Podľa čoho ste sa tak rozhodli, pán minister?

Keď sa vláda Fico II v roku 2014 v čase ministrovania Zuzany Zvolenskej rozhodla vyhlásiť PPP tender na novú veľkú bratislavskú nemocnicu cez PPP, bola zrejme kľúčovou motiváciou snaha mať nový špitál rýchlo a naoko nie za štátne. Časť politikov si totiž zrejme doteraz myslí, že na výške 30-ročných postupných splátok za PPP vlastne nezáleží, lebo naše deti budú čoskoro lietať na Mars, tam vydolujú vesmírne zlato, z ktorého všetky PPP ľahko splatia.

Politickému zadaniu sa nevzpriečila ani externá štúdia (Ernst & Young Financial Advisory a Ružička Csekes) a štát mohol spustiť tender s tým, že ho odporučili analytici. Od súťažiacich chcel také tvrdé referencie, že hneď na začiatku tým fakticky vylúčil všetkých lokálnych hráčov vrátane Penty a zároveň sa mu podarilo do súťaže dotiahnuť solídnych svetových hráčov v prevádzkovaní nemocníc.

Snaha spomedzi nich dobre vybrať zrejme medzi mnohými vysokými úradníkmi úprimne žila ešte aj v lete minulého roka. Politicky však bola v tom čase PPP nemocnica už dávno mŕtva. Smer si nechcel kaziť kampaň podpisom PPP zmluvy tesne pred voľbami. Muselo by sa totiž rozprávať o tom, že namiesto jednej štátnej poisťovne vybavil Fico občanom jednu veľkú súkromnú nemocnicu za štátne peniaze, že „socdem“ vláda si vlastne myslí, že súkromník dokáže nemocnicu spravovať efektívnejšie ako štát, že nová nemocnica predpokladá prepustenie najmenej 500 lekárov a že proti sú aj sestričky, bratislavská župa, univerzity, nezávislí analytici (INEKO) a napokon aj vládni analytici (Filko – IFP).

Kým nový minister neprišiel s definitívnym stop, mohol tender formálne bežať a mohli sme veriť, že sa od súťažiacich aspoň dozvieme, za koľko by boli ochotní nemocnicu postaviť a prevádzkovať. Také číslo by sa v budúcnosti zišlo na porovnanie s nákladmi, ktoré bude pýtať štátna nemocnica. Žiada sa povedať, že ak by Tomáš Drucker chcel takýto benchmark vopred zničiť, nesprával by sa inak. Rovnako sa však patrí dodať, že ak by PPP rýchlo nestopol, všetci by sme ho kritizovali, že bezdôvodne pokračuje v spochybnenom projekte.

Kľúčové však teraz bude pýtať sa ministra, na základe akých argumentov sa rozhodol pre štátnu nemocnicu, aké by mala mať parametre, a odkiaľ to vie. Žiadnu relevantnú analýzu mať nemôže, lebo je vo funkcii mesiac a za Čisláka všetci oficiálne robili na „súkromno-verejnom partnerstve“. Analýza IFP je síce len pol roka stará, no vychádza z neaktuálnych odhadov úrokov (to je dôležité, PPP je trochu ako hypotéka). Hlavne však, ako upozorňujú ľudia z INEKO, Filkov prepočet predpokladá, že štát by bol v prevádzke rovnako efektívny ako súkromník, len by staval o čosi drahšie. To by bolo odvážne aj pri predstave, že reč nie je o nemocnici v Bratislave, ale povedzme vo Viedni, v Amsterdame, Osle alebo v New Yorku.

Napriek všetkým chybám, ktoré spätne vidíme v predpovediach a vo výpočtoch analytikov, však nič lepšie pri rozhodovaní v rukách nemáme. Pri takých veľkých projektoch je márne uvažovať aj o politickej zodpovednosti, ktorá by teoreticky mala tlačiť politikov k čo najlepšiemu rozhodnutiu. Veď ak by bol napríklad Drucker úspešný ako Rudolf Zajac a vydržal by vo funkcii celé štyri roky, a nemocnicu by odovzdal do užívania ešte pred skončením svojho ministrovania, naozajstný obraz o jej úspešnosti by sme si aj tak mohli urobiť až po pár rokoch prevádzky.

Preto kto chce teraz niečo dôležité urobiť pre kvalitu zdravotnej starostlivosti v hlavnom meste niekedy po roku 2020, mal by ministra najprv do unudenia otravovať banálnou otázkou: Podľa čoho sa vlastne rozhodujete, pán minister?