Čo robia demokrati: o Bidenovi ani Kamale Harrisovej nepočuť, Ameriku obieha 83-ročný Sanders

Päť mesiacov po prezidentských voľbách, v ktorých Kamala Harris prehrala vo všetkých kľúčových štátoch aj v celkovom súčte hlasov, dosiahla Demokratická strana prvé malé víťazstvo.

V utorňajších voľbách sudcu najvyššieho súdu vo Wisconsine uspela liberálna kandidátka Susan Crawford, hoci najbohatší muž na svete Elon Musk na kampaň jej konzervatívneho súpera prispel sumou 25 miliónov dolárov.

Crawford bola úspešnejšia ako Harris v každom jednom volebnom okrese a celkovo uspela s náskokom desiatich percentuálnych bodov. Viacerí to interpretujú ako varovanie pre prezidenta Donalda Trumpa, ktorý po návrate do Bieleho domu zavádza vysoké clá, prepúšťa desaťtisíce štátnych zamestnancov a dramaticky mení americkú zahraničnú politiku.

Iní sú opatrnejší a výsledky skôr vnímajú ako ďalšiu ukážku, že republikánom sa nedarí mobilizovať voličov v iných ako prezidentských voľbách (čo pripúšťa aj viceprezident J. D. Vance). Aj keď je pre demokratov úspech z Wisconsinu dôležitou psychologickou vzpruhou, strana je po nástupe druhej Trumpovej vlády výrazne rozdelená a teraz čelí dileme, čo robiť ďalej.

Voliči chcú od demokratov tvrdší prístup

Odkedy televízna stanica NBC News v 90. rokoch začala merať popularitu dvoch hlavných amerických politických strán, demokrati ešte nikdy neboli takí neobľúbení. Z prieskumu zverejneného v polovici marca vyplýva, že ich vníma pozitívne len 27 percent registrovaných voličov.

Politický stratég Jeff Howfitt tieto čísla okomentoval slovami, že strane už nestačí „iba“ rebranding, ale kompletný reštart. Podobne marcový prieskum televíznej stanice CNN ukázal, že voči Demokratickej strane má kladný postoj len 29 percent Američanov, pričom až 54 percent ju vníma negatívne.

Komentátor denníka New York Times Ezra Klein, ktorý má dobré kontakty s vysokopostavenými politikmi, povedal, že ešte nikdy nevidel demokratov takých zmätených. Doteraz sa nezhodli na tom, prečo prehrali minuloročné voľby, a výrazne sa líšia aj ich názory na to, čo by teraz mali robiť. Respektíve sú aj takí, ktorí tvrdia, že by nemali robiť nič.

V tomto zmysle sa ešte koncom februára vyjadril slávny stratég James Carville, ktorý vyzval demokratov na „strategický politický ústup“. Podľa tvorcu kampane exprezidenta Billa Clintona by sa mali ozývať čo najmenej, aby neodpútavali pozornosť od chaotického spôsobu Trumpovho vládnutia.

V podobnom duchu sa vyjadrila kongresmanka Marie Gluesenkamp Perez, podľa ktorej by demokrati nemali reagovať na „každú správu“, ktorá sa objaví na sociálnych sieťach.

Zdá sa však, že tento postoj je medzi demokratickými voličmi menšinový. Podľa marcového prieskumu CNN sú takmer tri štvrtiny z nich presvedčené, že demokrati v kongrese nerobia dosť na to, aby zastavili Trumpa.

Najväčšej kritike v tomto zmysle čelí líder strany v senáte Chuck Schumer, ktorý sa v marci spolu s ďalšími deviatimi demokratmi v senáte pridal k republikánom a umožnil tak hlasovanie o republikánskom rozpočte. Schumer tvrdil, že hoci tento rozpočet nie je dobrý, ide o lepšie riešenie ako tzv. shutdown, ktorý by spôsobil rušenie financovania federálnych úradov.

Jeho postoj sa však nestretol s pochopením veľkej časti jeho strany – podľa prieskumu CNN si väčšina demokratických voličov neželá žiadnu spoluprácu s republikánmi. Mnohí demokrati otvorene volali po jeho rezignácii, podľa prieskumu progresívneho think tanku Data for Progress si až 61 percent z nich nemyslí, že Schumer dostatočne bojuje proti Trumpovi.

Zrejme aj na nespokojnosť voličskej bázy tento týždeň reagoval senátor Cory Booker z New Jersey, ktorý vystúpil s najdlhším prejavom v histórii komory – dokopy trval 25 hodín a štyri minúty. Počas z nich čítal listy od svojich voličov, ktorí sa sťažovali na Trumpovu politiku, aj odpovedal na otázky svojich kolegov.

Kalifornský guvernér si do podcastu pozval Bannona

Viacerí vplyvní zástupcovia do záznamu aj mimo neho priznávajú, že značka demokratov je v tejto chvíli toxická. Viacerí analytici sú napriek tomu už teraz presvedčení, že to nijako nemusí ovplyvniť budúcoročné voľby do kongresu v polovici funkčného obdobia prezidenta. V prípade, že Trump bude vládnuť tak chaoticky ako doteraz a demokrati znova zmobilizujú svoje voličské jadro, republikáni by poľahky mohli prísť o väčšinu v snemovni reprezentantov (ak by sa to stalo aj v senáte, išlo by o veľké prekvapenie).

Lenže otázkou, na ktorú už teraz myslia politickí stratégovia, sú voľby v roku 2028. Republikáni vo vlaňajších prezidentských voľbách získali hlasy Američanov s nižším záujmom o politiku, nižšou úrovňou vzdelania a nižším socioekonomickým statusom bez ohľadu na rasu. Od demokratov sa po desaťročiach odklonili zástupcovia mnohých demografických skupín, na ktoré sa desaťročia spoliehali, na čele s afroamerickými a hispánskymi mužmi.

Niektorí demokrati to pripisujú tomu, že strana sa podľa nich kultúrne vzdialila bežným Američanom. Kým v roku 1994 sa medzi demokratickými voličmi štvrtina označovala za liberálov, štvrtina za konzervatívcov a polovica za umiernených, v roku 2025 to už bolo 55 percent liberálov, iba 9 percent konzervatívcov a 34 percent umiernených.

Podľa prieskumu agentúry Gallup si momentálne 45 percent demokratov želá, aby ich strana bola viac umiernená, a 29 percent, aby bola viac liberálna. Aj denník New York Times vo svojom úvodníku tvrdí, že demokrati sa od roku 2017 v kultúrnych otázkach posunuli „až príliš doľava“.

Vlajkovou témou demokratov, ktorí sa snažia o „posun do politického stredu“, sú práva transrodových ľudí. Napríklad guvernér Kalifornie Gavin Newsom, ktorý si v posledných týždňoch do svojho podcastu s cieľom „budovať mosty“ pozval aj exporadcu Donalda Trumpa Steva Bannona, označil za „hlboko neférové“, aby transrodové športovkyne súťažili v ženských súťažiach.

Ľudskoprávni aktivisti Newsoma ostro kritizujú a obviňujú ho z politikárčenia s ľudskými právami LGBTI+ ľudí. Koncom marca pred jeho domom protestovalo zhruba 100 ľudí.

Sanders obchádza Ameriku

Mnohí progresívci sú presvedčení, že odpoveďou na krízu strany nie je posun doprava v kultúrnych otázkach, ale ostrejšie vymedzovanie sa proti Trumpovi a zmena prístupu v ekonomických témach. Ich najvýraznejšou tvárou je Bernie Sanders, nezávislý senátor z Vermontu.

V reakcii na to, že Trump dal najbohatšiemu mužovi na svete Elonovi Muskovi bezprecedentné právomoci, keď ho poveril riadením úradu na „efektivitu štátnej správy“, začal obchádzať Spojené štáty so sloganom, že z USA sa stáva oligarchia. Na jeho akcie v mestách, kde vlani zvíťazil Trump, chodia tisíce až desaťtisíce ľudí.

Celkovo na Sandersove mítingy zavítalo už 107-tiśic Američanov. 83-ročný senátor v nich chce pokračovať, dvanásteho apríla sa chystá do Kalifornie. Medzičasom sa k nemu pridala kongresmanka Alexandra Ocasio-Cortez z New Yorku, ktorú podľa prieskumu CNN ju až desať percent demokratických voličov považuje za političku, ktorá najviac stelesňuje hodnoty strany, čo je najviac zo všetkých predstaviteľov.

Z 35-ročnej Ocasio-Cortez sa stáva líderka progresívneho krídla demokratov a čoraz častejšie sa o nej začína hovoriť ako o možnej prezidentskej kandidátke. V amerických médiách sa dokonca začalo špekulovať, či v strane nevzniká hnutie ekvivalentné ku konzervatívno-pravicovej Tea Party, ktorá odmietala akúkoľvek spoluprácu s demokratickým prezidentom Barackom Obamom, blokovala jeho návrhy a zároveň bola v spore s čelnými predstaviteľmi svojej vlastnej strany.

Analytik David Byler v komentári pre MSNBC však toto porovnanie odmieta. Vysvetľuje, že progresívci s umiernenými demokratmi v skutočnosti nie sú v takom zásadnom ideologickom rozpore, ako boli radikáli z Tea Party vo vzťahu k štandardným republikánom.

Exprezidenti zväčša mlčia 

Medzitým sú niektorí mimoriadne kritickí voči bývalým demokratickým prezidentom Billovi Clintonovi, Barackovi Obamovi a Joeovi Bidenovi, ale aj voči republikánskemu exprezidentovi Georgeovi Bushovi, ktorí sa po Trumpovom návrate k moci takmer vôbec nevyjadrujú k verejnému dianiu.

„Netuším, na čo čakajú,“ povedal nemenovaný bývalý Obamov poradca pre portál The Hill.

Obama napokon prvý raz výraznejšie verejne vystúpil až tento štvrtok, keď kritizoval Trumpove clá, imigračnú politiku aj zásahy proti univerzitám a politickým oponentom. „Predstavte si, že by som čokoľvek z tohto urobil ja,“ posťažoval sa v diskusii na Hamilton College.

Rovnako pasívna bola v posledných týždňoch aj demokratická prezidentská kandidátka Kamala Harris, ktorá sa takisto prvýkrát od volieb vyjadrila tento štvrtok. Skonštatovala, že Trumpove kroky sa dali predpovedať, a vyzvala Američanov, aby sa nebáli vzdorovať prezidentovi.

„Nie som tu na to, aby som vám vravela, že som vám to hovorila,“ povedala Harris.