„Keby sa Štúr nevrátil z Nemecka, nevznikla by slovenčina,“ lákajú ľudí do vlasti

Keby sa Štúr nevrátil z Nemecka, nevznikla by slovenčina. Keby sa Alexy nevrátil z Francúzska, bratislavský hrad by nebol obnovený. A keby sa Zajac nevrátil z Ameriky, nevytiahol by Eset do sveta. Aj to je najnovší odkaz mimovládnej organizácie LEAF, ktorá sa snaží prilákať na Slovensko našincov študujúcich a pracujúcich v zahraničí.

Ročne podľa údajov zdravotných poisťovní odchádza do zahraničia 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov.

„Šikovní ľudia budú stále cestovať sem a tam. No bolo by fajn, ak by sa mali kam vrátiť. A nielen na dôchodok,“ tvrdí Michal Kovács, spoluautor projektu, ktorý prepája Slovákov v zahraničí s ich rodnou krajinou. Prečo sa mladí vracajú naspäť, hoci majú v zahraničí často lepšie a lukratívnejšie ponuky?

Zoznam motívov je podľa Michala Kovácsa dlhší:

• príležitosť zanechať po sebe stopu
• možnosť otestovať nový produkt na menšom, ale európsky integrovanom trhu
• šanca začať nový príbeh a svojím know-how prispieť k rastu slovenskej firmy s medzinárodným potenciálom
• priestor podieľať sa na verejných politikách a reformách už v oveľa mladšom veku, ako je to bežné v Nemecku, Francúzsku či v USA
• pocit, že sú doma a majú bližšie ku kamarátom a rodine
• fakt, že môžu prispieť k rozvoju vlastnej krajiny

Tento rok LEAF pomáha záujemcom sprostredkovať viac ako 50 stáží a pracovných ponúk u zamestnávateľov ako Martinus, Transparency International, Amazon, Forbes, O2, Sygic, McKinsey&Company či v Národnej banke, v kancelárii prezidenta aj na ministerstve zahraničných vecí. Záujemcovia o stáže sa môžu prihlásiť do 15. februára 2015.

Čo by mal pre návrat mladých ľudí robiť štát?

„Zo začiatku by minimálnym príspevkom Slovenska mohlo byť, ak by štát nebránil tým, ktorí sa vracať chcú – či už legislatívou, alebo atmosférou v krajine,“ hovorí Kovács. Dobrým signálom je, že Slováci, ktorí prišli o občianstvo vinou prijatia občianstva iného štátu, už môžu požiadať o jeho vrátenie.

Študoval v Budapešti, pomáha na Slovensku

Oto Pisoň šiel po absolvovaní Ekonomickej univerzity v Bratislave študovať do Budapešti. Stáž organizácie LEAF absolvoval na ministerstve zahraničných vecí. S prácou bol spokojný,  počas stáže sa podieľal aj na príprave podkladov pre premiéra, prezidenta, štátneho tajomníka a rôznych diplomatov pôsobiacich v Bruseli.

Po stáži získal miesto v agentúre SARIO, v ktorej pracuje dodnes. Pôsobí v tíme, ktorý sa na Slovensko snaží pritiahnuť investorov. „V súčasnosti máme aj v SARIO viac Slovákov, ktorí vyštudovali zahraničné školy a vrátili sa. Školy v zahraničí, na rozdiel od slovenských, vytvárajú študentom oveľa motivujúcejšie prostredie, čo ich automaticky vedie k nadpriemerným výkonom.“

Nie je to len o práci

Ponuka stáží a pracovných miest nie je jedinou aktivitou LEAF-u. Snaží sa vybudovať medzinárodné gymnázium pre nadaných študentov, projekt je v prípravnej fáze. Už teraz stredoškolákom ponúka štipendiá a vzdelávacie programy na Slovensku aj v zahraničí.

LEAF sa snaží pomáhať aj učiteľom na gymnáziách tým, že im poskytuje mentora, ktorý sa zúčastňuje na vyučovaní a následne pedagógom pomáha zlepšiť sa. K učiteľstvu sa snaží prilákať i osobnosti z mimoškolského prostredia. Vo firmách zasa podporuje kvalitu dobrovoľníckych programov pre mladých nadaných profesionálov.

Oto Pisoň hovorí, že dôležitý je aj socializačný aspekt, ktorý prichádza s LEAF-om: „Viem si predstaviť, že keď sa niekto vráti za prácou po dlhoročnom štúdiu v zahraničí, môže mať problém s hľadaním podobne zmýšľajúcich ľudí. Bude mať aj nových kolegov, no už len v rámci stáží LEAF človek hneď spozná ďalších vyše 15 ľudí, ktorí sú rovnako ambiciózni. Keď týchto ľudí stretáva dva mesiace, postupne sa stanú jeho kamarátmi. Okrem toho sú v ponuke ďalšie dobrovoľnícke aktivity, ktoré človeku umožňujú udržiavať kontakt s ešte širším kolektívom.“

Situácia nie je až taká zlá

Investičný bankár Richard Fetyko, ktorý sa vrátil do vlasti po 22 rokoch, je na Slovensku približne pol roka. Obával sa viacerých vecí, ale zatiaľ nemá pocit, že je to také zlé, ako ľudia hovoria: „Máme predstavu, že rozbiehať biznis na Slovensku je veľmi komplikované vinou úradov, byrokracie a korupcie. Zatiaľ to nie je také hrozné. Ešte som nezažil, že by som pre vybavovanie strávil pol dňa na úradoch.“

„Ludia, ktorí tvrdia, že sa na Slovensku nič nedá, to ešte poriadne neskúsili,“ konštatuje Oto Pisoň.

Aj podľa Michala Kovácsa situácia na Slovensku nie je beznádejná: „Áno, stále máme veľa problémov od nedôveryhodnej justície a nejasnej predstavy o poslaní politiky cez veľmi konkrétnu nezamestnanosť a zmiešané vyhliadky školstva až po chýbajúcu citlivosť k čomukoľvek inému. Pozrime sa však, aké problémy riešia na Ukrajine, v Bielorusku či na Balkáne, a hádam vytriezvieme z predstavy o beznádejnom Slovensku. To Slovensko totiž tvoríme my všetci.“