Dominika Píhová
Deník N
- Vyjednávač Witkoff v otázke iránskeho jadrového programu otočil a ohrozil ďalšie rozhovory.
- Prezidentovo ťaženie proti univerzitám vysvetľované bojom s antisemitizmom pokračuje. Teraz sa mu vzoprela jedna z najväčších.
- Federálnej sudkyni dochádza trpezlivosť s nečinnosťou vlády v prípade deportovaného Garcíu.
- Citát dňa: Exprezident Biden sa prvýkrát po odchode z Bieleho domu verejne oprel do Trumpa.
- Číslo dňa: 27 je počet amerických veľvyslanectiev a konzulátov, ktoré majú onedlho zatvoriť.
- Meno dňa: Mohsen Mahdíví – ďalší palestínsky študent Kolumbijskej univerzity, ktorý bol zadržaný.
Informácie v texte sú zhrnutím za utorok 15. apríla.
Irán a jeho jadrový program: Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff mení názory tak rýchlo ako americký prezident. Zatiaľ čo v jednej chvíli tvrdil, že Irán môže pokračovať v obohacovaní uránu – na nízkej úrovni a na civilné účely –, krátko nato otočil a povedal, že krajina musí svoj jadrový program úplne zrušiť.
Taká zmena výrazne skomplikuje prebiehajúce rokovania medzi USA a Iránom. Ďalšie kolo americko-iránskych rozhovorov sa má pritom konať už v sobotu v Ománe, oznámil Irán (teda nie v Taliansku, ako navrhli USA).
Teherán dlhodobo žiada právo na zachovanie civilného jadrového programu. Súčasný americký obrat by mohol posilniť iránskych kritikov, ktorí tvrdia, že sa USA nedá veriť.
Najvyšší vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí síce v utorok v Teheráne v prejave podporil rozhovory s USA, ale zdôraznil, že nie je príliš optimistický ani pesimistický. „Samozrejme, že im plne nedôverujeme – vieme, s kým máme do činenia,“ povedal 85-ročný Chameneí.
Všeobecný predpoklad je, že Američanom nezostáva veľa času, kým budú Iránci schopní vyvinúť vlastné jadrové zbrane. Aj preto mnohí vítali americko-iránske rokovanie, ktoré sa konalo minulý týždeň v Ománe „v pokojnej a úctivej atmosfére“. Posledný vývoj a zmena amerického postoja však vzbudzujú obavy.
Witkoff pôvodne hovoril o tom, že
