Denník N

Fedor Gál: Kotleba je viditeľný choroboplodný prvok, no je aj väčšie zlo

Andrej Bán (druhý sprava) s Fedorom Gálom (celkom vpravo) sa vydali na cesty po Slovensku za mladými ľuďmi. Foto N – Daniel Vražda

Mladí ľudia diskutovali v Brezne o fašizme a extrémizme v kultúrnom dome, kde Kotleba zrušil divadelné predstavenie. Počas vojny to bolo jedno z centier protifašistického odboja, ale Kotleba tam vo voľbách získal takmer štrnásť percent a v okolí aj vyše dvadsať.

Brezno, kultúrny dom, máj 2016. Približne tristo miestnych stredoškolákov, medzi ktorými je aj pár desiatok pravdepodobne ôsmakov zo základnej školy, práve sleduje dokument o jednom z mnohých osudov obetí holokaustu.

Fotografka Magdaléna Robinsonová prežila koncentračný tábor v Osvienčime a z plátna rozprávala práve teraz a práve im svoj mrazivý životný príbeh.

Silný príbeh zaujal študentov

Fedor Gál sa narodil v koncentračnom tábore. Dokument Marka Šulíka Cesta Magdalény Robinsonovej videl niekoľkokrát. Zakaždým – ako povedal – nemal chuť diskutovať, ale niekoľko hodín mlčať. Aj preto sa otvorene opýtal na chvíľu zarazených študentov, prečo tlieskali.

„Toto by mali vidieť tí štrnásťroční, čo chodia a vykrikujú,“ povedal po filme a diskusii jeden zo stredoškolákov spolužiakom.

O pocitoch viac hovoriť nechcel. Chvíľu sa pochechtával a krútil a ukončil to tým, že je vraj hanblivý a ostatní to vedia lepšie.

„Bolo to dobré, aj názorovo. Myslím si, že tie detiská, ktoré stoja za Kotlebom, nemajú v tom jasno,“ povedal kamarát. Spolužiačka hovorí o silnom pocite z filmu. „Niečo fakt na zamyslenie,“ okomentovala svoje dojmy.

Osemnásťročný Alek, nevolič Kotlebu z Podbrezovej, hovorí, že príbeh Magdalény Robinsonovej na neho zapôsobil. Videl už niekoľko podobných dokumentov, Šulíkov označil za dobrý.

„Fakt silné, niekedy som nemal slov,“ dodal.

Kultúrny dom v Brezne so študentmi. Foto N - Daniel Vražda
Kultúrny dom v Brezne so študentským obecenstvom. Foto N – Daniel Vražda

Inferno Magdalény Robinsonovej

Známa fotografka Magdaléna Robinsonová prežila koncentračný tábor v Osvienčime. V dokumente rozpráva o tom pomaly a ťažko, ako všetci s podobným osudom.

„Keď o tom rozprávam, stráca sa kolorit situácie, nepočuť zvuky, tie povely, psy, krik… Doprava do tábora, doľava do plynu… Inferno… Otroci s číslom, nie ľudia…“ opisuje príchod do koncentračného tábora.

Pochod smrti z Osvienčimu prežilo dvesto z dvetisíc väzenkýň. Medzi nimi aj 24-kilogramová Magdaléna Robinsonová.

„Som schopná akceptovať akýkoľvek názor, keď sa nezabíja,“ hovorí v dokumente dnes už nežijúca fotografka.

„Ja nie!“ reagoval Gál. „Nie som schopný akceptovať názory, v ktorých cítim závan nacizmu a zabíjania.“

Video: Krupina – v tomto meste volí každý šiesty Kotlebu. Prečo?
autorka: Martina Pažitková

Počúval by som ho aj dve hodiny

„Toho šedivého chlapa by som dokázal slúchať ešte dve hodiny,“ hovorí spolužiakovi vysoký stredoškolák z Brezna po diskusii proti fašizmu, extrémizmu, intolerancii a násiliu, ktorú po Slovensku organizuje tím okolo fotografa Andreja Bána.

Spomínaný šedivý pán bol sociológ Fedor Gál, ktorý striedavo sedel, stál a chodil po javisku kultúrneho domu v Brezne. Nehovoril dlho, ale keď už niečo povedal, medzi študentmi v sále to zašumelo. S mikrofónom aj bez, ako kedy. Vyzeralo to, ako keby slovníku najstaršieho muža na pódiu rozumeli najlepšie. Tlieskali a pískali, a to aj napriek otázke: „Prečo ste volili Kotlebu?“

Na tom istom javisku, odkiaľ Gál diskutoval so študentmi, nedávno nedohrali breznianski ochotníci, Chalupkovci, divadelnú hru Kováči, pretože Marian Kotleba uprostred hry zrušil predstavenie.

Keď už sme pri tých paralelách, pamätníci hovoria, že niečo podobné sa stalo na českom či slovenskom území naposledy za protektorátu počas okupácie Hitlerovým Nemeckom.

Model
V nedeľu už v Brezne zorganizovali koncert proti fašizmu.

Paraziti tu už raz boli

Etnologička Monika Vrzgulová sa azda najsystematickejšie venuje holokaustu na Slovensku. Vypočula si a zozbierala desiatky výpovedí obetí holokaustu, podobných Magdaléne Robinsonovej. Pred študentmi netají veľké sklamanie z výsledku parlamentných volieb, keď sa Kotleba dostal do parlamentu.

„Sú to tie isté kecy, tie isté reči, ktoré nevedú k ničomu inému ako k násiliu… Prečo ľudia nerozmýšľajú nad riešeniami, ktoré by ich nepošpinili?“ položila rečnícku otázku a pokračovala: „Na Slovensku už ľudí označovali za parazitov, s ktorými treba urobiť poriadok. Aj ho urobili!“ zdôraznila etnologička.

Môže sa to zopakovať?

Stredoškoláci z Brezna nemali veľmi chuť diskutovať osobne, ale posielali otázky z mobilných telefónov SMS-kami. Okrem otázok, ako zomrela Magdaléna Robinsonová a koľko sa dožila, ich najčastejšie zaujímalo, či sa niečo podobné môže zopakovať.

Historik z Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský upozornil napríklad na segregáciu Rómov v getách mimo obcí, ktorá sa pokojne môže skončiť zákazom vstupu do dediny. „Rýchlo sa môže dostať k moci skupina, ktorá začne zavádzať aj horšie opatrenia, ako je zákaz divadelného predstavenia alebo kopanie do ľudí.“

Fedor Gál tvrdí, že je pesimista. „Niet dosť dôvodov na bezstarostnosť,“ smeruje svoju poznámku do obecenstva.

„Ani všetci Židia neverili, že môže dôjsť k hromadnému vyvražďovaniu, a stalo sa… Česko je veľmi liberálna spoločnosť, ale máme tam dva koncentračné tábory pre nelegálnych migrantov s drôtmi, psami, strážcami… Jediní nepriatelia, ktorých vidím, sme my sami… Ale nie je to beznádejné.“

Má to zmysel

Majú podobné akcie, ako napríklad diskusia so študentmi v Brezne, zmysel? Andrej Bán hovorí, že určite áno. Treba sa postaviť pred ľudí a hovoriť priamo o problematických témach.

„Vždy má zmysel otvorene diskutovať a budeme v tom pokračovať,“ povedal.

Fedor Gál sám seba označil za veterána takýchto diskusií a veľké ilúzie si nerobí. Mierny optimizmus však z neho zavanul.

„Bodaj by medzi nimi boli dvaja-traja, ktorí si odnesú zásadný pocit, a ďalší dvaja-traja, ktorí svoje názory, predsudky budú aspoň trošku revidovať. Ale pokiaľ nespolupracujú rodičia, učitelia a najbližšie okolie, tak je to márne.“

Rebélia, manifestovaná nedávno aj rozhodnutím prvovoličov, podľa Gála patrí k veku. Neobáva sa rebélie mladých, ale toho, že nejaký „vodca“ strany či gangu ich dostane na cestu, z ktorej už niet návratu. Hranica medzi rebéliou a extrémizmom „je neprekročiteľná a jasne definovaná ponižovaním druhých a násilím“.

Fedor Gál sa pätnásť rokov zaoberal prognostikou, aby zistil, že budúcnosť je nepredvídateľná. Napriek tomu si myslí, že prognózovanie dokáže opísať napätia a kresliť možnosti riešení.

Na otázku, či je Slovensko odsúdené na Kotlebu v parlamente aj po ďalších voľbách, sociológ formuloval ešte väčšie obavy.

„Pre mňa je Kotleba transparentné nebezpečenstvo. Viac sa bojím netransparentných rizík. Viac sa bojím ľudí, ktorí majú fašizoidné sklony a fungujú v takzvaných štandardných stranách. Viac sa bojím ľahostajných ľudí, ktorí kašľú úplne na všetko – a to je voda na mlyn hajzlíkom. Viac sa bojím toho, že v spoločnosti je strašne strašne málo ľudí, ktorí sú ochotní riskovať alebo angažovať sa za niečo dobré. Viac ako Kotlebu sa bojím, že pre veľa ľudí je alfou a omegou ich života plný tanier a peňaženka. Kotleba je už len viditeľný choroboplodný prvok na tele spoločnosti, ktorú mám sklon považovať niekedy veľmi pesimisticky za chorú. Rád by som sa mýlil.“

Kotleba - kniha od autora tohto textu

Viac info

Kotleba

Teraz najčítanejšie