Dediny uzavreli vojaci, dobytok očkovali, rozpráva veterinár, ktorý zažil slintačku a krívačku v roku 1973

V súvislosti so slintačkou a krívačkou často počujeme, že posledná epidémia na Slovensku – teda ešte v Československu – bola v roku 1973. O tom, aké opatrenia sa voči epidémii zaviedli, však vieme málo.

Zverolekár Viliam Takács z obce Horné Saliby, v obvode ktorého sa nákaza objavila v okrese Galanta prvýkrát, porozprával pre Napunk o priebehu epidémie spred 50 rokov.

Do práce nastúpil v roku 1970, bol začínajúci okresný veterinár na štátnom hospodárstve v obci Kráľov Brod. Do tohto obvodu patrila aj obec Dolný Chotár. Tamojší vedúci mu 8. decembra nahlásil, že v jednej maštali im je niečo podozrivé. Táto maštaľ bola na druhom brehu Čiernej vody, chovali v nej mladý dobytok na výkrm. Viacero kusov dobytka slintalo, nejedlo.

„Vtedy sme už počuli, že v iných častiach krajiny sa objavila slintačka a krívačka. Zašiel som tam, zvieratá vyšetril. Mali vysokú teplotu, slintali, v ústach a na jazyku mali pľuzgiere, nechceli jesť,“ začína rozprávať o spomienkach veterinár, ktorý tento rok oslavuje osemdesiatku.

Nasledujúcim krokom bolo informovať na okresnej veterinárnej správe odborníka, ktorý sa zaoberal infekčnými ochoreniami. V takýchto prípadoch má povinnosť prísť a doniesť so sebou ochranné odevy.

Spolu s Viliamom Takácsom odobrali vzorky, ktoré poslali do Terezína: tam bolo jediné akreditované laboratórium v Československu. „Približne o dva dni nám prišli výsledky: diagnostikovali jednu z najťažších foriem slintačky a krívačky, sérotyp C.“