Organizátori protestu pred SNG Šáteková a Šille: Sme unavení, ale chceme pokračovať

Podporte kampaň na 50 evakuačných sanitiek pre Ukrajinu od Nadácie otvorenej spoločnosti a Dárku pro Putina.

Sú dvomi zo siedmich vizuálnych umelcov, ktorí stoja za štafetovým protestom pred Slovenskou národnou galériou. Ten trval 28 dní, jeho súčasťou boli tri tlačové konferencie a sedem sprievodných umeleckých akcií. Protest uzavreli v utorok 8. apríla pred ministerstvom kultúry.

Ivana Šáteková a Erik Šille v rozhovore hovoria:

• ako vznikol celý nápad;
• prečo neprotestovali novými vlastnými dielami;
• ako hodnotia reakciu ministerky kultúry;
• čo si myslia o druhom výberovom konaní na riaditeľa SNG;
• koľko grantov dostali z FPU.

Rozprávame sa krátko po ukončení štafetového protestu. Prečo ste sa rozhodli zorganizovať ho a prečo práve takouto formou?

Ivana Šáteková: Už dlhšie sme pozorovali dianie v SNG a tým, že sme umelci, nás táto téma zaujíma. Celý čas to bolo v rukách zamestnancov, a keď začali prebiehať vyhadzovy a výpovede, začali sme mať reálny strach o zbierky a o budúcnosť tejto erbovej inštitúcie. Rozhodli sme sa, že zamestnancov chceme podporiť, takže sme vytvorili takúto formu protestu.

Erik Šille: Sme siedmi iniciátori protestu. Jeho forma, ktorá bola pre niektorých príliš soft, vznikla po diskusiách s ľuďmi, ktorí sa venujú občianskemu aktivizmu. Rozhodli sme sa pre takýto pokojnejší a zároveň dlhodobejší formát. A to, že počas otváracích hodín budeme pred SNG s transparentom „Umenie nebude ticho“. Postupne sme pripájali ďalšie akcie, performatívne happeningy alebo workshopy.

Za štafetovým protestom okrem vás ešte stoja Kristián Németh, Peter Barényi, András Cséfalvay, Rasťo Sedlačík a Jaroslav Kyša. Vyzerá to ako generačná záležitosť. Mala to byť pôvodne širšia platforma, oslovili ste aj iných ľudí?

EŠ: Oslovili sme stoštyridsať odborníkov alebo ľudí aktívnych v oblasti vizuálneho umenia. Ale nakoniec sme prišli na to, že v tejto sedmičke dokážeme najlepšie spoločne komunikovať a pripravovať túto akciu.

IŠ: Všetci máme potrebu vyjadrovať sa k veciam, ktoré sa dejú okolo nás. Čiže generačne sme si blízki, ale nebránime sa tomu, aby sa k nám pripojili aj ďalší ľudia.

Vo výsledku sa do štafetového protestu zapojilo štyristo ľudí. Ako jeden z dôvodov svojej akcie ste uviedli, že ste vyčerpali všetky možnosti dialógu so zodpovednými za stav kultúry. Aké boli tie pokusy o dialóg?

IŠ: Pred prvým výberovým konaním v SNG (20. februára – pozn. red.) sme žiadali transparentný výber, odbornosť a komisiu, ktorá nebude v konflikte záujmov, čo sa nestalo. A nikto nám na túto výzvu z ministerstva kultúry neodpovedal. Boli sme oficiálne v podateľni s opečiatkovanou žiadosťou o stretnutie. Bolo niekoľko ďalších pokusov o dialóg, ale žiadna reakcia neprichádzala. Len komentáre v statusoch na sociálnych sieťach alebo prípadné návštevy pani ministerky alebo premiéra v galérii, kam prišli a vysmiali sa súčasnému umeniu.

Jedna z požiadaviek, ktorú ste mali, bolo transparentné výberové konanie na riaditeľa SNG. Rozprávame sa deň po druhom výberovom konaní. Ako ho hodnotíte?