Denisa Ballová
Bola to bomba, ktorú v roku 2004 zapálil Jean-Marie Le Pen a ktorá v pondelok vybuchla v budove parížskeho súdu a zničila politické ambície jeho dcéry Marine, napísal francúzsky denník Le Monde o rozhodnutí, ktorým zakázal líderke radikálnej pravice najbližších päť rokov kandidovať do verejnej funkcie.
Politické zemetrasenie spôsobil systém sprenevery európskych peňazí, ktoré započal a rozšíril zakladateľ krajne pravicovej strany Národný front (dnes Národné združenie). Hoci jej súčasná líderka Marine Le Pen sa od svojho prevzatia strany v roku 2011 neusilovala o nič iné, ako ju očistiť od všetkých nálepiek a označení za krajne pravicovú, antisemitskú či antisystémovú, prehrala. Denník Le Monde píše o jej páde a Le Figaro o rozhodnutí, ktoré ešte viac rozdelí Francúzsko.
„Milióny Francúzov, ktorí sa považujú za občanov druhej kategórie, sa už týmto rozhodnutím oháňajú ako ďalším dôkazom svojho poníženia,“ napísal denník Le Figaro.
Mimo Elyzejského paláca
Parížsky súd uznal v pondelok Marine Le Pen vinnou zo sprenevery verejných financií a udelil jej trest, ktorý pre ňu žiadala prokuratúra – štyri roky väzenia, z toho dva nepodmienečne a päťročný zákaz uchádzať sa o verejnú funkciu s okamžitou platnosťou.
Využívanie peňazí na asistentov poslancov v Európskom parlamente na služby Národného združenia malo pomôcť strane v postupe k moci. Práve za tento systém bola Marine Le Pen spolu s ôsmimi členmi a 12 parlamentnými asistentmi v pondelok potrestaná.
„Jej politický vzostup sa zabrzdil práve vo chvíli, keď sa zdalo, že Elyzejský palác má na dosah, na konci procesu normalizácie strany, ktorý bol jej politickým dielom,“ napísal denník Le Monde. Podľa väčšiny prieskumov mala vysoké šance na zisk prezidentského úradu v roku 2027. S vysokou pravdepodobnosťou sa ich však nebude môcť zúčastniť.
Nebolo to však prvýkrát, čo boli francúzski politici odsúdení za trestné činy a bolo im zakázané kandidovať za prezidenta. Plány
