Oliver Rehák
Rada Fondu na podporu umenia (FPU) je hlavným orgánom, ktorý riadi jeho činnosť a po novele zákona má finálne slovo pri rozhodovaní o grantoch. Dva roky ju viedol Dušan Buran, ktorý ako jej predseda skončil v marci a vzdal sa aj ďalšieho členstva v nej.
„Už by to bol len boj s veternými mlynmi,“ tvrdí.
V rozhovore ďalej hovorí:
- ako vníma najnovšie kroky nominantov ministerky Martiny Šimkovičovej vo fonde;
- ako vznikol problém meškania grantov, na ktorý doplácajú najmä folklórne festivaly;
- čo by sa malo stať, aby fond začal opäť fungovať;
- či je reálne, že hrozí koniec FPU a grantový systém sa vráti priamo pod ministerstvo.
Na prvom zasadnutí, ktoré sa konalo po vašom odchode z Rady FPU v stredu 16. apríla, dal nový predseda rady schváliť uznesenie, aby im riaditeľ fondu čo najskôr sprístupnil doteraz neschválené žiadosti o podporu bez toho, aby ich videli odborné komisie. Čo tento krok znamená?
Ak by im riaditeľ vyhovel, znamenalo by to porušenie zákona o FPU aj predpisov FPU. Nominanti ministerstva kultúry v Rade FPU si nikdy nerobili ťažkú hlavu zo zákona o FPU, dokonca ani z vnútorných predpisov, ktoré si sami odhlasovali. V tomto zmysle sa ich postup po opadnutí všetkých zábran dal očakávať.
Deň predtým na tlačovej konferencii ministerka kultúry obvinila riaditeľa fondu Róberta Špotáka, že za situáciu vo fonde, špeciálne za meškanie podpory pre folklórne festivaly, je zodpovedný on. Vy ste boli predsedom Rady FPU do konca marca, ako ste vnímali toto vyhlásenie?
Je to
