Viceprezident v Grónsku alebo Imperializmus je nahý

Autor je americký historik

„Táto látka bude mať nielen neobyčajné farby a nádhernú vzorku, ale šaty z nej budú mať jednu vzácnu vlastnosť. Budú neviditeľné pre každého, kto nie je dostatočne schopný, aby vykonával svoju funkciu, alebo je nevýslovne hlúpy.“ Hans Christian Andersen: Cisárove nové šaty

Dvojica Elon Musk a Donald Trump zdedila štát s bezprecedentnou silou a funkčnosťou, ktorý dnes rozoberá. Zdedila aj súbor spojenectiev a vzťahov, ktoré boli základom najväčšej ekonomiky vo svetových dejinách, pričom rušia aj toto.

Nič sa nenaučili, nič nepovedali

Americký viceprezident J. D. Vance spolu s manželkou navštívil pred pár dňami na tri hodiny americkú základňu v Grónsku. Prišiel aj poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz s manželkou. Po tom, čo nelegálne použili nezabezpečenú platformu na úplne zbytočný skupinový čet, v ktorom unikli citlivé údaje o prebiehajúcom vojenskom útoku k šéfredaktorovi Atlanticu, Waltz a Vance možno dúfali, že prekryjú tému tým, že sa vydajú na výlet, ktorý bol pôvodne zamýšľaný ako cesta Vanceovej manželky na preteky psích záprahov.

Celkový kontext však predstavuje neustále Trumpovo tvrdenie, že Amerika musí dostať Grónsko, ktoré je autonómnou oblasťou Dánska, pod svoje krídla. Pôvodný plán bol, že Grónčanov navštívi Usha Vance, očividne na základe logiky, že druhá dáma bude účinným obrazom koloniálnej podriadenosti. Nikto ju však nechcel vidieť a grónske podniky odmietli slúžiť ako pozadie pri fotografovaní či dokonca obsluhovať nepozvaných Američanov. A tak americké páry veľmi rýchlo navštívili vesmírnu základňu Pituffik.

Na základni na ďalekom severe ostrova sa americkí návštevníci nechali odfotiť a naobedovali sa s vojakmi. Základňu použili ako pozadie pre tlačovú konferenciu, kde mohli povedať veci, ktoré si mysleli už predtým. Nič nezažili, nič sa nenaučili, nič rozumné nepovedali. No Vance, ktorý nikdy neopustil základňu a nikdy predtým Grónsko nenavštívil, si bol celkom istý tým, ako by mali Grónčania žiť. Apeloval na nich, i keď tam nik z nich nebol prítomný, ba nebol ani nikde v blízkosti. Tvrdil, že Dánsko nechráni ich bezpečnosť, kým Spojené štáty áno. Grónsko by sa preto malo pripojiť k Spojeným štátom. Rozlúštiť všetky jeho nezmysly si vyžaduje trpezlivosť.

Tak za Rusko či proti nemu?

Základňa Pituffik (predtým Thule) existuje len preto, že ju Dánsko v citlivom čase povolilo Spojeným štátom postaviť. Slúžila Spojeným štátom desaťročia ako centrálna súčasť ich jadrového odstrašenia a potom systému včasného varovania pred sovietskym a neskôr ruským jadrovým útokom.

Keď Vance hovorí, že Dánsko nechráni Grónsko ani základňu, odmieta tým desaťročia spolupráce, ako aj NATO. Dánsko bolo zakladajúcim členom Aliancie, v rámci ktorej má Amerika za úlohu brániť Dánsko i Grónsko, rovnako ako je úlohou Dánska (i ostatných členov) brániť Spojené štáty.

Američania by sa nad tým mohli zasmiať, ale arogancia je neopodstatnená. Sme totiž jediní, ktorí sa po 11. septembri 2001 odvolali na článok 5, ktorý podľa zakladajúcej zmluvy znamená povinnosť obrany, a naši európski spojenci na to kladne odpovedali. V prepočte na obyvateľa bolo v afganskej vojne zabitých viac dánskych ako amerických vojakov. Pamätáme si ich? Ďakujem im?

Hrozbou v Arktíde, o ktorej hovorí Vance, je Rusko, pričom obrana pred ruským útokom je úlohou NATO. Lenže práve teraz Spojené štáty podporujú Rusko v jeho vojne proti Ukrajine. Nikto dnes nerobí viac pre potlačenie ruskej hrozby ako Ukrajina, ktorá v skutočnosti plní celú misiu NATO tým, že absorbuje obrovský ruský útok. Ale Vance je proti pomoci Ukrajine, šíri ruskú protiukrajinskú propagandu a preslávil sa tým, že v Oválnej pracovni útočil na ukrajinského prezidenta. Na základni Vance obvinil zo zabíjania na Ukrajine skôr Joea Bidena ako Vladimira Putina, čo je groteskné. Vance zároveň tvrdil, že medzi Ruskom a Ukrajinou teraz platí prímerie v oblasti energetiky, ktoré však v skutočnosti Rusko okamžite porušilo. Moskva navyše pripravuje masívnu jarnú ofenzívu. Reakciou Muskovej-Trumpovej administratívy však bola úplná ignorácia rozsiahlejšej reality a ukončenie pomoci Ukrajine z Bidenovej éry. V prepočte na obyvateľa Dánsko medzitým poskytlo Ukrajine viac ako štvornásobok pomoci Spojených štátov.

Jasný prospech

Grónsko, Dánsko a Spojené štáty boli po väčšiu časť uplynulého storočia zaangažované do zložitých a účinných bezpečnostných opatrení, ktoré sa dotýkajú tých najvážnejších scenárov. Arktická bezpečnosť, problém, ktorý Trump a Vance objavili len veľmi nedávno, bola predmetom amerického záujmu celé desaťročia – počas studenej vojny i po nej. Na Pituffiku, kde ich kedysi bolo desaťtisíc, dnes slúži len zopár stoviek Američanov. Na ostrove, kde ich kedysi bol tucet, je dnes len jedna americká základňa, ale to je dôsledok americkej politiky, nie vina Dánska.

Naozaj máme problém prevziať zodpovednosť. Spojené štáty výrazne zaostávajú za svojimi spojencami i súpermi v Arktíde. Čiastočne je to preto, že členovia Vanceovej strany desaťročia popierali realitu globálneho otepľovania, čo sťažovalo americkému námorníctvu schopnosť presvedčiť kongres o potrebe zaobstarať vhodné lode. Spojené štáty americké majú iba dva funkčné arktické ľadoborce. Bidenova administratíva mala v úmysle spolupracovať s Kanadou, ktorá ich má, i s Fínskom, ktoré ich stavia veľa, aby konkurovalo Rusku, ktoré ich má najviac. Tento spoločný plán by umožnil Spojeným štátom prekonať Rusko v schopnosti lámať ľad. Toto je jeden z nespočetných príkladov toho, ako spolupráca so spojencami v NATO prospieva Spojeným štátom. To, čo sa s týmto usporiadaním stane teraz, keď Trump a Vance definujú Kanadu i Dánsko ako súperov či dokonca ako nepriateľov, nie je jasné. NATO sa pravdepodobne rozpadne a Rusko bude dominantné.

Nahý a márnivý

Tak ako na všetko, čo Muskova-Trumpova administratíva robí, aj na otázku, v čí prospech slúži imperializmus v Grónsku, je ľahká odpoveď: prospech z toho má Rusko. Putin nemôže potlačiť svoju radosť z amerického imperialistického prístupu ku Grónsku. Pri vytváraní umelých kríz vo vzťahoch s Dánskom a Kanadou, dvoma najbližšími spojencami Ameriky za posledných osemdesiat rokov, Trumpovi ľudia pripravili Ameriku o bezpečnostné zisky a vytvorili chaos, z ktorého Rusko len profituje.

Americký imperializmus zameraný na Dánsko a Kanadu nie je len morálne nesprávny, je strategicky katastrofálny. Spojené štáty tým nemajú čo získať a môžu veľa stratiť. Neexistuje nič, čo by Američania nemohli od Dánska alebo Kanady získať v rámci spojenectva. Dokazuje to už samotná existencia základne na Pituffiku. V atmosfére priateľstva, ktorá prevládala posledných osemdesiat rokov, je možné za dobrých podmienok obchodovať so všetkými nerastnými zdrojmi Kanady a Grónska, prípadne ich môžu preskúmať americké spoločnosti. Jediný spôsob, ako spochybniť tento jednoduchý prístup, je prístup, ktorý si zvolili Musk a Trump: obchodné vojny s Kanadou a Európou a hrozba skutočných vojen a anexií. Muskova-Trumpova administratíva vytvára neuveriteľne hlúpu situáciu, v ktorej budú musieť Spojené štáty viesť vojny, aby získali veci, ktoré by ešte pred pár týždňami dostali na požiadanie. A vojny, samozrejme, len zriedka dopadnú tak, ako človek očakáva.

Mnohí ľudia stále vynakladajú veľa úsilia, aby v tom všetkom objavili systém. Žiadny systém však nie je. Je to len nezmysel, ktorý prospieva nepriateľom Ameriky.

Hans Christian Andersen vyrozprával nezabudnuteľný príbeh o nahom cisárovi. V Grónsku sme videli americký imperializmus v nových šatách – je nahý a márnivý.

Niekoľko odpovedí

Na rozlúčku Vance povedal Grónčanom, že život so Spojenými štátmi by bol lepší ako s Dánskom. Dánski predstavitelia boli príliš diplomatickí na to, aby na urážky namierené proti nim z ich vlastného územia počas nepozvanej návštevy imperialistických horúcich hláv odpovedali priamo. Dovoľte mi však napísať niekoľko možných odpovedí. Americké vedenie zaobchádza s Európou, akoby to bola nejaká dekadentná diera, a naznačuje, že spojenectvo s diktatúrami by bolo akosi lepšie. Európa však nie je len domovom našich tradičných spojencov; je to závideniahodná zóna demokracie, bohatstva a blahobytu, s ktorou je dobré mať dobré vzťahy a z ktorej sa niekedy môžeme poučiť.

Na porovnanie uvádzam niekoľko príkladov. V rebríčku šťastia sú USA na 24. mieste na svete. To nie je zlé, Dánsko je však na druhom mieste (po Fínsku). Freedom House zaradil vo svojom rebríčku slobody so stupnicou od 0 po 100 Dánsko na stupeň 97 a USA na 84, pričom Spojené štáty tento rok výrazne poklesnú. Američana uväznia s asi desaťkrát väčšou pravdepodobnosťou ako Dána. Dáni majú prístup k univerzálnej a v podstate bezplatnej zdravotnej starostlivosti, Američania míňajú obrovské množstvo peňazí, a aj tak sú častejšie chorí a zaobchádza sa s nimi horšie. Dáni žijú v priemere o štyri roky dlhšie ako Američania. V Dánsku je univerzitné vzdelanie bezplatné; priemerný študentský dlh desiatok miliónov Američanov je asi 40-tisic dolárov. Dánski rodičia majú jeden rok platenej rodičovskej dovolenky, kým v USA môže jeden rodič dostať len dvanásť týždňov neplatenej dovolenky. Dánsko má Hansa Christiana Andersena, v USA píše príbehy pre deti J. D. Vance. U amerických detí je približne dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že zomrú pred dosiahnutím veku piatich rokov, ako u dánskych.

Článok zo stránky substack.com uverejňujeme s autorovým súhlasom