Ukázali nástupcu slávneho Aligatora, ktorému neverila ani vlastná armáda

Vo februári 2008 sa blízko Strečna odohrala kuriózna dopravná nehoda. Obrnené vozidlo Aligator dostalo defekt na nepriestrelnej pneumatike, prešlo na druhú stranu cesty a zrazilo sa s protiidúcim autom.

Zdalo sa, že ide o symbolickú bodku za jedným z najznámejších projektov slovenského zbrojárstva po roku 1993.

Štvorkolesový Aligator bol prezentovaný ako záchranca zbrojnej výroby na Slovensku s veľkými možnosťami exportu. Nakoniec sa však jeho hlavným zákazníkom stala slovenská armáda, ktorá sa sťažovala na vysokú cenu a vozidlo nasadzovala len v menej rizikových misiách.

Napriek tomu Aligator nekončí. Na zbrojnom veľtrhu IDEB v bratislavskej Inchebe ukázali jeho novú generáciu, ktorej opäť sľubujú svetlú budúcnosť.

Za vozidlom s označením Aligator Master II stojí znovu bratislavská spoločnosť Kerametal vedená Igorom Junasom, doyenom slovenského zbrojárstva, ktorý stál pri tomto projekte takmer od úplného začiatku.

„Aligator je späť. Väčší, odolnejší a rýchlejší a výroba môže priniesť stovky pracovných miest,“ oznámil Kerametal.

Podmienkou však bude, aby si toto vozidlo kúpila najprv slovenská armáda. „Už teraz máme prvú objednávku zo zahraničia a rozrobených štyri alebo päť trhov, slovenský trh je ale pre nás extrémne dôležitý,“ hovorí Junas.

Popri tom niekoľkokrát zopakoval, že nový Aligator má s tým pôvodným spoločný snáď len názov. „Má nový motor, odvezie viac vojakov, vykazuje silnejšiu odolnosť voči mínam. Je to úplne nové vozidlo,“ presviedča Junas.

Privatizér na scéne

Že sa niekto odvážil oživiť projekt Aligatora, môže vyzerať dosť prekvapujúco. Pôvodné vozidlo sa totiž napriek všetkým očakávaniam ukázalo byť slepou vývojovou vetvou.

Jeho príbeh sa začal v roku 1994, keď si armáda objednala vývoj malého obrneného auta s pohonom všetkých štyroch kolies.

Na jeho počiatku stálo konzorcium dvoch ministerstiev a dvoch firiem, ktoré vznikli na troskách strojární ZŤS Martin, známych výrobou tankov či traktorov Zetor.

K nim sa onedlho pridala spoločnosť Kerametal, bývalý štátny podnik zahraničného obchodu, ktorý v Mečiarovej ére ovládol jeho manažér Junas.

Armáda v tom čase odhadovala, že bude potrebovať aspoň 250 vozidiel, čo neskôr znížila na zhruba polovicu. Vozidlo malo byť vysoko mobilné, malo zvládať ťažšie terény, malo mať schopnosť plávať a zároveň sa hodiť aj na protichemický boj.

Tomu zodpovedali aj náklady na vývoj, ktoré napokon presiahli čiastku 200 miliónov korún.

Projekt Made in Slovakia

Už čoskoro poznačili celý projekt hádky medzi jednotlivými hráčmi. Kerametal mal získať výhradné práva na obchodovanie v cudzine a zároveň mal na vozidlo obstarávať zahraničné súčiastky, medzi ktoré patril aj nemecký motor.

Jeho partneri sa však (väčšinou anonymne) v médiách sťažovali, že Kerametal ceny súčiastok nafukuje, aby na nich čo najviac zarobil.

Junas zasa kritizoval štátnych manažérov, že Aligator na zahraničných výstavách neponúkajú pod značkou jeho Kerametalu, čo vraj bolo porušením licenčných zmlúv. „Dalo by sa to označiť za neoprávnené nakladanie s cudzím majetkom,“ sťažoval sa v roku 2001 v denníku Národná obroda.

Niektoré z pôvodných firiem časom z projektu vystúpili a predviedli vlastnú verziu auta s názvom Geccon, ktorý bol takmer identický s Aligatorom, mal však viaceré vylepšenia, ktoré zohľadňovali pripomienky od armády. Kerametal označil konkurenčné vozidlo za plagiát a viedol s jeho výrobcami právne spory.

Video: nová generácia Aligatora v akcii
(autor: Kerametal)

V ďalších rokoch sa ukázalo, že koncept Aligatora nie je príliš vhodný pre moderné bojiská, ako bol Irak a Afganistan, na ktoré armáda sústredila hlavnú pozornosť. Slabo pancierované vozidlo síce dobre zvládol jazdu terénom, chýbala mu však dostatočná odolnosť proti mínam a protitankovým strelám.

V Afganistane slovenskí vojaci museli nezriedka jazdiť na vozidlách, ktoré im požičali spojenci.

Cena Aligatora sa pritom blížila úrovni 20 miliónov korún za kus, čo bolo dvakrát viac, než stáli konkurenčné vozidlá Iveco, ktoré si armáda neskôr obstarala v menšej várke.

Slávny defekt

Pre slovenskú armádu a políciu sa napokon vyrobilo len necelých 40 vozidiel, kým ministerstvo obrany v roku 2007 celý projekt nezastavilo. Do médií následne začali unikať sťažnosti ministerstva, že z niektorých vozidiel vyteká olej, nefunguje dostatočne klimatizácia alebo, že chýbajú manuály na bežné opravy.

Vrcholom bola spomínaná havária pre defekt na špeciálnej pneumatike. „Tieto pneumatiky mali vydržať niekoľko priestrelov a prejsť časť cesty i bez vzduchu,“ poznamenal vo februári 2008 týždenník Trend.

Junas z defektu nepriamo obviňuje výrobcu pneumatík Michelin a neskúseného vodiča, ktorý možno nedodržal predpísanú rýchlosť. „Na takéto vozidlo ste za socializmu museli mať aspoň polročný výcvik, teraz dajú chlapcovi do ruky kľúč, nechajú ho jazdiť a takto to môže dopadnúť,“ hovorí dnes Junas.

A svoje vysvetlenie má aj pre neúspech pôvodného Aligatora. „Vývoj sa predražoval, pretože sa neustále menili požiadavky. Napokon ľudia z ministerstva uprednostnili nákupy od zahraničných zbrojoviek, z ktorých oni sami mohli získať viac,“ tvrdí Junas.

Päť minút po dvanástej

Nový Aligator je už vozidlo úplne inej kategórie. Vývoja podľa Junasa financoval Kerametal zo svojho. „Verte mi, bolo to veľmi veľa peňazí,“ hovorí zbrojár.

Vozidlo získalo nový dizajn, má zvýšený podvozok a posilnené pancierovanie. „Znesie výbuch až šiestich kilogramov TNT,“ tvrdí Kerametal.

Oproti starému Aligatoru je zároveň robustnejšie, môže odviesť až deväť vojakov miesto pôvodných štyroch.

Vozidlo je opäť z veľkej časti postavené zo zahraničných súčiastok, s tým rozdielom, že napríklad pôvodný nemecký motor nahradili americkým od firmy Cummins. Popri tom nesie zbraňovú vežu z Novej Dubnice a slovenské vysielačky. „Do projektu sa zapojilo celkovo dvadsať domácich firiem,“ dodáva Junas.

Na papieri sa tak nový Aligator vyrovná viacerým konkurentom. Problém však je, že prichádza neskoro.

„Kerametal nezachytil hlavný prúd. Keby toto vozidlo predviedol niekedy v roku 2009, malo by oveľa väčšiu šancu na úspech,“ poznamenáva vojenský publicista Vladimír Bednár.

Vo svete pôsobí veľa výrobcov, ktorí vozidlá tohto typu ponúkajú už niekoľko rokov. „Priameho konkurenta nášho Aligatora vyrába tak do desať firiem,“ spresňuje Junas.

Viaceré konkurenčné vozidlá majú už za sebou aj bojové nasadenie v Iraku či v Afganistane, čo je referencia, ktorá slovenskému vozidlu chýba. Pôvodné vozidlá nasadzovala slovenská armáda len v Bosne a v Kosove.

Vojenská stavebnica

Junas napriek tomu verí, že nový Aligator môže vo svete preraziť. Ako hlavnú výhodu vyzdvihuje, že vozidlo je ľahko upraviteľné na rôzne verzie.

„Môžeme ponúknuť trojdverový i päťdverový variant, môžeme vozidlo upraviť pre policajnú verziu alebo naopak pridať pancierovanie,“ vymenováva Junas.

Na viaceré otázky však neponúkol príliš konkrétnu odpoveď. Nie je napríklad jasné, kde by sa nový Aligator mal vyrábať.

Kerametal je totiž primárne obchodnou firmou. Väčšinu pôvodných aligatorov vyrábal vojenský opravárenský podnik Trenčín, s ktorým sa Kerametal neskôr naťahoval o nezaplatené faktúry.

„Prvé prototypy novej generácie sme si nechali vyrobiť v Detve. Kde by bola sériová výroba, zatiaľ nemôžem povedať, ale isté je, že na Slovensku máme dostatok výrobných kapacít,“ hovorí Junas.

Záhadou zostáva aj to, kto je súčasným vlastníkom Kerametalu, ktorý je oficiálne ovládaný cez neznámu firmu s akciami na meno.

Junas hovorí, že jedným z vlastníkov je on, ďalších však prezradiť nemôže. „Určite medzi nimi nie je pán Výboh, hoci by to možno bolo fajn,“ vtipkuje.

A tajomný zostáva aj vo chvíli, keď príde reč na prvého zákazníka, ktorý si vraj už objednal zopár kusov nového Aligatora. „Nemám dovolené to zverejniť, ale môžem povedať, že prvé kusy už sú na ceste k zákazníkovi,“ vysvetľuje.

Pri otázke, či má ísť o Malajziu, ktorej Junas robí na Slovensku honorárneho konzula, sa len pousmeje. „No comment,“ odpovedá.

Len bežné poruchy

Hlavnou výzvou však pre Junasa v najbližších mesiacoch bude presvedčiť slovenské ministerstvo obrany, aby nové aligatory zaviedlo do výzbroje.

Vedenie ministerstva zatiaľ veľa nehovorí. Pôvodný Aligator sa podľa rezortu celkom osvedčil, hoci s istými výhradami.

„Prevádzka doterajších vozidiel Aligator ukázala, že sú v teréne spoľahlivé. Na vozidlách sa vyskytujú poruchy bežného charakteru vzhľadom na ich predurčenie a prevádzku v terénnych podmienkach,“ uvádza hovorkyňa Danka Capáková.

Možnosť zavedenia jeho novej verzie už úradníci komentovať nechcú. „Slovenské ozbrojené sily zatiaľ toto vozidlo netestovali. Pri modernizácii budeme postupovať transparentne a v zmysle priorít, ktoré vyplynú z aktualizovaných strategických dokumentov,“ dodala Capáková bez ďalších podrobností.