Chaos, zlá komunikácia a žiadna stratégia: ako Američania zbombardovali nemocnicu v Afganistane

Chaotické rozhodovanie, nepripravené americké jednotky na prekvapivo ťažký boj s bojovníkmi Talibanu, zadrhávajúca sa komunikácia a séria osudných chýb viedla 3. októbra 2015 k tragickému bombardovaniu nemocnice Lekárov bez hraníc v tristotisícovom meste Kunduz na severe Afganistanu.

Americké ju vtedy zasiahli bojovým lietadlom AC-130, pretože sa mylne domnievali, že ide o budovu obsadenú bojovníkmi Talibanu.

Ten, čo zle naviedol strely, bol na svojej prvej misii. Časť vojakov nespala viac ako 70 hodín a nevedela poriadne, čo má vlastne robiť. Po ich náletoch zomrelo 42 lekárov a pacientov. Zničená nemocnica nefunguje ani po polroku, v meste tak zostali tisíce ľudí bez poriadnej zdravotníckej opatery.

Americká armáda po zbabranej operácii disciplinárne potrestala 16 vojakov vrátane jedného generála, čo podľa Wall Street Journal často v praxi znamená koniec kariéry.

Ústa plné piesku

Odmietla ich však vyšetrovať z vojnových zločinov, pretože podľa nej nešlo o úmysel, čo kritizovali nielen Lekári bez hraníc, ktorí v Afganistane prišli o 14 svojich zamestnancov, ako zľahčovanie tragickej udalosti.

Američanov pred operáciou upozorňovali na to, aby nemierili na plne funkčnú nemocnicu, napriek tomu na ňu viackrát zaútočili. Neskôr aj 700-stranová zväčša začiernená správa Pentagónu potvrdila, že sa v budove nenachádzali bojovníci Talibanu.

Lekári bez hraníc aj Amnesty International stále požadujú od amerického prezidenta Baracka Obamu nezávislé vyšetrovanie. Amnesty už v roku 2014 vo svojej správe kritizovala nedostatočné vyšetrovanie strát medzinárodných vojenských operácií v Afganistane. Ten trend sa nezmenil.   

„Cítili sme sa ako bezhlavé sliepky v totálnej tme, ja a môj asistujúci chirurg,“ opisovala bombardovanie z 3. októbra chirurgička Lekárov bez hraníc Evangeline Cua. „Kašľala som, pridusená zvíreným prachom. Za svojou chirurgickou maskou som mala ústa plné piesku, ako keby ma ho niekto nútil jesť. Vrstvy prachu z blízkej miestnosti úplne zakryli výhľad,“ spomínala. Po ďalšom bombardovaní na ňu spadol strop a stratila vedomie. „Zobudila som sa s plačom a dezorientovaná.“

Všetko sa stalo dva týždne pred tým, ako mala ukončiť na jej sklamanie až príliš pokojnú misiu v Afganistane.

Pracovník Lekárov bez hraníc opisuje scénu po útoku na nemocnicu:

Príliš silný Taliban

Afganské mesto Kunduz obsadil prekvapivo Taliban v septembri 2015 a afganská vláda ho bez americkej pomoci nevedela získať späť. Zo sily islamistických fanatikov však boli prekvapení aj oni.

„S takou úrovňou sofistikovanosti a koordinovanosti sa nikto z nás ešte nestretol,“ svedčil jeden nemenovaný vojak v správe Pentagónu. Počas operácie na nich strieľali „desiatkami a desiatkami tisíc nábojov“. A to všetko v situácii, keď vo vedení úplne chýbal zmysel pre stratégiu a taktiku.

„Ako ďaleko chcete ísť?“ nie je práve najlepšia odpoveď na našu otázku, ako hlboko máme ísť do boja, sťažoval sa podľa agentúry Reuters ďalší vojak. „To nebola stratégia, ale v skutočnosti recept na pohromu v takomto premenlivom prostredí,“ dodal.

Trikrát sa pýtal, ako má byť vedená misia, ale nedostal odpoveď. Taktiež sa ukázalo, že poradcovia, ktorí sa podieľali na misii v Afganistane, fungovali skôr ako konzultanti než riadni bojovníci.

Zlý prístup

Výsledkom zbabranej operácie podľa brigádneho generála Charlesa Clevelanda bol opätovný výcvik vyše 9-tisíc amerických vojakov. Kritici však za tým vidia oveľa väčšie zlyhanie než len zlú prípravu.

„Nikto v západných metropolách nechce priznať, že vojnová zóna v Afganistane sa zhoršuje a ich jednotky sú na bojových misiách na dennej báze,“ povedal nemenovaný zdroj pre Reuters. Kým v roku 2014 bolo v Afganistane ešte vyše 130-tisíc najmä amerických vojakov, teraz je to už len zlomok.

Napriek zvrhnutiu režimu Talibanu v Afganistane v roku 2001 po útokoch na americké dvojičky je teroristické hnutie stále silné v krajine a v spolupráci s al-Káidou ovláda územia najmä na vidieku. Tento rok sa už raz Kunduz pokúsil získať znovu. S obdobím zberu úrody sa očakávajú ešte ďalšie útoky najmä v provincii Helmand.

Podľa New York Times sa navyše Pentagón k tragédii správa, ako keby nebola taká vážna. „Ak zoberieme do úvahy straty na životoch a poškodenie nemocnice, ktorá je podľa definície zákonov o ozbrojených konfliktoch chránenou oblasťou, len veľmi ťažko niekoho prekvapí, že mnohí to považujú za neadekvátne,“ napísali americké noviny v redakčnom komentári.

„Nikto by nemal byť spokojný, ak veci zostanú tam, kde teraz sú. Bola by to nespravodlivosť pre obete nielen tejto tragickej chyby, ale aj tých budúcich.“