Denník N

Odkaz pre Figeľa: Pod sviečkou je najväčšia tma

Zriadenie osobitného úradu Európskej komisie pre ochranu náboženskej slobody by mohlo potešiť nečakanú skupinu veriacich. Mohlo by byť dobrou správou pre moslimov, ktorí žijú na Slovensku.

Autor je politológ

Prvé reakcie na novú funkciu pre Jána Figeľa nie sú veru pozitívne. Európska komisia totiž vybrala na post osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu nielen človeka s prívlastkom „zaklínač hadov“, ale do nového úradu posadila politika so schopnosťou priviesť vlastnú stranu s viac ako dvadsaťpäťročnou históriou mimo brány parlamentu. Nehovoriac o jeho dávnejších škandáloch s lacno kúpeným bytom v centre hlavného mesta či s pochybne získaným doktorským titulom.

Charakteristiky dnes už bývalého šéfa KDH tak poskytujú dostatočnú záruku, že nová funkcia v rámci európskeho byrokratického kolosu bude minimálne rok (také je zatiaľ predpokladané úradnícke obdobie Jána Figeľa) nefunkčným úradom.

Netreba začať v Ázii či Afrike

Napriek počiatočnej skepse môže Ján Figeľ v novom úrade predsa len zahviezdiť. Svoju pozornosť by však nemal zamerať na ďaleké krajiny Afriky alebo Ázie, ale prvotné úsilie by mal venovať ochrane náboženskej slobody v krajine, ktorá je k Bruselu oveľa bližšie. A to priamo na Slovensko. Práve na Slovensku totiž existuje minimálne jedna náboženská komunita – moslimovia, ktorej diskriminácia vyplýva priamo zo zákona. Novelizáciou zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností s účinnosťou od roku 2007 sa Slovenská republika zaradila medzi štáty s najprísnejšou legislatívou spomedzi členských štátov Európskej únie.

Na jednej strane štát na registráciu novej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti vyžaduje 20-tisíc plnoletých členov so slovenským občianstvom a s trvalým pobytom na území Slovenska, na strane druhej priamo vymenováva tie registrované cirkvi, ktoré podľa článku 22 toho istého zákona v deň registrácie túto podmienku splniť nemuseli. Z 18 štátom uznaných cirkví sa totiž podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 až k deviatim hlásilo menej obyvateľov než päťtisíc, čo je predpokladaný počet moslimov žijúcich na Slovensku.

Diskriminácia

Je teda evidentné, že nová úprava zákona bola prijatá primárne so zámerom obmedziť právo združovania a právo na slobodné vierovyznanie konkrétnej náboženskej skupine. Napriek podaniu generálneho prokuratúra na Ústavný súd kvôli presvedčeniu o diskriminačnom charaktere tejto normy a porušení článku 24 Ústavy SR o slobode vyznania a viery, Ústavný súd napokon v roku 2010 podanie odmietol.

Islam tak na Slovensku nemá právnu subjektivitu vo forme štátom uznanej cirkvi. Moslimovia ako náboženské spoločenstvo nemajú možnosť získať štátny príspevok na svoju činnosť, nadobudnúť majetok, zakladať organizácie charitatívneho rozmeru alebo školy. Svadobný obrad medzi moslimami musí prebehnúť aj pred štátnym úradníkom, v opačnom prípade by bol sobáš nelegálny.

Ďalším znakom diskriminácie moslimskej komunity je odmietanie udeliť povolenie na výstavbu mešity na území hlavného mesta. Slovensko je tak jediným členským štátom Európskej únie, v ktorom mešita ešte nestojí.

Dobrá správa pre slovenských moslimov

Ak sa k uvedeným skutočnostiam pripočíta ešte priam až ťažko pochopiteľné nepriateľstvo voči moslimom značnej časti slovenskej populácie, šíriace sa otvorene na sociálnych sieťach bez akéhokoľvek opatrenia zo strany polície, viacerými politikmi, ba dokonca aj ústami tretieho najvyššieho ústavného činiteľa, či paradoxne poslancom, ktorého polygamický životný štýl korešponduje skôr so zvykmi vyznávačov islamu, ako ich poznáme z knihy Tisíc a jedna noc, než so životom moderného európskeho kresťana, moslimom žijúcim na Slovensku nie je veru čo závidieť.

Vytvorenie osobitného úradu Európskej komisie pre ochranu náboženskej slobody by mal byť pre každého moslima s trvalým pobytom na Slovensku dobrou správou. Problém však je, že Európska komisia chce náboženskú slobodu chrániť v prvom rade mimo územia členských krajín. Pritom jej uniká, že jedna náboženská komunita je diskriminovaná priamo v štáte, z ktorého pochádza práve ten, kto má na slobodu vierovyznania dozerať z titulu svojej funkcie.

Európska komisia to tak s novou funkciou zrejme nemyslí až tak vážne. V opačnom prípade by totiž nenominovala do tohto úradu človeka, ktorého zmýšľanie o náboženskej slobode sa končí pri právach kresťanov žijúcich kdesi na Blízkom východe.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie