Denník N

Ekonóm Ódor Kažimírovi na číslach ukazuje, že peňazí na stavbu diaľnic by mal mať dosť aj bez zmeny zákona

Peter Kažimír. Foto – TASR
Peter Kažimír. Foto – TASR

Člen rozpočtovej rady vysvetľuje, prečo netreba meniť ústavný zákon o dlhovej brzde.

Vláda by musela za štyri roky minúť dokopy až o 5,5 miliardy eur viac, ako je jej oficiálny plán, aby sa prudšie zatiahla takzvaná dlhová brzda. Ročne to je až 1,4 miliardy, teda skoro dve percentá HDP, odkazuje člen rozpočtovej rady Ľudovít Ódor ministrovi financií Kažimírovi, ktorý už otvorene tlačí na to, aby sa uvoľnil ústavný zákon o dlhovej brzde.

Kažimír totiž v Slovenskom rozhlase cez víkend vysvetľoval, že vláda potrebuje investičnú výnimku z dlhovej brzdy, inak nemôže poriadne investovať do diaľnic a železníc.

„Ak to chcete urobiť v nejakom prijateľnom čase, tak potrebujete za tri-štyri roky investovať rádovo pol miliardy až sedemsto miliónov eur na nejaký typ výstavby. A toto pri dnešnom znení tohto zákona nie je možné,“ povedal Kažimír.

Ešte je tam rezerva

Programové vyhlásenie vlády počíta s vyrovnaným rozpočtom v roku 2020, no vláda vo svojich iných oficiálnych plánoch naďalej ráta s tým, že v roku 2019 budeme mať vyrovnaný rozpočet. Tento termín deklaroval cez víkend v rozhlase aj Kažimír.

Hrubý dlh Slovenska by mal dovtedy klesnúť na 47,3 % HDP (podľa Programu stability). Bol by teda dostatočne ďaleko od hranice, pri ktorej je už dlhová brzda pre vládu nepríjemná.

No ak by aj vláda každý rok k svojim výdavkovým plánom pridala pol miliardy, ešte stále by podľa Ódora nenarazila na prísnejšiu hranicu dlhovej brzdy. Znamená to, že vláda by mohla do diaľnic a železníc investovať toľko, čo podľa Kažimíra potrebuje, a nepotrebovala by pritom dopĺňať ústavný zákon takzvanou investičnou výnimkou.

Dnes je hranica, kde dlhová brzda spúšťa tvrdšie sankcie, úroveň dlhu 55 % HDP, od budúceho roka začne postupne klesať až na 53 % do roku 2019. Druhá Ficova vláda sa k tejto hranici už v roku 2014 na pár mesiacov priblížila, no potom jej pomohla zmena metodiky.

Ak dlh túto úroveň dosiahne, vláda musí hneď nasledujúci mesiac potom, ako sa to od Eurostatu dozvie, viazať 3 % rozpočtových výdavkov (okrem výdavkov na splácanie dlhu, spolufinancovanie eurofondov či na živelné pohromy).

Vláda tiež nemôže na nasledujúci rok predložiť rozpočet, ktorý ráta s nárastom výdavkov.

odorBlog

Graf: Blog Ľ. Ódora

Bez opozície to nepôjde

Dlhová brzda je ústavný zákon a ak ho chce vláda zmeniť, musí nájsť 95 poslancov, ktorí za to zahlasujú – okrem koaličných aj deväť opozičných.

Na jej pravidlách sa ešte v roku 2011 dohodla Radičovej vláda so Smerom a s ďalšími opozičnými stranami. No Smer ústami Kažimíra od začiatku naznačuje, že ju treba uvoľniť. Najprv to bolo o hotovostnú rezervu, ktorá sa ráta do dlhu, a teraz aj o investičnú výnimku.

Poslanec Eugen Jurzyca z SaS hovorí, že si vedia predstaviť zmenu dlhovej brzdy tak, že by sledovala čistý dlh (teda bez hotovostnej rezervy), ak by vláda prijala výdavkové stropy. Jurzyca odmieta investičnú výnimku.

Miroslav Beblavý (nezávislý poslanec) by dlhovú brzdu nemenil ani kvôli hotovostnej rezerve. Ministerstvo financií môže za napožičiavané peniaze rovno odkupovať od investorov už existujúce, najmä krátkodobé štátne dlhopisy. A teda hneď znižovať dlh. „Investičná výnimka predstavuje spôsob, ako budúci neúspech hodiť na opozíciu, ktorá ju z dobrých dôvodov odmieta. ‚Chceli sme, ale nedalo sa – poďakujte sa Sulíkovi, Jurzycovi či Beblavému,‘“ povedal opozičný poslanec.

Dlhová brzda

Teraz najčítanejšie