Denník N

Chaos, zlá komunikácia a žiadna stratégia: ako Američania zbombardovali nemocnicu v Afganistane

Nemocnica v Kunduze po americkom nálete. Foto – TASR/AP
Nemocnica v Kunduze po americkom nálete. Foto – TASR/AP

Pentagón zverejnil vyšetrovanie tragického bombardovania v Kunduze, počas ktorého zomrelo 42 pacientov a lekárov. Ľudskoprávne organizácie sú nespokojné, že sa to končí bez súdu.

Chaotické rozhodovanie, nepripravené americké jednotky na prekvapivo ťažký boj s bojovníkmi Talibanu, zadrhávajúca sa komunikácia a séria osudných chýb viedla 3. októbra 2015 k tragickému bombardovaniu nemocnice Lekárov bez hraníc v tristotisícovom meste Kunduz na severe Afganistanu.

Americké ju vtedy zasiahli bojovým lietadlom AC-130, pretože sa mylne domnievali, že ide o budovu obsadenú bojovníkmi Talibanu.

Ten, čo zle naviedol strely, bol na svojej prvej misii. Časť vojakov nespala viac ako 70 hodín a nevedela poriadne, čo má vlastne robiť. Po ich náletoch zomrelo 42 lekárov a pacientov. Zničená nemocnica nefunguje ani po polroku, v meste tak zostali tisíce ľudí bez poriadnej zdravotníckej opatery.

Americká armáda po zbabranej operácii disciplinárne potrestala 16 vojakov vrátane jedného generála, čo podľa Wall Street Journal často v praxi znamená koniec kariéry.

Ústa plné piesku

Odmietla ich však vyšetrovať z vojnových zločinov, pretože podľa nej nešlo o úmysel, čo kritizovali nielen Lekári bez hraníc, ktorí v Afganistane prišli o 14 svojich zamestnancov, ako zľahčovanie tragickej udalosti.

Američanov pred operáciou upozorňovali na to, aby nemierili na plne funkčnú nemocnicu, napriek tomu na ňu viackrát zaútočili. Neskôr aj 700-stranová zväčša začiernená správa Pentagónu potvrdila, že sa v budove nenachádzali bojovníci Talibanu.

Lekári bez hraníc aj Amnesty International stále požadujú od amerického prezidenta Baracka Obamu nezávislé vyšetrovanie. Amnesty už v roku 2014 vo svojej správe kritizovala nedostatočné vyšetrovanie strát medzinárodných vojenských operácií v Afganistane. Ten trend sa nezmenil.   

„Cítili sme sa ako bezhlavé sliepky v totálnej tme, ja a môj asistujúci chirurg,“ opisovala bombardovanie z 3. októbra chirurgička Lekárov bez hraníc Evangeline Cua. „Kašľala som, pridusená zvíreným prachom. Za svojou chirurgickou maskou som mala ústa plné piesku, ako keby ma ho niekto nútil jesť. Vrstvy prachu z blízkej miestnosti úplne zakryli výhľad,“ spomínala. Po ďalšom bombardovaní na ňu spadol strop a stratila vedomie. „Zobudila som sa s plačom a dezorientovaná.“

Všetko sa stalo dva týždne pred tým, ako mala ukončiť na jej sklamanie až príliš pokojnú misiu v Afganistane.

Pracovník Lekárov bez hraníc opisuje scénu po útoku na nemocnicu:

Príliš silný Taliban

Afganské mesto Kunduz obsadil prekvapivo Taliban v septembri 2015 a afganská vláda ho bez americkej pomoci nevedela získať späť. Zo sily islamistických fanatikov však boli prekvapení aj oni.

„S takou úrovňou sofistikovanosti a koordinovanosti sa nikto z nás ešte nestretol,“ svedčil jeden nemenovaný vojak v správe Pentagónu. Počas operácie na nich strieľali „desiatkami a desiatkami tisíc nábojov“. A to všetko v situácii, keď vo vedení úplne chýbal zmysel pre stratégiu a taktiku.

„Ako ďaleko chcete ísť?“ nie je práve najlepšia odpoveď na našu otázku, ako hlboko máme ísť do boja, sťažoval sa podľa agentúry Reuters ďalší vojak. „To nebola stratégia, ale v skutočnosti recept na pohromu v takomto premenlivom prostredí,“ dodal.

Trikrát sa pýtal, ako má byť vedená misia, ale nedostal odpoveď. Taktiež sa ukázalo, že poradcovia, ktorí sa podieľali na misii v Afganistane, fungovali skôr ako konzultanti než riadni bojovníci.

Zlý prístup

Výsledkom zbabranej operácie podľa brigádneho generála Charlesa Clevelanda bol opätovný výcvik vyše 9-tisíc amerických vojakov. Kritici však za tým vidia oveľa väčšie zlyhanie než len zlú prípravu.

„Nikto v západných metropolách nechce priznať, že vojnová zóna v Afganistane sa zhoršuje a ich jednotky sú na bojových misiách na dennej báze,“ povedal nemenovaný zdroj pre Reuters. Kým v roku 2014 bolo v Afganistane ešte vyše 130-tisíc najmä amerických vojakov, teraz je to už len zlomok.

Napriek zvrhnutiu režimu Talibanu v Afganistane v roku 2001 po útokoch na americké dvojičky je teroristické hnutie stále silné v krajine a v spolupráci s al-Káidou ovláda územia najmä na vidieku. Tento rok sa už raz Kunduz pokúsil získať znovu. S obdobím zberu úrody sa očakávajú ešte ďalšie útoky najmä v provincii Helmand.

Podľa New York Times sa navyše Pentagón k tragédii správa, ako keby nebola taká vážna. „Ak zoberieme do úvahy straty na životoch a poškodenie nemocnice, ktorá je podľa definície zákonov o ozbrojených konfliktoch chránenou oblasťou, len veľmi ťažko niekoho prekvapí, že mnohí to považujú za neadekvátne,“ napísali americké noviny v redakčnom komentári.

Nikto by nemal byť spokojný, ak veci zostanú tam, kde teraz sú. Bola by to nespravodlivosť pre obete nielen tejto tragickej chyby, ale aj tých budúcich.“

Svet

Teraz najčítanejšie