Denník N

Stanoviská Mosta k občianstvu nesedia

Predseda Mosta-Híd si svoj argument o dvojakom občianstve nepremyslel.

Autor je politológ

Béla Bugár a Gábor Gál si protirečili pri zdôvodňovaní stanoviska Mostu k občianstvu. Prvý ťahal za kratší koniec, keď povedal, že (dvojaké) občianstvo je hlavne pocitové.

Nad rozhodnutím Mosta-Híd na čele s jeho predsedom o dôvodoch nehlasovania za zmenu zákona o občianstve sa v médiách už zmráka. Či je to rovnaké aj v mysliach voličiek a voličov tejto strany, zatiaľ nevieme. Je však zrejmé, že išlo o prioritu komunikovanú smerom k verejnosti dlhé roky. Pokles preferencií strany v dôsledku obetovania tejto priority (vraj) odhodlanosti dodržiavať dohody vo vládnej koalícii preto vylúčiť určite nemožno.

Rozhodnutie v mene (iných) priorít

Nehlasovanie o zrušení zákazu dvojitého občianstva bola legitímna voľba strany Most-Híd. Legitímne je aj tvrdenie, že tak urobili v mene zachovania koaličnej dohody a presadenia iných programových priorít.

Uveriteľnosť toho, že tieto priority budú pri zachovaní lojality Mosta naozaj presadené, znižujú predchádzajúce skúsenosti s najsilnejším členom partnerstva, Smerom (napríklad hlasovania o eurovale či predsedovi NKÚ). Aj preto môžu Bugár a spol. ťažko očakávať inú reakciu ako „uveríme, keď uvidíme“.

Nepremyslené vyjadrenie

Predseda Mosta však pri zdôvodňovaní tejto voľby použil aj iný, málo premyslený argument. Tvrdiť o (dvojakom) občianstve, že je „hlavne pocitové“, je nielen gól do vlastných radov, ale aj popiera realitu.

Občianstvo je totiž kľúčový politický zväzok s istým spoločenstvom, zväčša organizovaným v podobe štátu, a má aj svoje ústavnoprávne vyjadrenie. Hoci dnes sú už štáty alebo im podobné útvary povinné poskytnúť ochranu aj osobám, ktoré nie sú ich občanmi (príkladom sú utečenci), občianky a občania majú stále celý rad práv, ktoré sú na občianstvo viazané.

Bagatelizovať význam občianstva (alebo jeho straty) v demokratickej spoločnosti je, najmä od predsedu strany, ktorá deklaruje obhajobu aj menšinových práv, pochybenie na hranici prijateľnosti. Osobitne negatívny vplyv môže mať na tých vyše 1300 ľudí, ktorí si „zuby“ príslušného zákona sami vyskúšali, keď požiadali o – väčšinou nie maďarské – občianstvo.

Nech vysvetľujú iní – hoci nekonzistentne

Namiesto toho, aby Bugár nešťastné tvrdenie rýchlo korigoval v ďalších vyjadreniach, zverejnil blog, až na pár výnimiek plný všeobecných fráz o nutnosti spolupráce a kompromisov, ktoré sú podľa neho nevyhnutné pre účinnejší boj proti extrémizmu (to, aký je vzťah medzi bojom proti extrémizmu a spoluprácou aj so Smerom, ostáva naďalej záhadou).

Vysvetľovanie stanoviska k občianstvu prenechal na Gábora Gála, niekdajšieho zástupcu navrhovateľov v konaní o ústavnosti novely zákona o občianstve z dielne prvej Ficovej vlády. Ten súčasný status dvojakého občianstva komentoval ako „problém všetkých na Slovensku“, čo je zjavne v rozpore s Bugárovým argumentom o „pocitovej“ ťažkosti týkajúcej sa iba tých, ktorí sú problematickými ustanoveniami zákona nejako zasiahnutí. Ak toto nie je dôkaz o zmätenej komunikácii, tak už nič.

Zrozumiteľnosť je to najmenej

Slovenská politika prežíva jednu z najväčších kríz dôvery od vyhlásenia samostatnosti. Aktéri, ktorí posilnili túto krízu nečakaným vstupom do koalície so stranou, ktorá je pre mnohých symbolom nesprávneho prístupu k vládnutiu, by mali používať presnú a zrozumiteľnú argumentáciu aspoň vtedy, keď diskusia prebieha o konkrétnych problémoch. To je to najmenej, čo od nich môžeme stále očakávať.

Teraz najčítanejšie