Nepýtajte sa, odkiaľ máme tie informácie, hlavne strieľajte. Ako vyzerala tajná spolupráca USA a Ukrajiny

V meste Wiesbaden na juhozápade Nemecka sa nachádza veliteľstvo amerických ozbrojených síl pre Európu a Afriku. Jeho súčasťou je obrovská hala, ktorá kedysi slúžila ako telocvičňa.

Krátko po tom, čo sa začala ruská invázia proti Ukrajine, sa z nej stala jedna z najutajovanejších miestností na svete. Stretávali sa v nej vysoko postavení americkí a ukrajinskí predstavitelia, vymieňali si tam spravodajské informácie a diskutovali o vojnových plánoch.

V rozsiahlom texte, ktorý vznikol na základe rozhovorov s vyše tristo predstaviteľmi nielen Washingtonu a Kyjiva, ale aj viacerých krajín Európskej únie, Spojeného kráľovstva či Turecka, o tom píše denník New York Times.

Investigatíva slovami samotných novín ukazuje, že Spojené štáty sa na vedení vojny podieľali oveľa viac, ako bolo doteraz známe. Predovšetkým v prvých mesiacoch vojny poskytovali Ukrajincom kľúčové spravodajské informácie a dodávky delostreleckej munície.

Lenže text zároveň poukazuje na ich nezhody a stupňujúcu sa vzájomnú nedôveru. Kým americkí zástupcovia mali dojem, že Ukrajinci nepočúvali ich dobre mienené rady, v Kyjive boli presvedčení, že USA sa až príliš obávali eskalácie vojny.

Nepýtajte sa, odkiaľ máme tie informácie

Spolupráca medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou mala v úvodných mesiacoch plnoformátovej vojny neznámych hrdinov, a to generálporučíka Christophera Donahuea a generálporučíka Mychajla Zabrodského.

Donahue, ako ho v texte opisujú New York Times, mal vo svete špeciálnych jednotiek hviezdnu povesť. V minulosti sa podieľal na akciách proti teroristom v Iraku, Sýrii, Líbyi aj v Afganistane, zároveň pomáhal Kurdom v boji proti Islamskému štátu.

Americký generálporučík bol na čele operácie s cieľom pomáhať Kyjivu, ktorá dostala názov Task Force Dragon. Jeho zástupcom sa stal poľský generál, britský generál bol zodpovedný za logistiku a kanadský zase za tréning vojakov.

Zabrodskyj mal ako absolvent petrohradskej vojenskej akadémie dobrý prehľad o ruskom vojsku. Zároveň však už ako tridsiatnik študoval v Kansase, čo prispelo k tomu, že si získal dôveru Američanov.

„Nikdy ti nebudem klamať. Pokiaľ mi budeš klamať ty, skončili sme,“ povedal Donahue svojmu ukrajinskému kolegovi, keď sa prvýkrát zhruba dva mesiace po rozpútaní agresie stretli vo Wiesbadene.

Odvtedy sa vysoko postavení ukrajinskí predstavitelia na čele so spravodajskými dôstojníkmi každé ráno stretávali s tými americkými a spoločne vyhodnocovali, ktoré ruské ciele považovali za najhodnotnejšie.

Ako píšu New York Times, americká pomoc pri zasahovaní ruských cieľov bola zásadná. Spojené štáty však Ukrajincom poskytovali „iba“ ruské pozície bez toho, aby im prezradili, odkiaľ získali dané informácie.

„Netrápte sa tým, ako sme sa k nim dostali. Dôverujte nám, že keď vystrelíte, zasiahnete cieľ a budete spokojní s výsledkami. Pokiaľ s výsledkami nebudete spokojní, povedzte nám to a zlepšíme to,“ vravel generálporučík Donahue podľa Zabrodského.

Američania si získali dôveru Ukrajincov, keď podľa tohto scenára vyhoveli žiadosti Kyjiva. „Donahue povedal: ‚Toto je zoznam pozícií‘. Prešli sme si ho a povedali sme, že tých sto pozícií je dobrých, ale potrebovali by sme ďalších 50. A oni nám skutočne ďalších 50 poslali,“ skonštatoval Zabrodskyj.

Ukrajinci takto vďaka americkým spravodajským informáciám v máji znemožnili Rusom postaviť pontónový most cez rieku Siverskyj Doneck, vďaka ktorému chceli následne obkľúčiť mesto Severodoneck. NYT píšu, že z pontónových mostov sa stala pre Rusov „smrteľná pasca“, keďže pri nich zomrelo najmenej štyristo ich vojakov.

Rusi napokon dobyli Severodoneck až na konci júna.

Medzi najväčšie úspechy patrili útoky na sídlo ruskej 58. armády kombinovaných zbraní v Chersonskej oblasti, kde Ukrajinci zabili viacerých generálov aj dôstojníkov. „Skupina sa znova a znova premiestňovala na iné miesta, ale Američania ju zakaždým našli a Ukrajinci zničili,“ píšu NYT.

Biden posúval svoje červené čiary

Jedným z kľúčových odkazov textu New York Times je, že Bidenova administratíva počas vojny neustále posúvala svoje červené čiary. Viaceré iné médiá predtým opísali, že bývalý prezident ešte pred začiatkom totálnej vojny stanovil dva hlavné ciele – pomáhať Ukrajine dosť na to, aby si ubránila svoju nezávislosť, ale zároveň „nevyprovokovať“ Rusko k priamemu konfliktu s NATO.

Američania preto Ukrajincom neposkytovali informácie o miestach, kde sa nachádzali najvyššie postavení ruskí zástupcovia na čele s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom. Spojené štáty takisto podľa NYT nevedeli o potopení krížnika Moskva, teda vlajkového plavidla ruskej čiernomorskej flotily, ktoré Ukrajinci zasiahli dvomi strelami Neptun.

Trvalo vyše dva mesiace, kým Ukrajine začali dodávať húfnice M777 ráže 155 milimetrov. Keďže ich však dostrel bol iba zhruba 24 kilometrov, postupne napriek počiatočnému nesúhlasu Bieleho domu poskytli Ukrajincom raketomet HIMARS s dostrelom vyše 80 kilometrov.

Spočiatku Američania na čele s Donaheuom z Wiesbadenu monitorovali každý výstrel z HIMARS-ov. S postupujúcim časom získali Ukrajinci väčšiu autonómiu, ale Američania ešte aj v roku 2023 kontrolovali, ktoré ciele zasahovali Ukrajinci (ich slovami dávali pozor, aby neurobili nič „bláznivé“).

Napokon, ako zdôrazňujú NYT, Američania pristúpili aj k ďalším krokom, ktoré spočiatku označovali za nemysliteľné. Napríklad z Wiesbadenu poslali do Kyjiva vyše tridsať vojenských expertov, ktorí radili Ukrajincom.

Neskôr dokonca poskytli Ukrajincom systém taktických balistických striel ATACMS s doletom dokonca až 305 kilometrov.

Zlomom bola neúspešná ofenzíva

Na jeseň 2022 sa Donahueovo pôsobenie vo Wiesbadene skončilo. Už za jeho prítomnosti sa Američania dostali s Ukrajincami do niekoľkých sporov, ale z textu vyplýva, že ich vzťahy boli počas prvého roku veľkej vojny mimoriadne dobré.

Zlomovým okamihom bola nepodarená ukrajinská protiofenzíva v lete 2023. New York Times opisujú, že jedným z dôvodov, prečo zlyhala, boli vnútorné nezhody medzi ukrajinskými zástupcami.

Kým náčelník ozbrojených síl Valerij Zalužnyj presadzoval hlavnú ofenzívu jedným smerom, a to na Melitopol na juhu Ukrajiny, veliteľ pozemných síl Oleksandr Syrskyj volal po útoku pri Bachmute. Prezident Volodymyr Zelenskyj sa napokon priklonil na Syrského stranu a rozdelil medzi generálov sily aj muníciu.

„Sledovali sme, ako ofenzíva smerom na Melitopol zlyhala ešte pred tým, ako sa vôbec začala,“ povedal pre NYT nemenovaný ukrajinský predstaviteľ. Na ilustráciu, Ukrajinci očakávali, že sa do mesta Robotyne smerom k Melitopolu dostanú za jeden deň. Napokon im to trvalo 12 týždňov.

Tieto informácie sú v súlade s inými správami, napríklad od agentúry Reuters, ktorá opísala štyri hlavné dôvody, prečo neuspela ukrajinská protiofenzíva. Jedným z nich bolo práve to, že Ukrajinci neútočili len v smere na Melitopol, ako sa očakávalo, ale aj pri Berďansku a v Bachmute v Doneckej oblasti, čo ich vyčerpalo.

Medzi ďalšie faktory patrilo aj načasovanie – protiofenzíva sa mala začať ešte v máji, ale napokon ju Ukrajinci spustili až 7. júna. Rusi mali vďaka tomu dostatočný čas na vybudovanie opevnení aj hustých mínových polí. Samotní Ukrajinci argumentovali, že na ofenzívnu nemali dosť munície a techniky od západných spojencov.

Takisto text, ktorý ešte v decembri 2023 zverejnil denník Washington Post, odkryl, že z neúspechu sa navzájom obviňovali zástupcovia Washingtonu aj Kyjiva.

NYT zdôrazňuje, že Ukrajinci počas ofenzívy smerom na Melitopol výrazne zmenili prístup, ako na bojisku pristupovali k informáciám z Weisbadenu. Vzhľadom na nedostatok munície aj prehlbujúcu sa nedôveru neútočili na ruské ciele po získaní spravodajských informácií ihneď, ale najprv ich preskúmali pomocou svojich dronov.

Krátko pred útokom do Robotyne ich to stálo 24 až 48 hodín, počas ktorých stihli vybudovať opevnenia aj mínové polia.

Kurská operácia nahnevala Američanov

Zalužnyj vo februári 2024 na čele ukrajinskej armády skončil, nahradil ho generál Syrskyj. Američanov to podľa New York Times neprekvapilo, vnímali to aj ako politický krok prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa mohol obávať populárneho Zalužného.

Syrskyj napriek zhoršujúcej sa situácii na bojisku opakoval, že potrebuje „víťazstvo“. Na jar 2024 prišli Ukrajinci s plánom vniknúť do Ruska. Keď sa o tom dozvedela americká CIA, odkázala Kyjivu, že sa v prípade ofenzívy na ruskom území nemôže spoliehať na americké zbrane ani spravodajské informácie.

„V takýchto situáciách zástupcovia Bidenovej administratívy žartovali, že vedeli viac o ruských plánoch vďaka špiónom než o tom, čo plánovali ich ukrajinskí partneri,“ píšu americké noviny.

Ofenzíva v Kurskej oblasti sa začala začiatkom augusta. Američania to považovali za „výrazné narušenie dôvery“, ktoré nemenovaný bývalý zástupca ministerstva obrany USA označil za vydieranie. Zelenskyj za zatvorenými dverami podľa NYT trval na tom, že okupácia ruského územia môže Ukrajincom pomôcť v budúcich mierových rokovaniach.

Dnes už je zjavné, že tento plán sa s veľkou pravdepodobnosťou nenaplní, pretože Ukrajinci sa po zhruba trištvrte roku z veľkej časti okupovaných oblastí v Kursku v polovici marca stiahli.