Denník N

Keď noviny verejne priznajú, že slúžia politickej strane

Absencia nezávislých maďarských médií na Slovensku je jedným z dôvodov, prečo má Béla Bugár pocit, že si môže robiť, čo chce.

Szabad Újság (Slobodné noviny), maďarskojazyčný týždenník vychádzajúci na Slovensku, vyšiel začiatkom apríla s čiernou titulnou stranou. Bola na nej veľká nula, skratka FT používaná pre maďarský forint a nápis „Ďalší klinec do rakvy maďarskej inteligencie na Felvidéku“.

V úvodníku redakcia žiada čitateľov o pomoc a pochopenie. Sťažuje sa, že budapeštianska Nadácia Gábora Bethlena jej už nechce poskytnúť žiadne ďalšie peniaze. Nadácia je jednou z prevodových pák vlády Viktora Orbána, cez ňu sa často veľmi netransparentne rozdeľujú peniaze, ktoré slúžia na financovanie rôznych aktivít maďarských komunít v susedných krajinách, vrátane peňazí určených na podporu krajanskej tlače. Presnejšie povedané, financuje sa cez ňu krajanská klientela maďarskej vládnej strany – peniaze bývajú rozdeľované podľa politického kľúča a dostávajú ich väčšinou len tí, čo majú k súčasnej budapeštianskej vláde blízko a tá je s nimi spokojná.

To je dnes práve problém Szabad Újság – maďarská vláda s ním už spokojná nie je. Týždenník patril medzi popredných odberateľov dotácií spoza hraníc (ročne dostával asi 130-tisíc eur), lenže očakávania Orbána a spol. nesplnil. „Maďarská vláda už v minulosti peniaze podmienila tým, že Strana maďarskej komunity sa dostane do parlamentu. Žiaľ, voľby nepriniesli očakávaný výsledok…,“ vysvetľuje samotná redakcia v úvodníku, prečo už nič nedostane.

Verejné priznanie

Nevedno, nakoľko si redakcia uvedomuje, čo vlastne napísala. Verejne priznala, že Szabad Újság boli stranícke noviny a že práve preto týždenník Maďarsko až doteraz financovalo. Z úvodníka je zjavné, že niečo také redakcia považuje za normálne a je dokonca dotknutá, že ich za poskytované politické služby už nikto nechce z peňazí (maďarských) daňových poplatníkov platiť.

Niežeby komukoľvek súdnemu aj v minulosti nebolo jasné, že Szabad Újság sú stranícke noviny. Spomínaný úvodník mala napísať zástupkyňa šéfredaktora Tünde Neszméri, dlhoročná politička SMK, v marcových voľbách bola na kandidátke strany na 63. mieste. Hlavnými komentátormi týždenníka sú ďalší dvaja lokálni politici strany Zsolt Kolek a Dávid Nagy. Druhý z nich, mestský poslanec v Nových Zámkoch, mal na poslednej kandidátke číslo 20. Články pravidelne píšu najznámejší politici SMK, najmä pred voľbami bol Szabad Újság plný rozhovorov s politikmi, predstavovania kandidátov a nadšených referátov z predvolebných mítingov.

Ešte obľúbený Duray

Lenže to je práve najväčšia slabina týždenníka – čítajú ho len tí, čo už aj tak budú voliť SMK. Strane nemôže priniesť nových voličov. Z tohto pohľadu je zastavenie dotácií logické, z propagandistického hľadiska to boli vyhodené peniaze. Podobná racionalita však neplatí vždy.

Ako si konkurenčnému denníku Új Szó (Nové slovo) posťažoval majiteľ týždenníka Péter Varga, škrty sa nedotkli všetkých. Ďalej by malo pokračovať dotovanie spravodajského servera felvidek.ma, ktorý je ešte straníckejší ako Szabad Újság. Vydavateľkou felvidék.ma je politička SMK, v médiu pôsobia ďalší politici a aktivisti strany.

Prevádzkovateľom felvidek.ma je však takzvaný Zväz pre spoločné ciele, ktorému predsedá Miklós Duray. A tento vplyvný politik SMK je stále obľúbený aj u maďarskej vládnej strany Fidesz – na rozdiel od iných straníckych kolegov, ktorým Orbán nedokáže odpustiť sériu volebných debaklov. Takže hoci tvoria čitatelia felvidek.ma rovnako uzatvorené malé geto voličov SMK ako čitatelia Szabad Újság, felvidek.ma sa pravdepodobne o dotácie z Maďarska báť nemusí. ­Aspoň kým tam bude vládnuť Orbán.

Problém, samozrejme, nie je v tom, že Maďarsko poskytuje peniaze maďarským menšinám v susedných štátoch a že podporuje ich médiá – robí to aj Slovensko pre slovenské menšiny vo svete. Maďarsko to však robí tak, ako sa za Orbána robí všetko. Svet delí na našich a na tých ostatných, poslušných a nepriateľov. Peniaze si zaslúžia len tí naši – za to, že sú verní a lojálni, najlepšie až servilní. Ak ich dostane aj niekto iný, ide obvykle len o drobné, aby rozdávanie podľa politického kľúča nebolo príliš okaté.

Orbán a Fidesz si medzi krajanmi dlhodobo budujú vlastnú klientelu, snažia sa manipulovať s menšinou a pretvoriť ju na svoj obraz. Zneužívaním verejných peňazí na stranícke ciele chcú umelo meniť politické pomery nielen doma, ale aj v krajanskej komunite a financovanie médií je tiež len nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa.

Bez káuz

Ešte horšie však je to, že felvidek.ma a Szabad Újság sú len vrcholom ľadovca, najkrikľavejším a najjasnejším príkladom straníckych médií. Na Slovensku dnes v podstate neexistuje nezávislé maďarskojazyčné médium. Nie je to nič nové, absentovali väčšinu času od roku 1989.

Pred mnohými rokmi ma oslovil vtedajší kolega z denníka Új Szó, aby som v Sme napísal o mizernej úrovni univerzity v Komárne, ktorá vraj trápi mnohých príslušníkov maďarskej menšiny. Na otázku, či by v takomto prípade o problémoch maďarskej univerzity nemal písať práve maďarský denník, dotyčný odpovedal, že to nie je možné. Új Szó takéto kauzy samo otvárať nesmie, univerzita je najväčším úspechom ešte jednotnej SMK a jej kritika je v maďarských médiách na Slovensku tabu. Ak však o veci napíše Sme, možno sa tým už bude môcť zaoberať aj maďarský denník, vysvetľoval kolega.

Je to veľmi dobrý príklad toho, ako dodnes funguje väčšina maďarských médií na Slovensku. Nesúvisí to nevyhnutne ani s vlastníkom médií, Új Szó patrilo a patrí rovnakému vydavateľovi ako Sme a majiteľ mu servilné postoje nevnucoval. Vznikom strany Most-Híd sa situácia najviac zmenila v tom, že už tieto médiá nepočúvajú len jednu stranu, ale rozdelili sa na médiá závislé od SMK a médiá závislé od Mosta. To predsa len trochu zlepšilo situáciu, mohli otvárať citlivejšie otázky, najmä ak sa týkali konkurenčnej strany. O kauzách vlastnej strany naopak väčšinou mlčali alebo sa ňou zaoberali len do tej miery, aby vyvrátili obvinenie konkurencie.

Niektorým témam, ako korupcii politikov, sa však všetci stále radšej vyhýbajú, aj keby išlo o druhú stranu. Ak v maďarských médiách na Slovensku úplne chýba investigatívna žurnalistika, nie je to len pre nedostatok kapacít. Panuje obava, že ak médiá jednej strany začnú vo veľkom prepierať korupčné kauzy a príbehy zbohatnutia politikov druhej strany, roztrhne sa hrádza a doplatia na to nakoniec všetci vrátane „našich“. Koniec koncov nie sú ďaleko časy, keď v tom všetkom ešte išli spoločne.

Samozrejme, to neznamená, že všetky maďarskojazyčné médiá sú rovnaké. Médiá „blízke“ Mostu nebývajú zďaleka až také servilné ako médiá SMK. Denník Új Szó alebo server parameter.sk občas kritizovali aj vlastnú stranu a najmä po vzniku súčasnej vládnej koalície si ich komentátori voči Bugárovi a spol. vôbec nebrali servítky. V nich sa stranícka lojalita prejavuje najčastejšie tým, čím sa nezaoberajú. A rovnako ako médiá blízke SMK nedodržujú hranicu medzi politikou a novinárčinou.

V Új Szó pracujú novinári, ktorí predtým pracovali na rôznych pozíciách na ministerstvách vedených politikmi Mosta. Poskakovanie sem-tam medzi funkciou politického nominanta v štátnej správe a novinára tiež nerobí žiadne problémy im, ani vedeniu denníka. A dotácie pre menšinové médiá sa napríklad v časoch, keď bol splnomocnencom pre médiá politik Mosta László Nagy, rozdeľovali podľa politického kľúča podobne, ako to dnes robia orbánovci. Len z nich vtedy ťažili médiá blízke Nagyovej strane.

Ničivá absencia

Netreba zdôrazňovať, aká ničivá je pre menšinovú komunitu absencia nezávislých médií, rovnako ako absencia na strane nezávislej občianskej sféry. Nefunguje tam kontrola moci ani natoľko, nakoľko funguje vo väčšinovej slovenskej spoločnosti. Aj to je jeden z dôvodov, prečo už neplatí, že je účasť maďarských voličov vo voľbách vyššia ako u tých slovenských. Hlbšia je aj ich frustrácia, v rámci komunity po väčšinu času od roku 1989 prežívali v systéme jednej strany, problémy sa vytrvalo zametali pod koberec, o korupcii maďarských politikov sa verejne nesmelo hovoriť a situácia ani dnes nie je oveľa lepšia.

To, čo Bugár a jeho strana urobili po voľbách, je len vrchol ľadovca a logický výsledok toho, ako komunita funguje – SMK by urobila to isté, ak by dostala príležitosť. A politici oboch strán to môžu urobiť aj vďaka vedomiu, že nech stvárajú čokoľvek, vždy sa nájdu médiá, ktoré ich za to pochvália a budú obhajovať a serióznu verejnú diskusiu o ich činoch rýchlo utnú.

Teraz najčítanejšie