Denník N

Aj Rómovia majú jazyk, v ktorom sa dá vyučovať

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Keďže mám zastupovať všetky menšiny, musím hľadať riešenie prijateľné pre všetkých, tvrdí splnomocnenec vlády. Podľa neho treba čo najskôr prijať zákon o vzniku fondu pre financovanie menšinových kultúr.

László Bukovszky (50 rokov) je pôvodným povolaním historik a archivár. Bol riaditeľom sekcie v ÚPN, vybudoval a riadil Archív bezpečnostných zložiek v Českej republike. Je členom dozornej rady Ústavu pamäti národa. V rokoch 2011 až 2013 bol vedúcim pracovníkom úradu podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a menšiny a neskôr úradu Splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny. Následne bol ombudsmanom strany Most-Híd.

Aké sú právomoci splnomocnenca vlády pre menšiny?

Je poradným orgánom vlády, má rovnaké právomoci ako ďalší splnomocnenci vlády. Dávame podnety na vládu, máme pod kontrolou určitý segment spoločenského diania, ja konkrétne menšinovú otázku.  V koordinácii s ostatnými ministerstvami mám na starosti výkon národnostnej politiky štátu.

V rozhovore pre denník Új Szó ste uviedli štyri konkrétne oblasti svojej činnosti: menšinové školstvo, kultúru, používanie jazyka a práva týkajúce sa účasti menšín na správe verejných vecí. Čo môžete robiť, ak napríklad školstvo má na starosti príslušné ministerstvo?

Splnomocnenec má na starosti kompletne práva menšín garantované ústavou a medzinárodnými dohodami, ktoré Slovensko zabudovalo do svojho právneho systému. Dbá na dodržiavanie týchto práv a dáva podnety orgánom verejnej správy, ktoré majú v popise práce výkon týchto práv a ich presadenie do každodenného života.

V tom rozhovore ste tiež povedali, že máte problém s personálnym zložením svojho úradu. Prakticky všetci vaši kolegovia sa zaoberajú jedinou vecou, a to prevádzkovaním systému na rozdeľovanie dotácií pre menšinovú kultúru. Chýbajú odborníci na školstvo či jazykové práva menšín. To potvrdzuje často sa objavujúcu kritiku, že úrad splnomocnenca je len takým rozdeľovačom dotácií.

Bohužiaľ je pravda, že úrad takto vnímajú. Je to čiastočne problém menšinových médií, národnostná politika sa v nich najviac objavuje v spojení s vyplácaním dotácií. Ostatné činnosti úradu sú však pre zachovanie identity menšín rovnako dôležité. Je ale pravda, že pri rozdeľovaní dotácií hrá úrad splnomocnenca dôležitú úlohu, vystupuje ako gestor celého dotačného systému. Nie je to však on, kto rozhoduje o rozdelení peňazí pre uznávané menšiny, ktoré tento aj minulý rok dostali na svoju kultúru asi 3,8 miliónov eur. Gestor zaisťuje vypísanie výzvy, zabezpečuje organizačne činnosť hodnotiacich komisií zložených z príslušníkov menšín. Konečný návrh na rozdelenie podpory schvaľuje vedúci úradu vlády.

 Čo presne znamená právo na účasť príslušníkov menšín na správe verejných vecí?

Je tu určitý mechanizmus, pomocou ktorého menšiny participujú na riešení otázok, ktoré sa ich týkajú. Ide najmä o národnostnú kultúru a jazykové práva, kde menšiny presadzujú svoje záujmy cez Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Tento výbor je poradný orgán Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Sám nemôže dávať podnety vláde, môže to však robiť prostredníctvom rady. Vďaka tomu majú menšiny slušnú šancu presadiť svoje stanoviská aj voči jednotlivým rezortom. Výbor môže prijať stanovisko, ktoré je pre radu vlády záväzné.

Rada je však tiež iba poradný orgán, takže sa vláda ani rezorty jej stanoviskami nemusia riadiť.

 Nie, nemusia.

Výbor je dnes vlastne najvyšším reprezentatívnym orgánom menšín, jeho členov volia menšinové organizácie. Jeho rozhodnutia však v konečnom dôsledku nie sú pre nikoho záväzné. Aj dotácie musí schváliť šéf úradu vlády.

Čiastočne je to tak. Nestáva sa však, že by vedúci úradu vlády neakceptoval návrhy odborných komisií, ktoré navyše odporučil aj splnomocnenec.

Budú sa kompetencie splnomocnenca rozširovať? Slovo splnomocnenec navodzuje dojem, že ide o človeka s plnou mocou, v skutočnosti je to však poradca.

Ja ako splnomocnenec určite nemôžem rozhodovať o rozšírení svojich právomocí. Dnešný stav vznikol na základe politických rozhodnutí. Tie právomoci sú určite menšie, než aké mal napríklad bývalý podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny, ktorý mohol predkladať návrhy zákonov. Ja by som bol rád, keby sa mi podarilo čo najviac vyťažiť z právomocí, ktoré už mám. Doteraz tu ešte nebol splnomocnenec, ktorý by vydržal celé vládne funkčné obdobie, takže vlastne ani nevieme, aké možnosti táto funkcia dáva. Za predchádzajúcej vlády tu tiež bola iná politická atmosféra, než je za súčasnej vládnej koalície.

Líšia sa kompetencie splnomocnenca pre menšiny a splnomocnenca pre Rómov?

Nie je tam žiadny zásadný rozdiel, všetci sú v podstate poradným orgánom vlády. Líši sa však oblasť ich činnosti. My máme pod kontrolou aplikáciu menšinových práv, môj kolega má na starosti najmä sociálnu aj ekonomickú integráciu Rómov.

V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o vzniku verejnoprávneho fondu pre financovanie menšinových kultúr. Bude to znamenať skutočnú samosprávu alebo autonómiu menšín v oblasti kultúry? Tento orgán bude skutočne sám rozhodovať? 

Áno. Naším cieľom je posilnenie mechanizmov a právomocí, ktoré už existujú, a hlavne vytvorenie stabilného stáleho systému dotovania menšinových kultúr, ktorý by sa nemenil príchodom ďalších vlád.

Svojich predstaviteľov by si menšiny prostredníctvom vlastných organizácií do fondu volili rovnako, ako si ich dnes volia do výboru?

Áno. Návrh zákona Mosta-Híd predpokladá zriadenie odborných kolégií pre rôzne oblasti kultúry. Menšinové spolky budú delegovať svojich predstaviteľov do kolégií a tí potom budú voliť radu za každú menšinu.

 V rozhovore ste povedali, že zákon o fonde by mohol byť prijatý do konca roku. Je to reálne?

Hovoril som o pláne. Zákon je vlastne hotový, strana Most-Híd jeho návrh už dvakrát predložila parlamentu. Dôležité ale je, aby bol systémový a kvalitne pripravený. Bol by som rád, keby bol prijatý čo najskôr.

Fond bude tiež len prerozdeľovať peniaze? V niektorých krajinách sú menšinové kultúrne a školské autonómie samy zriaďovateľmi inštitúcií, divadiel, múzeí či škôl.

Zákon, ktorý pripravil Most-Híd s týmto nepočíta.   

 Za predchádzajúcej vlády Smeru sa zmenil spôsob hlasovania vo výbore. Oproti pomernému zastúpeniu z minulosti sa zaviedol princíp, že má každá menšina len jeden hlas nezávisle od veľkosti. Takže napríklad Maďari a a Rómovia majú jeden hlas rovnako ako drobná srbská menšina. Zmení sa tento systém?

Netajím sa tým, že sa mi tento systém nepáči, nedokáže zaistiť efektívnu účasť menšín na rozhodovaní. Ak bude zo strany menšín záujem o zmenu systému, som pripravený túto tému otvoriť pre diskusiu. Keďže však mám zastupovať všetky menšiny, musím hľadať riešenie, ktoré bude prijateľné pre všetkých.

Vláda podľa programového vyhlásenia „na základe analýzy na  národnostne zmiešanom území vytvorí podmienky pre zosúladenie praxe s platným zákonom o používaní jazykov národnostných menšín“. V čom sa prax líši od platného zákona?

Aj predchádzajúce analýzy ukázali, že orgány verejnej správy často nie sú pripravené aplikovať zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Navrhnem zintenzívniť výjazdy, monitoring na mieste, aby sme zistili konkrétnu situáciu. Zákon tiež dáva práva a povinnosti, ktoré z rôznych legislatívnych dôvodov nie je možné aplikovať v praxi. To sú napríklad dvojjazyčné tabule s názvami železničných  staníc. Aby sa mohli používať, treba najprv zosúladiť zákon o menšinových jazykoch so zákonom o dráhach.

Keď zistíte, že nejaká samospráva nekomunikuje s občanmi v ich materčine, aj keď to zákon predpisuje, čo urobíte?

Nechceme, aby nás  vnímali ako políciu, ktorá dáva pokuty. Budeme len upozorňovať na prípady porušovania zákona a odborne pomôžeme s tým, aby k nemu nedochádzalo.

Medzi financiami rozdelenými v rámci programu Kultúra národnostných menšín 2016 je položka Interetnický a interkultúrny dialóg s čiastkou skoro štvrť milióna eur. Načo bude použitá?

Podporujeme z toho najmä multikulturálne projekty, festivaly, vedecké podujatia zamerané na zbližovanie menšín a menšín s majoritou.

V rámci migrácie vznikajú v Európe aj na Slovensku nové národnostné menšiny. Je úrad splnomocnenca pripravený okrem tradičných menšín zastupovať aj nové, napríklad Vietnamcov?

Musíme byť na túto výzvu pripravení. V roku 2012 už sme mali podobný prípad, keď nás navštívili práve Vietnamci s prosbou, či by nemohli byť zaradení do dotačného systému. Je to však dlhodobá záležitosť, počet dnes uznaných menšín vznikol na základe nejakého legislatívneho procesu. Nie je to určite uzatvorená kapitola, ak by existoval spoločenský dopyt a politická vôľa. Dnes podľa Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov Slovensko uznáva jedenásť jazykov národnostných menšín, do konca minulého roku ich však oficiálne bolo iba deväť. Ich počet sa vlani rozšíril o ruský a srbský jazyk.

Vláda podľa programového vyhlásenia „podporí vzdelávanie žiakov základných škôl v materinskom  jazyku, a to aj rozšírením podmienok poskytovania príspevku na  dopravné, ak v obci nie je zriadená základná škola s príslušným vyučovacím jazykom“. Znamená to, že začnú premávať školské autobusy navrhované stranou Most-Híd?

To by podľa mňa bolo dobrým riešením. Asimilácia príslušníkov menšín prebieha a určite nie je efektívne snažiť sa tu zakonzervovať taký systém národnostného školstva napríklad v prípade Maďarov, aký tu bol pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Niektoré miestne samosprávy majú obrovský problém držať finančne pri živote menšinové málotriedky a školské autobusy zvážajúce deti zo širšieho okolia do väčšej školy by mohli byť riešením. A tiež je to koncepčné riešenie na rozdiel od toho, že nejakou mimoriadnou finančnou injekciou o rok predĺžime existenciu málotriedok, keď nemáme premyslené, čo s nimi bude o rok či dva.

Práve maďarská menšina však proti rušeniu málotriedok protestuje a vláda sa tiež zaviazala, že „podporí vyňatie všetkých  málotriednych škôl z povinných kvót na jazykovo zmiešanom území“.  

Zachovanie málotriedok je tiež jedným z možných riešení, samotné menšiny by však v spolupráci s ministerstvom školstva mali nájsť systémové riešenie, ktoré bude dlhodobo efektívne.

Vláda podľa programového vyhlásenia „zvýši podporu a zabezpečí rozvoj vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám v ich materinskom jazyku“. Koncepcia presadená bývalými ministrami školstva Čaplovičom a Draxlerom však znižovala počet hodín využiteľných pre výučbu v menšinových jazykoch. Budete navrhovať zmenu?

Určite chcem rokovať s ministerstvom aj o tomto, musím však najprv získať relevantné podklady a návrhy zo strany napríklad odborných združení menšinových pedagógov.

 Práve zväz maďarských pedagógov proti novej koncepcii protestoval.

 Musíme vyhodnotiť, či je ich požiadavka opodstatnená. Ak áno, tak by ministerstvo školstva malo tento stav zmeniť.

Vláda podľa programového vyhlásenia „podporí zmenu metodiky výučby slovenského jazyka na menšinových školách“. Znamená to prechod na výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka, ako dlho žiadajú niektoré menšiny?

Ide naozaj o toto. Medzi právomocami splnomocnenca je napríklad aj predkladanie návrhov na zlepšenie výučby slovenského jazyka na školách národnostných menšín. Vieme, že situácia nie je najlepšia a treba uplatniť modernejšie metódy, ktoré by sa pri výučbe slovenčiny zamerali skôr na rozvíjanie komunikačných schopností, a nie na štúdium literatúry.

Vláda podľa programového vyhlásenia „vypracuje koncepciu rozvoja výučby rusínskeho jazyka a kultúry v materských školách, základných školách a stredných školách“. Znamená to vznik podobného rusínskeho školstva, ako je to v prípade Maďarov?

Nepoznám zatiaľ konkrétne požiadavky rusínskej menšiny v tejto veci, ak budú, budeme sa tým na výbore zaoberať. Rusínska menšina v posledných rokoch prežíva akési národné prebudenie. Ani v rámci menšiny však nie sú jednotní v tom, či chcú školy s rusínskym vyučovacím jazykom, alebo školy vyučujúce aj rusínsky jazyk.

Malo by na Slovensku zmysel budovať výučbu v rómskom jazyku?

Jazyk je súčasťou identity každej menšiny a jedným zo spôsobov zachovania jazyka je národnostné školstvo. Ak taká požiadavka zo strany Rómov bude, považujem ju za opodstatnenú. Každopádne už existuje kodifikovaný rómsky jazyk, v ktorom by bolo možné vyučovať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie