Denník N

Američania zapli protiraketový dáždnik v Rumunsku. Ohrozuje nás, protestuje Kremeľ

Americký vojak pri kontrolnej doske na vojenskej lodi v Čiernom mori. Ilustračné foto – TASR/AP
Americký vojak pri kontrolnej doske na vojenskej lodi v Čiernom mori. Ilustračné foto – TASR/AP

„Neumožňuje to geografia ani fyzika.“ Aliancia tvrdí, že protiraketový systém NATO nie je schopný zastaviť ruské rakety, Moskva proti nemu aj tak protestuje.

V rumunskej základni Deveselu na juhu krajiny dnes NATO spustilo do prevádzky protiraketový obranný systém, ktorý má chrániť Európu pred balistickými strelami krátkeho a stredného doletu.

Rumunská časť protiraketového dáždnika pod hlavičkou NATO má byť podľa zástupcu generálneho tajomníka Alexandra Vershbowa kľúčovým komponentom.

Batérie sú na mieste

Na základni pri rumunskom meste Caracal sú už pripravené antiraketové batérie SM-2. Aliancia tvrdí, že majú slúžiť na ochranu pred nepredvídateľnými režimami na Blízkom východe, najmä pred Iránom, ktorý pravidelne testuje svoje balistické rakety. NATO tvrdí, že chce byť krok pred ním.

Súčasťou dáždnika sú okrem rakiet aj radary, ktoré majú zameriavať prípadné útoky na krajiny Európskej únie či NATO. Budovanie systému má tak zaručiť efektívne zabezpečenie piateho článku v zmluve o NATO. Ten garantuje ochranu členskej krajiny v prípade napadnutia.

Náklady na ich umiestnenie sa podľa britskej televízie BBC odhadujú na 800 miliónov dolárov. Pointou systému je zameranie vystrelenej rakety, odhadnutie jej trajektórie a zničenie ešte predtým, ako sa znovu vráti do atmosféry.

„Inštalovanie protiraketového systému v strednej Európe má dôležitý symbolický a praktický rozmer. Demonštruje odhodlanie demokratického Západu brániť sa proti hrozbám agresie zo strany potenciálnych nepriateľov, nech sa nachádzajú kdekoľvek. Ukazuje tiež, že USA záleží na ich európskych spojencoch,“ povedal Denníku N prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.

Pre Kremeľ je to hrozba

Hoci NATO opakovane tvrdí, že systém nie je namierený proti Rusku, Kremeľ s ním má dlhodobý problém. Podľa hovorcu ruského prezidenta Vladimira Putina systém predstavuje hrozbu pre ruský bezpečnostný systém a prijme preto „opatrenia“.

Moskva tiež tvrdí, že systém porušuje dohodu o jadrových zbraniach stredného doletu z roku 1987, samo Rusko pritom má rakety Iskander vo svojej exkláve Kaliningrad medzi hranicami Európskej únie. Poľsko chce mať preto na svojom území americké rakety Patriot.

„Aj USA, aj NATO dali jasne najavo, že systém nie je projektovaný ani schopný na to, aby vedel obmedziť ruské strategické možnosti,“ citovala britská televízia Franka Rosea z amerického ministerstva zahraničia.

„Nepredstavuje žiadnu hrozbu pre ruské nukleárne strategické zastrašovanie,“ opakoval vo svojom komentári aj šéf NATO Jens Stoltenberg. Geografia ani fyzika podľa neho neumožňuje, že by vedel zostreliť ruské medzikontinentálne balistické rakety.

Podľa Mariána Majera zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku sa nedá hovoriť o porušovaní žiadnej dohody. „Tá hovorí o jadrových zbraniach a ich počtoch, a nie o takýchto systémoch,“ povedal Majer Denníku N.

Dánom hrozili nukleárnymi zbraňami

Ruský veľvyslanec v Kodani sa napríklad nedávno vyhrážal, že ak sa Dánsko zapojí do projektu radarmi na svojich lodiach, môže sa stať terčom ruských nukleárnych rakiet.

Systém, ktorý mal byť pôvodne aj v Česku, má na rumunskej základni Deveselu obsluhovať dvesto špecialistov na ploche 175 hektárov. Spojené štáty podľa Reuters do roku 2018 dokončia aj jeho druhú časť v Poľsku, ktorá má spolu s viacerými radarmi a vojnovými loďami v Stredozemnom mori nepretržite chrániť Európu pred prípadnými raketovými útokmi.

„Jeho prioritou sú najmä krajiny, ktoré v rozpore s medzinárodnými dohodami pokračujú v skúšaní balistickej raketovej techniky, teda hlavne Irán a Severná Kórea,“ hovorí Mesežnikov. Česi podľa neho prišli o možnosť hostiť radar „v dôsledku nepochopiteľnej vnútropolitickej hry“. Bukurešť, naopak, podľa Mesežnikova správne odhadla riziká, obzvlášť po vyhrotení rusko-ukrajinského konfliktu.

Protiraketový dáždnik má podľa analytika Majera hlavne symbolický preventívny účel. „Efektivita sa dá zmerať až pri potenciálnom narušení, v tejto chvíli možno hovoriť len o odstrašení.“

Svet

Teraz najčítanejšie