Denník N

Experti navrhujú, čo môže zlepšiť kvalitu v nemocniciach

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Viac informácií či štandardné postupy. Experti z ministerstva zdravotníctva, inštitútu INEKO a HPI hovoria, čo by nemocniciam mohlo pomôcť, aby boli kvalitnejšie.

Dušan Zachar, inštitút INEKO

Bolo by treba napraviť motivácie aktérov v zdravotníctve a nastaviť ich tak, aby sa napríklad štátu ako zriaďovateľovi najväčších nemocníc a ich manažmentu viac oplatilo lepšie hospodáriť, ako sa zadlžovať a draho obstarávať. Aby v prípade zlyhaní boli potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku či opätovným nezvolením. Aby boli zdravotnícki pracovníci odmeňovaní adekvátne kvalite práce, ktorú odvedú, a nie všetci na rovnakej alebo podobnej úrovni.

Zdravotné poisťovne by mali zazmluvňovať poskytovateľov na základe parametrov kvality a efektívnosti, nie na základe toho, kto je ich vlastníkom. Na to, aby sa to udialo, je nutné prijímať aj systémové, nielen marketingové opatrenia typu rošád manažérov štátnych zariadení či prizvania jednej-dvoch malých mimovládiek do správnych rád niektorých nemocníc. Treba pokračovať v nedokončenej reforme zdravotníctva.

Zdravotníctvo charakterizuje vysoká informačná nerovnosť, ktorá znižuje efektívnosť rozhodnutí politikov a štátnych úradníkov, ale aj rádových občanov. A tým pádom aj verejných financií.

Aby dokázala široká verejnosť vytvárať efektívnejší tlak na zlepšovanie kvality zdravotníctva, musí mať kvalitné informácie. Mnohé informácie o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti sú štátnymi orgánmi a inštitúciami od nemocníc a zdravotníckych pracovníkov vyžadované, zvyšujú ich administratívnu záťaž a potom sa často ukladajú do zásuvky, a nedostatočne sa využívajú, alebo ich najmä ministerstvo zdravotníctva, Národné centrum zdravotníckych informácií a Všeobecná zdravotná poisťovňa odmietajú zverejniť občanom.

Treba začať kvalitne merať kvalitu a efektívnosť poskytovanej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, čo bez dostupných kvalitných dát nie je možné. Absencia dostatku informácií umožňuje žiť dlhšie v klamstve či ilúzii, čo môže niekomu vyhovovať, ale o to príde strmší pád a bolestivé vytriezvenie pre väčšinu spoločnosti.

Angelika Szalayová, HPI

Najdôležitejším opatrením na zlepšovanie kvality v nemocniciach je jej meranie a vyhodnocovanie. Kým nevieme, aká dobrá alebo zlá je kvalita v našich nemocniciach, a ktoré sú najväčšie problémy, nebudeme ani objektívne vedieť, ktoré opatrenia sú pre zlepšenie kvality najdôležitejšie (a či boli účinné).

Napriek tomu, že zdravotné poisťovne majú povinnosť merať kvalitu nemocníc, indikátory určené legislatívou majú mnoho nedostatkov. Okrem toho, že neodrážajú všetky aspekty starostlivosti o pacienta, chýba zohľadnenie náročnosti pacientov. Ak porovnávame mieru úmrtnosti pacientov v jednej skupine medzi hospicmi a bežnými nemocnicami, hospice, kam prichádzajú pacienti dôstojne umrieť, vždy skončia najhoršie.

Zohľadniť náročnosť pacientov v nemocničnej starostlivosti by pomohli napríklad zavádzané platby za diagnózu (DRG).

Veľkým problémom merania kvality v nemocniciach je aj kvalita reportovaných dát. Pri porovnávaní miery infekcií, ktoré vzniknú v zdravotníckom zariadení, máme dlhodobo veľmi priaznivé nízke hodnoty. Nie je to však preto, že by sme im vedeli tak dobre predchádzať, ale preto, že ich poskytovatelia nenahlasujú.

Posledným dôležitým bodom merania kvality je ich zverejňovanie a sprístupňovanie verejnosti v zrozumiteľnej podobe. Toto nielen zlepšuje transparentnosť a informovanosť pacientov, ale aj zvyšuje motiváciu nemocníc zavádzať opatrenia, ktoré ich pozíciu v rebríčku kvality zlepšia.

Veľkým problémom v slovenskom zdravotníctve je aj vysoká variabilita v tom, aká zdravotná starostlivosť je pacientovi poskytnutá. Rovnaký pacient je liečený rôzne v závislosti od toho, kde a kedy starostlivosť čerpá. Sú prípady, kedy sú pacienti nadliečovaní, robia sa im zbytočné vyšetrenia, ktoré nepomáhajú pri ich liečbe, len ich zbytočne zaťažujú. Na druhej strane sú pacienti, ktorým potrebná starostlivosť nie je poskytnutá. Niekedy preto, že finančné prostriedky boli prečerpané na zbytočnú liečbu iných pacientov, niekedy preto, že chýba lekár, ktorý by sa o pacienta staral komplexne, prípadne mu chýbajú údaje, ktoré sú u iného lekára. Svoju úlohu hrajú aj znalosti a skúsenosti lekára.

Zavedenie štandardných postupov pre najčastejšie a najrizikovejšie zdravotné stavy a ich používanie v praxi by pomohlo odstrániť najväčšie rozdiely a zabezpečiť pacientom to, že dostanú potrebnú starostlivosť, nech prídu do ktorejkoľvek nemocnice na Slovensku. Používanie odporúčaní je potrebné zároveň podporiť – v zahraničí sú v nemocniciach bežné rôzne checklisty pre akútne stavy alebo kontrolu vykonaných vyšetrení, v súčasnosti už podporované aj informačnými technológiami. Lekárovi tak informačný systém (napr. na tablete pri posteli pacienta) môže na základe implementovaných postupov ponúkať panely vyšetrení, odporúčanú liečbu alebo ho upozorní na potrebu zmeny liečby.

Ivan Poprocký, Inštitút zdravotnej politiky na Ministerstve zdravotníctva

Práve začíname realizovať Program ozdravenia štátnych nemocníc. Jeho cieľom je pokračovať v znižovaní tvorby dlhu, pretože zadĺženosť priamo či nepriamo negatívne ovplyvňuje všetky oblasti života nemocnice, v konečnom dôsledku najmä kvalitu zdravotnej starostlivosti.

Stratové hospodárenie nemocníc má však viac príčin, ktorých riešenia nie sú prvoplánové, často sa navzájom podmieňujú a tiež nie sú univerzálne aplikovateľné pre všetky nemocnice. Preto sme sa rozhodli pre postup riešenia zdola nahor. Každá štátna nemocnica pripraví svoj plán rozvoja a ten premietne do kvantifikovateľných parametrov. Samozrejme s cieľom dosiahnuť alebo udržať vyrovnané hospodárenie.

V tomto pláne každá nemocnica navrhne  zmeny, ktoré sú v jej vlastných možnostiach ale aj tie, ktoré ovplyvniť nedokáže (prístup k investičným prostriedkom, nadbytočná či roztrieštená kapacita v regióne, platobný mechanizmus poisťovní). Na základe plánov budeme oveľa lepšie vedieť, kedy a za akých konkrétnych a kvantifikovaných predpokladov sa štátne nemocnice môžu prestať zadlžovať. A následne prijať potrebné rozhodnutia.

Druhú časť programu ozdravenia nemocníc predstavuje zavedenie rýchlo dosiahnuteľných zmien v niektorých oblastiach ovplyvňujúcich ich kvalitu. Predovšetkým v procesoch a prístupe nemocníc k pacientom, kde chceme dosiahnuť, aby sa každá nemocnica touto problematikou trvalo zaoberala, a aby bol niekto konkrétny za túto oblasť v nemocnici priamo zodpovedný.

Oveľa intenzívnejšia a otvorenejšia práca nemocníc s dátami, ich zhromažďovaním a využívaním môže významne zvýšiť kvalitu riadenia, rozhodovania, plánovania a vyhodnocovania nemocníc.

Stanovenie štandardov transparentnosti a proaktívne zverejňovanie informácií má prispieť ku väčšej konštruktívnosti diskusie a zvýšeniu dôvery medzi nemocnicami a verejnosťou.

Pravidelné auditovanie nemocníc dá vedeniam nemocníc a ich zriaďovateľovi nezávislú spätnú väzbu o ich hospodárení a správe.

S cieľom zvýšiť participáciu odborníkov (nielen) z nemocníc pri riešení problémov a zavádzaní inovácií sme tiež vytvorili Platformu zdravotníckych inovácií s  oblasťami ako sú ekonomika nemocníc, špecializácia poskytovateľov, verejné obstarávanie, biomedicínsky výskum, implementácia klinických postupov. Lepšou koordináciou aktivít jednotlivých nemocníc dokážeme účinne transferovať know-how vytvorený priamo v nemocniciach a takto stimulovať a urýchľovať rozvoj nemocníc.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie