„Protischránková doložka“ v zmluve o obchvate je protischránková len v úvodzovkách

Či budú konzorciu vedeného firmou Cintra pomáhať nejaké schránkové firmy, nie je ani zďaleka hlavný problém diaľničného obchvatu Bratislavy. No keďže ministerstvo dopravy túto tému v zmluve otvorilo, patrí sa to zhodnotiť: „protischránková doložka“, ktorú vložili do novej verzie zmluvy o bratislavskom obchvate, má len symbolický význam. Ak by vláda, koalícia alebo strana Sieť tvrdili, že tým vylúčili účasť schránok na dodávkach obchvatu, klamali by.

Vložená „protischránková doložka“ vlastne len znamená, že aj významnejší subdodávatelia obchvatu by mali prijať povinnosti podľa zákona o verejnom obstarávaní, a teda zapísať svoju firmu do Registra konečných užívateľov výhod. Ten vznikol minulý rok a v praxi sa ukázal ako nefunkčný. Napríklad v prípade Váhostavu tam ako konečných užívateľov výhod (reálnych majiteľov) uvádza aj osoby, ktoré nimi nie sú. Register totiž vedie Úrad pre verejné obstarávanie (Smer) a klamári vedia, že ak tam napíšu bludy, nič sa im nestane.

Ako symbolický akt môže mať „protischránková doložka“ v lepšom prípade význam ako gesto, že štát si neželá, aby boli medzi subdodávateľmi firmy s nejasnými vlastníkmi. V horšom prípade ju investor pochopí tak, že ak štát žiada od jeho subdodávateľov dodržiavať nezmyselný nefunkčný zákon, tak mu na tom vlastne nezáleží a je mu teda jedno, či budú na obchvate zarábať aj ľudia skrytí za schránkami.

Ak by šlo s „protischránkovou doložkou“ o viac ako o politický marketing, ministerstvo dopravy by do zmluvy natlačilo napríklad povinnosť, aby mu investor nahlasoval subdodávateľov vopred aj s ich vlastníckou štruktúrou. A ak by mal štát pocit, že údaje o vlastníkoch sú nekompletné a nepravdivé, mohol by dodávateľa vetovať. Ak by štátu (vláde, Sieti) na tom naozaj záležalo, presadil by to.