Šebej o TTIP: Tí, čo sa boja, šíria paranoju. Sulíkovi prekáža utajenosť
Podľa Františka Šebeja ekonomické výhody vysoko presahujú riziká, lídrovi SaS prekáža utajenosť rokovaní.
Obchodnú dohodu TTIP medzi USA a Európskou úniou musí na konci schváliť Európsky parlament aj parlamenty členských krajín Únie vrátane slovenského. Preto nás zaujímalo, aký názor na ňu majú slovenskí politici.
Ekonomické výhody pre Európsku úniu aj Spojené štáty podľa Františka Šebeja (Most-Híd) vysoko presahujú riziká. „Celá kampaň proti TTIP je skôr ozvenou ruskej propagandy a protitrhových síl,“ myslí si poslanec vládnej strany.
Kritiku, že rokovania sú tajné, označuje za „paranoidný nezmysel“. „Európske požiadavky a pravidlá, pod ktoré nepôjdu, sú známe,“ hovorí.
Problémy s utajenosťou zmluvy má líder najsilnejšej opozičnej strany Sloboda a Solidarita, europoslanec Richard Sulík. Ten napísal k téme blog už v januári a ako v pondelok odpísal, jeho názor sa zatiaľ nezmenil. Sulík tvrdí, že v podstate je naklonený dohodám o voľnom obchode, no všetko sa dá prehnať.
„Či navrhované pravidlá sú dobré alebo nie a či naozaj pomôžu voľnému obchodu, nevie takmer nikto a kto to vie, nesmie o tom hovoriť. Návrh textu totiž nie je verejný,“ píše Sulík. Osobne pritom nemá problém s chlórovanými kurčatami („radšej kurča s chlórom ako so salmonelózou“), ale s tajnostkárstvom dohody, preto by momentálne hlasoval proti.
Negatívny názor má aj vládna Slovenská národná strana. Dohoda TTIP je podľa poslanca Jaroslava Pašku veľmi problematická, pretože vo viacerých oblastiach ohrozuje práva spotrebiteľov a životné prostredie. Aj nastavenie arbitrážnych súdov, ktorých prostredníctvom budú firmy môcť postupovať proti štátom, vníma ako nevýhodné.
„Momentálne má dohoda viac nevýhod ako výhod a nebola by prínosom,“ tvrdí Paška.
Slovenské ministerstvo hospodárstva momentálne nevie vyčísliť vplyvy TTIP na Slovensko, pretože konečná podoba dokumentu nie je známa. V prípade arbitrážnych súdov Slovensko podporuje návrh Európskej únie.
Ministerstvo zdôrazňuje, že momentálne u nás platí zmluva z roku 1992, ktorá je viac výhodná pre investorov.
„Obsahuje mnohé pozitíva, napríklad výslovnú zmienku o práve štátu regulovať vo verejnom záujme; zavádza aj transparentnosť konaní,“ napísal hovorca Maroš Stano.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
