nedeľa

Zuzana ani Božena, Černák ani Výboh: zbrojárstvom hýbu nové mená

Do popredia sa tlačia firmy, ktoré sa už vzdali myšlienky, že by sa na Slovensku mal postaviť hotový tank.

V máji 2001 sa mohlo zdať, že slovenské zbrojovky opäť získavajú zašlú slávu. Grécko, členská krajina NATO, vtedy kúpilo dvanásť samohybných húfnic Zuzana. „Tento obchod bude mať veľký finančný prínos,“ oznámilo slovenské ministerstvo obrany.

Po Grécku sa mali ďalšie objednávky len hrnúť. Podľa vtedajších novinových článkov sa o húfnice vážne zaujímali Česi, Fíni či Indovia. Zbrojári na tieto obchody čakajú dodnes.

O pätnásť rokov neskôr je jasné, že Zuzany slovenské zbrojárstvo nezachránili – ani Gréci ich príliš nevyužívali a po čase ich darovali na Cyprus. Miesto toho sa do popredia tlačia nové firmy, ktoré si už volia úplne iný biznis model.

Opustili myšlienku, že by sa na Slovensku mal vyrábať „hotový tank“. Sústredia sa skôr na výrobu sofistikovaných doplnkov, ktoré môžu byť použiteľné v systémoch rôznych svetových výrobcov.

Vybrali sme päť príbehov firiem, ktoré ilustrujú súčasný stav nášho zbrojárstva. Sú medzi nimi menšie hi-tech firmy, komplikovaný život odmínovacieho vozidla Božena, či nové zbrojné impérium, ktoré buduje český obchodník Jaroslav Strnad.

Manažéri zbrojných firiem sa minulý týždeň zišli pod jednou strechou na bratislavskom zbrojnom veľtrhu IDEB.

1. Vysielačky pre 21. storočie

Informatik Peter Dostál žil od konca 90. rokov v Kanade, kde pracoval pre miestne úrady a telekomunikačné firmy. Pred desiatimi rokmi sa vrátil na Slovensko a začal podnikať.

Slovenské ministerstvo obrany v tom čase vo veľkom investovalo do moderných komunikačných systémov a Dostál v tom videl príležitosť. Založil firmu Aliter Technologies. „Najprv sme fungovali v trojizbovom byte v Bratislave, kde sme písali prvé projekty,“ spomína.

dostal-aliter-1000x770
Informatik Peter Dostál žil šesť rokov v Kanade, po návrate na Slovensko založil firmu, ktorá sa ako jedna z mála dokáže presadiť aj v medzinárodných tendroch NATO. Foto – Aliter

Dostál k sebe stiahol niekoľko odborníkov z ministerstva obrany aj z armády – vo firme zamestnáva aj bývalého spojára z elitného pluku špeciálneho určenia v Žiline, ktorý zažil nasadenie v Afganistane. „Vďaka tomu presne vieme, čo naša armáda potrebuje, a s čím si nevie rady,“ hovorí Dostál.

Slovenské ministerstvo si totiž zvyklo za technológie míňať stovky miliónov eur, jednotlivé časti však spolu často nekomunikovali.

„Armáda trpela tým, že každý minister objednával systémy od iných výrobcov. Do toho sme teda vstupovali my a začali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |