Jan Werner Mueller
Autor je profesor politológie na Princetonskej univerzite
Koncom minulého mesiaca dostala Marine Le Pen od francúzskeho súdu zákaz kandidovať na politickú funkciu na päť rokov s odôvodnením, že jej strana, krajne pravicové Národné zhromaždenie (RN), systematicky spreneverila viac ako 4 milióny eur z verejných financií. Prostriedky vyčlenené pre zamestnancov poslancov Európskeho parlamentu v Bruseli namiesto toho použila na pokrytie výdavkov RN vo Francúzsku.
Le Pen sa proti verdiktu odvolala a jej priaznivci nie sú jediní, ktorí v ňom vidia problém. Aj liberálne hlasy tvrdia, že by bolo lepšie nechať ju v prezidentských voľbách v roku 2027 kandidovať, kde by ju mohli súdiť voliči.
Žiadny dôkaz
Tieto argumenty, ktoré uprednostňujú politiku pred zákonom, sú však hlboko chybné.
Jeden z nich odráža tvrdenie amerického viceprezidenta J. D. Vancea, že európske politické elity neveria vlastným ľuďom. Ako povedal, nemajú problém anulovať výsledky volieb, ktoré sa im nepáčia. A ako príklad uviedol nedávne rumunské prezidentské voľby, ktoré boli vyhlásené za neplatné po tom, čo v prvom kole zvíťazil kandidát krajnej pravice Călin Georgescu. Rumunská volebná komisia dospela k záveru, že „nedodržal volebné predpisy“, a tak mu zakázala kandidovať.
Európske elity však bránia krajne pravicovým stranám dostať sa k vláde aj bez podobných zákazov. Najdôležitejším nedávnym príkladom je nemecký „protipožiarny múr“: záväzok všetkých ostatných veľkých strán nevládnuť s krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD), ktorá skončila vo februárových spolkových voľbách druhá.
Neexistuje však absolútne žiadny dôkaz o tom, že by francúzske súdnictvo konalo na príkaz politikov alebo – čo je ešte dôležitejšie – že by sa zámerne zameralo len na danú političku. Za spreneveru bolo odsúdených mnoho ďalších francúzskych politikov vrátane nespochybniteľných predstaviteľov establišmentu, ako bol napríklad bývalý premiér François Fillon, zhodou okolností aj niekdajší prezidentský kandidát. Za vinných z korupcie boli uznaní dokonca aj niektorí bývalí prezidenti, napríklad Nicolas Sarkozy. Le Pen v takýchto prípadoch vždy žiadala tvrdé tresty, no teraz sa rozhodla pre pohodlný postoj, že najvyšším súdom sú samotní voliči.
