Vladimír Baláž
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Je to tu zas: na Slovensku už niekoľko rokov klesá pôrodnosť. Štatistický úrad oznámil, že v roku 2024 sa narodil rekordne malý počet, detí: 46 241. Kde sa podelo obdobie rokov 1976 – 1979, keď zo slovenských pôrodníc vyšlo každý rok 100-tisíc bábätiek? A čo z toho vyplýva? Vymierame? Vieme s tým niečo robiť?
Vráťme sa najprv o šesť desaťročí späť. V roku 1968 vydali manželia Paul a Ann Ehrlichovci zo Stanfordovej univerzity v USA demografický bestseller Populačná bomba. V knihe predstavili apokalyptickú víziu sveta, v ktorom národy na preľudnenej Zemi bojujú o potraviny, kovy a energie. Ako riešenie zvažovali širšie využitie antikoncepcie, ale aj sterilizáciu a vyššie dane pre viacdetné rodiny. Kniha bola založená na vtedajších vysokých mierach pôrodnosti v rozvojových krajinách. Ehrlichovcov viedla k napísaniu knihy aj (dobre mienená) starosť o zachovanie globálneho životného prostredia.
Vízia demografickej apokalypsy však mala neblahé dôsledky. V bielom obyvateľstve vyspelých krajín vyvolala strach z masovej migrácie tmavých ľudí, ktorí sa pohrnú cez hory a oceány do Európy a USA. Strach z preľudnenia ovplyvnil aj štátne populačné politiky v rozvojových krajinách. Komunistická Čína napríklad dlho aplikovala politiku jedného dieťaťa. S katastrofálnymi dôsledkami. V Indii zas v rámci politík plánovaného rodičovstva dochádzalo k núteným sterilizáciám žien.
Tri miliardy sa mali horšie ako osem miliárd
Ehrlichovci hlboko podcenili úlohu kultúrnej zmeny, technických inovácií a predovšetkým trhovej ekonomiky. V čase vydania Populačnej bomby mala jedna indická žena v priemere takmer šesť detí. Dnes sú to len dve deti, čo je menej ako minimálny počet 2,1 dieťaťa potrebný na
