Jurij Vasin
Autor je novinár a prekladateľ
Denník New York Times uverejnil rozsiahly článok, v ktorom tvrdí, že USA sa v posledných troch rokoch zapojili do vojenských operácií na Ukrajine „oveľa viac, než sa doteraz predpokladalo“.
Autor textu Adam Entous uskutočnil vyše 300 rozhovorov s bývalými a súčasnými úradníkmi, politikmi a predstaviteľmi spravodajských služieb z Ukrajiny, USA, Británie, Nemecka, Poľska, Belgicka, pobaltských štátov a Turecka.
Opísal prácu veliteľského centra v nemeckom Wiesbadene, kde americká armáda plánovala vojenské operácie spolu s Ukrajincami, pomáhala im s výberom cieľov a strategickým plánovaním. NYT okrem iného uvádza svoju verziu, prečo ukrajinská protiofenzíva v lete 2023 zlyhala, opisuje úder na Krymský most s použitím rakiet ATACMS a spomína epizódu z vojny, keď riziko, že Rusko použije jadrové zbrane, podľa amerických odhadov vzrástlo na 50 percent.
Veliteľstvo vo Wiesbadene
Prvé stretnutie zástupcov USA a Ukrajiny vo veliteľskom centre americkej armády v Európe a Afrike v nemeckom Wiesbadene sa podľa NYT uskutočnilo na jar 2022 – dva mesiace po invázii ruských vojsk na Ukrajinu.
Z ukrajinskej strany prišiel do Wiesbadenu generálporučík Michail Zabrodskij a z americkej strany ponúkol svojmu kolegovi spoluprácu generál Christopher Donahue, veliteľ 18. výsadkového zboru americkej armády.
Vo veliteľskom centre americkí a ukrajinskí vojaci, ako to opisuje NYT, „bok po boku“ plánovali operácie Ozbrojených síl Ukrajiny (OSU). Američania, ktorí zhromažďovali spravodajské informácie, určovali celkovú stratégiu boja a zároveň odovzdávali ukrajinskej armáde presné informácie o súradniciach cieľov na súši a na mori.
Jeden z európskych šéfov spravodajských služieb, s ktorým reportér NYT urobil rozhovor, spomína, že bol „ohromený“, keď sa dozvedel, ako hlboko boli USA zapojené do ukrajinských operácií. „Teraz sú aj oni súčasťou reťazca zameriavania cieľov,“ povedal.
Spočiatku generál Donahue a jeho pobočníci len odovzdávali informácie o pohyboch ruských vojsk vtedajšiemu veliteľovi ukrajinských pozemných síl Olexandrovi Syrskému a jeho štábu. To však sťažilo už aj tak zložité vzťahy medzi Syrským a vrchným veliteľom OSU Valerijom Zalužným.
Ďalšou komplikáciou boli napäté vzťahy generála Zalužného s jeho americkým náprotivkom, šéfom Zboru náčelníkov štábov, generálom Markom Milleym.
V dôsledku toho musel Pentagón vymyslieť komplikovaný kanál, ktorým Milley komunikoval so Zalužným, keď sa vyhýbal kontaktu – prostredníctvom veliteľa Kalifornskej národnej gardy Davida Baldwina a Igora Pasternaka, podnikateľa s ukrajinskými koreňmi v Los Angeles, ktorý bol známym vtedajšieho ukrajinského ministra obrany Olexija Reznikova.
V marci sa ruská ofenzíva na Kyjiv zastavila. Neskôr v tom istom mesiaci však Rusko začalo presúvať ďalšie sily na východnú a južnú Ukrajinu. Američania dospeli k záveru, že ak koalícia nezmení svoju stratégiu, Ukrajinci vojnu prehrajú. Vtedy sa rozhodlo o presune húfnic M777 a munície do Kyjiva.
V rámci partnerstva bol vo Wiesbadene zriadený stály plánovací orgán Task Force Dragon. Čoskoro začali do Wiesbadenu prichádzať zástupcovia ukrajinskej strany – spravodajskí dôstojníci, operační plánovači, špecialisti na spojenia a riadenie paľby.
Každé ráno sa Ukrajinci a Američania schádzali, aby určili najsľubnejšie ciele, ktorých súradnice sa odovzdávali OSU. Podľa NYT zároveň termín „ciele“ vyvolal istú diskusiu – americkí dôstojníci spochybňovali, či je vhodné takto nazývať miesta dislokácie ruských vojsk.
V dôsledku toho sa o nich hovorilo ako o „bodoch záujmu“. Zároveň bolo stanovené, že pri úderoch na ruskom území nebudú existovať žiadne „body záujmu“. Biely dom zároveň zakázal poskytovať spravodajské informácie o polohe najvyšších veliteľov ruských ozbrojených síl, napríklad náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova.
Systém prenosu spravodajských informácií a úderov na ciele začal plne fungovať v máji 2022. Američania pritom neuviedli, kde a ako údaje na údery získali. Zabrodskij spomína, že keď sa Ukrajinci pýtali, prečo majú dôverovať spravodajským informáciám, generál Donahue odpovedal: „Nezaoberajte sa tým, ako sme to zistili. Len verte, že keď budete strieľať, trafíte a výsledok sa vám bude páčiť. A ak sa vám výsledok nebude páčiť, dajte nám vedieť a my sa polepšíme.“
Spočiatku bol „pracovným koňom“ ukrajinskej armády M777. Ale táto húfnica má maximálny dostrel len 24 kilometrov s konvenčnými nábojmi. A M777 nemohli zasiahnuť ciele za líniami ruských ozbrojených síl.
Potom generál Donahue a generál Christopher Cavoli, ktorí sa takisto spolupodieľali na veliteľskom centre, navrhli, aby Ukrajinci dostali viacnásobné raketomety HIMARS a rakety s doletom 90 kilometrov.
Vláda vtedajšieho amerického prezidenta Joea Bidena dlho váhala, pretože nechcela vyprázdniť vlastné zásoby – a aj z obavy, že by tým vyprovokovala Vladimira Putina. Nakoniec však rozhodnutie padlo a Ukrajina dostala prvé rakety HIMARS.
Podmienky boli nasledovné:
- Wiesbaden bude kontrolovať každý úder,
- americká armáda bude skúmať zoznamy cieľov a vydávať odporúčania týkajúce sa umiestnenia odpaľovacích zariadení a načasovania úderu;
- operátori HIMARS-u budú na odpálenie rakety potrebovať špeciálny elektronický kľúč, ktorý smú Američania kedykoľvek deaktivovať.
Po presune HIMARS-u sa z Dragon Task Force stala, slovami NYT, „back office vojny“.
Útok na krížnik Moskva
Prvý veľký triumf Ukrajiny však prišiel dva týždne pred stretnutím vo Wiesbadene – v apríli 2022, keď bola v Čiernom mori potopená vlajková loď ruského námorníctva, krížnik Moskva.
