať obranné výdavky, minimálne na úroveň troch percent. A aj tak budeme hlboko pod priemerom krajín, ktoré sú na východnom krídle. Krajiny na východnej hranici NATO míňajú na obranu viac ako my. Čo sme my šofér na diaľnici, ktorý ide v protismere a nadáva na všetkých ostatných, že idú v protismere? Potrebujeme okamžite začať zvyšovať obranné výdavky minimálne do úrovne troch percent, aj tak tam budeme niekedy v roku 2029.

Pán Krúpa, pán Naď narážal na postoj SaS. Je pravda, že Poľsko už teraz dáva na obranu viac ako štyri percentá HDP, pobaltské krajiny s jednou výnimkou nad tri percentá, Bulhari prudko vyskočili nad dve percentá. Pán Gröhling povedal, že by sme mali ostať na dvoch percentách výdavkov HDP, kým aj ostatné krajiny nedosahujú dve percentá HDP. Ale tie nedosahuje Španielsko, východné krídlo áno.

Juraj Krúpa: K jeho vyjadreniam poviem len toľko, že ohľadom vyslania vojakov hovoríme len to, že tam musia byť nejaké kritériá a podmienky. Veď aj pán Naď si to uvedomuje, keď povedal, že peacekeeping áno, peace enforcement nie. Tiež si kladie nejaké podmienky, nie je to tak, že ideme všetci hŕŕ, bŕŕŕ.

Pán Naď hovorí, že obrana je nadstranícka, ale má sa o nej diskutovať v parlamente, u prezidenta nie. Snažíme sa diskutovať aj v parlamente s našimi kolegami, či už na výboroch, alebo celkovo, diskusia prebieha, snažíme sa nejakým spôsobom vysvetliť veci. Keď sa bavíme o výdavkoch na obranu, mali sme k tomu okrúhly stôl u nás v SaS. To, čo v citovanom výroku bolo nedopovedané, je, že sme ochotní diskutovať o navyšovaní výdavkov na obranu. Videl som, čo mál pán predseda na papieri, ktorý som mu dával.

Takže pán Gröhling to neodcitoval?

Juraj Krúpa: Neodcitoval to do konca. Dohoda za okrúhlym stolom v SaS-ke bola, že sme ochotní diskutovať o navyšovaní výdavkov za určitých podmienok, s čím súhlasila aj zástupkyňa za Demokratov pani Masaryková. Percentá, ktoré vynakladáme dnes, reálne nevynakladáme. Príkladom sú biznisjety, ktoré Kaliňák nakúpil zhruba za 50 miliónov a tvrdí, že ich potom prerobí na lietadlá, ktoré budú môcť prevážať ranených. Keď si pozriete české lietadlo na prevoz ranených, má klasický širší vchod preto, aby mohli ľudí nakladať na nosidlách. Nemôžete k ranému pristaviť lietadlo, ktoré má úzky vchod. Čo poviete niekomu so zranenou nohou alebo bruchom? Tuto si vystúpte a tuto nastúpte, lebo sa tam nezmestíte?

Toto je klasický príklad toho, ako sa vyhadzujú peniaze na obranu. Navýšime výdavky na obranu na 2,5 či 2,8 percenta a Kaliňák si čo za to kúpi? Postaví hotely pre papalášov, ale keby to bolo potrebné, vo vojne ich môžeme využiť pre vojakov? Chceme reálne vidieť, že naozaj investujeme do obrany. Sme skeptickí ohľadom výdavkov na duálne využitie, vidíme za tým klasický príklad mierových výdavkov cez obranu, kremeľský falošný kaťafalš, ktorý robí táto vláda, že bude využívať výdavky na obranu na niečo úplne iné, ako je.

Bol by som najradšej, keby sme sa dohodli, že áno, tri percentá, aby sme si mohli dať cieľ a povedať, poďme do tohto. Ale ja nebudem dávať peniaze nás všetkých daňových poplatníkov Robertovi Kaliňákovi a Robertovi Ficovi, aby si za to nakupovali luxusné veci alebo splácali štátny dlh. Preto žiadame dlhodobý plán rozvoja. Chceme vidieť, že tuto máme napísané toto, ale ty, kamarát, kupuješ niekde inde. Prečo to kupuješ?

Rozumiem kritike toho, že budeme za obranné peniaze rekonštruovať mosty, ktoré sme si za 30 rokov neboli schopní opraviť. Druhá vec je, že to percento HDP na obranu má aj symbolický rozmer voči zahraničným partnerom. Donald Trump sleduje číslo, jeho nebude zaujímať to, či tam je alebo nie je nejaký Kaliňák a čo s tým percentom urobí. 

Juraj Krúpa: Chápem psychologickú hranicu toho, že by sme mali navyšovať výdavky na obranu a takto by sme to mali deklarovať našim spojencom. Máme tu iné členské krajiny, ktoré sú na 1,3 či 1,4 percenta…

Nie sú na východnom krídle NATO.

Juraj Krúpa: Keď sa chceme baviť o posilňovaní obranyschopnosti Aliancie alebo posilňovanie obrannej štruktúry Európy, tak to nejde skokovo. Chcem vidieť ostatných, aby mali tiež takúto ambíciu. Poďme navyšovať, poďme si urobiť prehľad o tom, do čoho investovať. Európa sa ocitá na prahu novej epochy, ktorú buď zvládne, alebo nezvládne. Nie sú to len výdavky na obranu. Potrebujeme vlastné GPS, vesmírny program, vlastné spravodajstvo, umelú inteligenciu. Veci, do ktorých potrebujeme investovať, ktoré sú previazané s obranyschopnosťou, je strašne veľa. Chcem vidieť, že je tam ochota, a poďme do toho.

Súhlasím s tým, že poďme navyšovať, ale na čo? Máme dlhodobý plán rozvoja ozbrojených síl, ktorý keď si otvoríte, môžeme si povedať, čo všetko splnilo. Nič tam nevidím. Plní sa to, čo sa sľúbilo za predošlej vlády, kúpili sa pásové kolesové vozidlá. Ďalej čo? Nič. Dalo sa 250 miliónov na školenia a kurzy. Toto sú vyhadzované peniaze. Radšej by som bol, aby sa za tých 300 miliónov, ktoré sa vyhodilo, kúpil ďalší systém raketovej obrany.

Pán Valášek, stretnutie u prezidenta vyvolalo isté rozpaky aj pri postoji PS, čo dokazuje, že ste museli deň po ňom prísť s grafikou, v ktorej komunikujete „áno zvyšovaniu výdavkov na obranu, ale nie Kaliňákovej nákupnej horúčke“. Váš predseda Michal Šimečka mal na stretnutie pripravenú chytľavú vetu o tom, že sa minister obrany správa ako „nákupná maniačka“. Nemohol mať takto pekne pripravenú aj jasnú vetu o postoji k výdavkom, aby ste nemuseli odozvu zachraňovať o deň?

Tomáš Valášek: Mali sme jednoznačný postoj k zvyšovaniu výdavkov. Moje prvé slová na tlačovej besede s Michalom Šimečkom po mojom boku, ktoré sme robili ráno pred stretnutím prezidenta, boli, že na výdavkoch na obranu sa nesmie šetriť. Je to kategória výdavkov, kde keď to odfláknete, následky sú katastrofálne. Tu proste nešetrite.

Keď sme videli, že Pellegrini či kto to prekrútil tak, že všetky tri opozičné strany sa zhodli na nezvýšení výdavkov, okamžite sme reagovali. Neviem, čo by sme mohli urobiť inak. Naša pozícia je jasná, rozpočty musia ísť hore, lebo sme v situácii, keď Putin začal tri vojny so susedmi za posledných 25 rokov – najskôr Gruzínsko, potom dvakrát Ukrajina – a USA nám dáva všemocne najavo, že zabudnite na náš ochranný dáždnik. Pred pár dňami bolo zverejnené, že vyšla nová smernica amerického ministra obrany, ktorá, keď čítate medzi riadkami, jasne hovorí, že Európania sa budú musieť brániť bez nás.

V tejto situácii musia ísť rozpočty na obranu hore. Bodka. Spomínaný dlhodobý plán do roku 2035 predpokladá výdavky asi 38 miliard, ktoré Kaliňák vôbec nedodržiava. Nebudem sa ospravedlňovať za to, že v jednom dychu s touto debatou otvárame aj Kaliňákovo šafárenie. Je vám „houby“ platné zvýšiť výdavky na obranu na 3 percentá, keď 90 percent z nich Kaliňák rozkradne. Takto sa nedá manažovať. Vyrátali sme s naším výborným obranným tímom, na ktorý som pyšný, že Kaliňák už zazmluvnil, oznámil alebo inak naznačil nákupy, ktoré by dokopy stáli zhruba 8 alebo 9 miliárd eur. Súčasný rozpočet obrany je zhruba 2,6 miliardy, asi 700 miliónov z toho ide na modernizáciu.

To, čo zazmluvnil alebo naznačil, by bolo na ďalších 11 rokov dopredu. Ten chlap to urobil bez jediného slova o tom, čo vlastne plánuje. V nedeľu povedal, že máme platný teoretický plán, ktorý sme  schválili v roku 2022. Ale nedrží sa ho, vyrátali sme, že mimo tohto plánu minul už 813 miliónov eur. Ten chlap nemá žiadny plán, ako tie peniaze minúť. Nebudem sa ospravedlňovať za to, že využijeme každú príležitosť, aby sme upozornili na to, že ide peniaze preflákať.

Máme jasnú sumu, ktorú musíme minúť na to, aby sme naplnili plán, ktorý ráta s výdavkami na úrovni 38 miliárd. Vyšlo by to zhruba na 2,9 percenta ročne, dokonca aj s infláciou.

Vy osobne ste duálne výdavky kritizovali, hovoríte, že sa nemajú cez obranný rozpočet opravovať mosty, po ktorých jazdia bežné autá. Progresívne Slovensko ale úplne nevylučovalo debatu o tom, že by boli obranné rozpočty použité na duálne výdavky. Čo je teda pozícia strany?

Tomáš Valášek: Duálne výdavky sú súčasťou každého obranného rozpočtu. Otázka je, že koľko a na čo? To, čo Kaliňák momentálne robí, je, že za duálne výdavky vydáva veci, ktoré by v žiadnom normálnom svete za duálne výdavky neprešli. Projektová dokumentácia na diaľnicu z Košíc na Ukrajinu? Čo má toto spoločné s obranou Slovenskej republiky? Alebo rekonštrukcia všetkých mostov, cez ktoré tank nikdy neprešiel a ani neprejde. Toto nie sú duálne výdavky.

Viete odôvodniť duálne výdavky na tie mosty, ktoré sú súčasťou našich obranných plánov. Predpokladáme, že po nich budú musieť prejsť tanky. Nové tanky, ktoré boli zaobstarané ešte za pána Naďa, sú podstatne ťažšie ako tie predtým, budeme musieť posilňovať mosty. To, čo vyčítame Kaliňákovi, je, že pripustil vytunelovanie rozpočtu rezortu obrany. Dovolil, aby sa v situácii, keď iné rezorty zlyhávajú, obracali na Kaliňáka, a on z vlastného rozpočtu zacvaká veci, ktoré nevie urobiť minister zdravotníctva, ako postavenie nových nemocníc, alebo minister dopravy, alebo to nevie urobiť vnútro.

Prečo ministerstvo obrany kupuje biznisjety, ktoré pekne zdokumentoval pán Krupa? Tie sa nedajú využiť tak, ako pán Kaliňák tvrdí, že ich chce využiť. Tento človek s našimi peniazmi šafári katastrofálne. Mal by to byť spoločný záujem všetkých súdnych ľudí a hlavne daňových poplatníkov – chceme, aby boli peniaze minuté hospodárne. To je naša pozícia, budeme na tom trvať.

Reakcia, pán Naď?

Jaroslav Naď: Evidujem, že SaS-ka má postoj navyšovať obranné výdavky, ale za predpokladu, že všetci budú dávať 2 percentá a bude plán. PS má postoj zvyšovať obranné výdavky, ale chce vidieť plán. Mne je jedno, či Španielsko, Belgicko, Kanada, Taliansko alebo Portugalsko vynakladá 1,3 alebo 1,5 percenta na HDP. Ja hovorím, že krajiny ako Maďarsko, Rumunsko, Litva, Estónsko, Lotyšsko a Poľsko dávajú dvojnásobne, niektoré až skoro trojnásobne viac peňazí na obranu ako Slovenská republika. Bez ohľadu na to, kto je momentálne pri moci, treba jednoznačne skvalitňovať našu obranu.

Obranné plány máme, ako dobre viete. Máte pravdu, že Kaliňák nakupuje mimo plánu, som posledný, kto by ho obraňoval, ale nie všetko dáva mimo plánu. Nakúpil nezmysly, ktoré nemal, a sú to čisté zlodejiny. Ale to by robil bez ohľadu na to, aký plán by predložil. Keby dnes prišiel s dlhodobým plánom do roku 2040, predložil by ho, povedali by ste, že super, máme plán, dáme mu 3 percentá? Zajtra by aj tak nakúpil mimo plánu. A čo by ste spravili? Brali by ste mu rýchlo peniaze? Takto to nefunguje.

Zároveň platí, že čokoľvek dneska plánujete, zrealizujete v obrane o 2 až 3 roky najskôr. Ak ide všetko dobre. Preto, že Kaliňák robí zlé veci, nebudeme umožňovať plánovať veci na väčší rozpočet a budeme čakať, kým sa zlepší situácia na obrane? Nemôže to takto fungovať. Obrana, ako sme dohodli a zhodli, je nadstranícka záležitosť, kde naším národným bezpečnostným strategickým cieľom je investovať viac. Je jasné, že by sme mali smerovať k 3 percentám.

Ako človek z praxe, ktorý sedel ako minister obrany, veľmi dobre viem, že zmanažovať z hľadiska obranného plánovania viac ako 0,2 percenta HDP nárastu v priebehu jedného roka je veľmi náročné, prakticky takmer nemožné. Preto je dôležité robiť postupné zvyšovania rozpočtu a nie zvýšiť to z 2 na 3 percentá. Zároveň tam nárast musí byť, lebo je to signál voči občanom Slovenskej republiky.

Ešte jeden príklad. Luxembursko dáva 1,3 percenta HDP na obranu za minulý rok. Keď som sedel v NATO, tak bola kritika aj od mojich kolegov voči luxemburskému ministrovi, že aj vy dajte 2 percentá. On povedal, že keď dáme 2 percentá (majú tisíc vojakov), tak na jedného vojaka budeme dávať 2,3 milióna eur rozpočet. To nemajú šancu minúť. Nečakajme, že všetci musia dávať 2 percentá. Každý má svoje potreby. Slovensko ako krajina, ktorá je na hranici vojny, musí dávať výrazne väčšie rozpočty.

A k duálnemu využitiu. V dlhodobom pláne nikde nenájdete, že treba novú nemocnicu v Prešove, lebo to vojaci nikdy nepožadovali. Nedokázali sme komplet prebudovať a naplniť personálom – lebo vojenská nemocnica musí mať vojenský personál – ani vojenskú nemocnicu v Ružomberku. Kaliňák povedal, že nemocnica v Prešove bude stáť 500 miliónov, potom že 600 miliónov, teraz už 650 miliónov. Všetko hovorí provízie, ktoré si z toho podľa môjho názoru zoberie. Je to čistá zlodejina.

Tomáš Valášek: Doteraz som trpezlivo tvrdil, že nehľadajme rozdiely tam, kde žiadne nie sú. Našli sme tu rozdiel, lebo si myslím, že postoj pána Naďa je zásadnou chybou. Nepripustím, že by nemal existovať aspoň plán, podľa ktorého sa majú míňať miliardy a miliardy eur peňazí daňových poplatníkov. Budem trvať na tom, že peniaze sa majú míňať úsporne. Neviem vynútiť, aby ho minister Kaliňák dodržiaval, lebo takto demokracia funguje. Ale nemať ani len modernizovaný plán, kde viete pomenovať, kam extra peniaze ide minúť, považujem za strašné šafárenie peňazí daňových poplatníkov. Od tejto požiadavky nebudem ustupovať.

Juraj Krúpa: Tak, ako platíme všetci dane, tak chceme, aby ich tento štát využíval efektívne a účelne. Je jedno, či je to obrana, zdravotníctvo alebo školstvo. Nemyslím si, že občania Slovenskej republiky majú peniaze nazvyš, aby ich vyhadzovali von oknom na rozmary predstaviteľov tejto vládnej koalície a aby Kaliňák sanoval neschopnosť iných ministrov v tejto vláde. Ozbrojené sily a ministerstvo obrany tu nie sú na to, aby riešili všetko. Potom môžeme mať vojenskú chuntu ako v Mjanmarsku.

Jaroslav Naď: Súhlasím s tým, že efektívne a účelne, ale hovorím, že keď nie ste spokojní s tým, ako funguje minister, tak odvolajte ministra. Neinvestovať peniaze do obrany ako takej, to je zásadný problém. Aj Poľsku, aj v Lotyšsku sa menia vlády. Tam sa nehovorí, že tam je taký minister, tak mu dáme menej peňazí.

Tomáš Valášek: Vďaka za radu, som rád, že sme sa na tom zhodli. Prosím vás, sústreďme sa všetci na pána ministra Kaliňáka, na túto nešťastnú vládu. Mrzí ma, že sa toto stalo témou politického naháňania bodov. Ozajstným problémom nie je SaS, nie sú Demokrati, nie je PS, je to táto nešťastná vláda, chudoba a strašné šafárenie.

Juraj Krúpa: Môžeme mať v niektorých detailoch rôzne názory, ale v podstate sa zhodujeme. Zhodujeme sa v zásadných otázkach a to je dôležité. Technické otázky si môžeme nechať na neskôr, ak budeme v koalícii, a môžeme riešiť efektívnejšie našu obranyschopnosť, ale vedeli sme v zásadných otázkach nájsť common ground.